V Európskom parlamente prebieha výstava o nenarodených deťoch. Ľavičiari a liberáli vydesení z pravdy ju chcú zrušiť –

18. septembra 2026  

Cirkev Spoločnosť
  Potraty

V Európskom parlamente vystavili 14 panelov, ktoré zobrazujú vývoj dieťaťa v lone matky. Ľavica sa búri a žiada dokonca ich odstránenie – k tomu však nedošlo. Prípad, ktorý potvrdzuje rozpory ideológie obávajúcej sa reality.

„Dobrodružstvo života sa začína v okamihu počatia, keď spermia otca oplodní vajíčko matky a vznikne zygota, prvé štádium nového, jedinečného a neopakovateľného človeka.“ Sú to slová, ktoré by sme mohli nájsť v ktorejkoľvek učebnici biológie a ktoré sú súčasťou výstavy pozostávajúcej zo 14 panelov s názvom „Just EUman – Ako sa rodí európsky občan“. Výstava opisuje jednotlivé fázy vývoja ľudského života pred narodením, od počatia až po deviaty mesiac.

Výstavu inicioval europoslanec Paolo Inselvini (Fratelli d’Italia – skupina Európski konzervatívci a reformisti) a pripravila ju organizácia Pro Vita & Famiglia. Od 14. do 17. septembra bola sprístupnená v sídle Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Iba štyri dni – presne na taký čas dostala povolenie. Napriek tomu sa našli takí – konkrétne ľavica a jej spojenci –, ktorí sa ju pokúsili nechať odstrániť ešte pred uplynutím povoleného termínu.

„Odmietnutie európskych hodnôt“, „rana demokracii“, „urážka všetkých žien“, neodmysliteľný „návrat do stredoveku“ a tak ďalej. V komentároch, ktoré sa v uplynulých dňoch objavili proti výstave, možno nájsť celý arzenál sloganov vytvorených v posledných desaťročiach potratovou propagandou s cieľom prezentovať ako „slobodnú voľbu“ niečo, čo slobodnou voľbou nie je: zabitie nevinného človeka.

Manon Aubryová, spolupredsedníčka skupiny Ľavica, napísala azda najparadoxnejší komentár, pretože si ním obrazne povedané sama strelila do nohy: „Potrat je vražda. To je v podstate posolstvo, ktoré Európsky parlament šíri na svojich chodbách prostredníctvom výstavy namierenej proti slobode voľby, ktorá tvrdí, že embryo je ľudským životom od počatia.“

A čím by malo byť, ak nie ľudským životom? Tragikomický komentár, ktorý potvrdzuje, ako sa ideológia spája s neznalosťou tej najzákladnejšej biologickej reality: život je kontinuum, ktorého začiatkom je jednoznačne počatie.

Aubryovej však ani to nestačilo. Napísala predsedníčke Európskeho parlamentu Roberte Metsolovej a požiadala ju o odstránenie výstavy. Ako už bolo uvedené, výstava napokon riadne pokračovala až do dohodnutého termínu, teda do včerajška. K jej listu sa pripojil druhý spolupredseda skupiny Ľavica Martin Schirdewan, predsedníčka socialistov a demokratov Iratxe García Pérezová a predsedníčka Zelených Terry Reintkeová.

Okamžitý zásah Metsolovej žiadala aj Ilaria Salisová, zatiaľ čo Carolina Moraceová dokonca požadovala začatie „vnútorného vyšetrovania s cieľom overiť, či boli dodržané všetky postupy“.

Rozpor je očividný: máme tu ľudí, politických predstaviteľov, ktorí na jednej strane hovoria o demokracii a slobode voľby, no na druhej strane by chceli cenzurovať výstavu poskytujúcu vedecky všeobecne prijímané informácie. Cieľom výstavy bolo informovať, aby sa „tí, ktorí majú prijímať zákony, mohli najskôr pozrieť a na vlastné oči presvedčiť o tom, čo ukazuje veda“. Odkedy by malo byť niečo také zakázané?

Podstatou problému je, že zástancovia potratov nedokážu zniesť výstavu, ako bola tá štrasburská, pretože predstavuje plastické zobrazenie reality: každý z nás prešiel každým zo štádií opísaných a znázornených na týchto 14 paneloch. A nemôže existovať nijaké „právo“ ani nijaká „európska hodnota“, pokiaľ sa najskôr neuzná právo na život, počnúc právom nenarodených detí.

Tým, ktorí sa podobne ako Morettiová sťažujú, že výstava „šliape po práve žien rozhodovať o vlastnom tele“, treba pripomenúť, že telo, o ktorom sa rozhoduje pri dobrovoľnom potrate, je telom inej osoby, ktorá je osobou od počatia, a preto je nositeľom všetkých práv, ktoré z toho vyplývajú (porov. Donum vitae a Dignitas personae).

Táto pravda zjavne uniká predstaviteľom Európskeho parlamentu, ktorý sa už dlhší čas „vyznačuje“ radikálnymi rozhodnutiami. Príkladom je hlasovanie, ktorým bola prijatá rezolúcia požadujúca začlenenie „práva na potrat“ do Charty základných práv Európskej únie. A to napriek tomu, že táto otázka nepatrí do právomocí samotnej EÚ – aj preto by na prípadné uskutočnenie takejto zmeny bol potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov.

Na občianskom pohrebe Emmy Boninovej tajomník strany +Europa Riccardo Magi vyzdvihoval zosnulú slovami, že „sa nikdy nebála kritizovať inštitúcie a dokonca pristúpila k neposlušnosti voči zákonom, ktoré považovala za nespravodlivé“. Medzi údajné „nespravodlivosti“, proti ktorým Boninová bojovala, patrili aj zákony zakazujúce potraty.

Bol to boj obrátený naruby, ktorý prispel k normalizácii niečoho, čo predtým všetci oprávnene považovali za zlo. A to, čo sa stalo v súvislosti s výstavou v Štrasburgu, potvrdzuje, že normalizácia potratov dospela až do bodu, keď sa druhej strane upiera dokonca aj tá najzákladnejšia a najopodstatnenejšia sloboda prejavu: možnosť ukázať, že ten, koho potrat usmrcuje, je človek – ten najbezbrannejší zo všetkých – a že práve zákon tohto druhu, stojaci proti prirodzenému mravnému zákonu, je nespravodlivý. Takúto neposlušnosť však súčasná politická moc nepripúšťa.

Pohľad katolíckej tradície

Na celej kauze je azda najvýrečnejšie to, že predmetom pobúrenia neboli kríže, modlitby, citáty zo Svätého Písma ani katolícky katechizmus. Dôvodom bolo štrnásť panelov ukazujúcich vývoj nenarodeného dieťaťa. Práve preto je reakcia odporcov výstavy taká pozoruhodná. Ak sa politická ideológia začína obávať obyčajného obrazu ľudského embrya a plodu, problémom zrejme nie je obraz, ale otázky, ktoré tento obraz vyvoláva. Človek totiž nemusí najskôr poznať katolícku morálnu teológiu, aby pochopil, že embryo nie je neživý predmet ani súčasť tela matky v rovnakom zmysle ako jej orgán, ale vyvíjajúci sa ľudský organizmus.

Katolícka náuka potom k biologickej skutočnosti pridáva jednoznačný morálny záver. Katechizmus učí, že ľudský život treba rešpektovať a chrániť od počatia a že od prvého okamihu existencie treba ľudskej bytosti priznať práva osoby, predovšetkým nedotknuteľné právo nevinného človeka na život. Priamy potrat Cirkev preto považuje za závažné porušenie mravného zákona a pripomína, že toto učenie siaha až k najstaršiemu kresťanstvu.

V tomto svetle je požiadavka odstrániť výstavu ešte závažnejšia než samotná politická polemika okolo nej. Ak je presvedčenie zástancov potratov také pevné, prečo by im malo prekážať, že zákonodarca pred hlasovaním uvidí, ako vyzerá človek, ktorého sa jeho rozhodnutie týka? Sloboda diskusie predsa nemôže znamenať slobodu iba pre jednu stranu a odstránenie nepríjemných biologických skutočností z dohľadu. Človek môže podporovať legálnosť potratu, ale nemôže tým zmeniť biologickú povahu organizmu, ktorého život sa potratom ukončuje.

Svätý Ján Pavol II. v Evangelium vitae upozorňoval práve na zahmlievanie podstaty potratu jazykom a na postupné oslabovanie spoločenského vedomia jeho závažnosti. Zároveň zdôraznil, že ľudská bytosť má byť od počatia rešpektovaná a zaobchádzať sa s ňou má ako s osobou. Štrasburská výstava je preto nepríjemná predovšetkým tým, že od abstraktných hesiel vracia diskusiu ku konkrétnemu človeku: takto vyzeral každý europoslanec, každý aktivista, každý novinár i každý návštevník Európskeho parlamentu na začiatku vlastného života.

Katolícka tradícia navyše nepristupuje k žene v ťažkej situácii ako k nepriateľovi. Tehotenstvo môže priniesť strach, opustenosť, ekonomické problémy alebo tragické osobné okolnosti. Evangelium vitae tieto bolestné situácie výslovne uznáva, zároveň však odmieta záver, že utrpenie jedného človeka môže ospravedlniť priame usmrtenie druhého nevinného človeka. Skutočne pro-life spoločnosť preto nemá žene iba povedať „nechoď na potrat“, ale má jej pomôcť, aby svoje dieťa mohla prijať a vychovať.

A možno práve preto dokáže byť štrnásť obyčajných panelov nebezpečnejších než tisíc politických prejavov. Nepotrebujú kričať, nikoho neurážajú a nehlasujú v parlamente. Iba ukazujú jednotlivé etapy ľudského života. Ak sa niekto usiluje odstrániť už samotný pohľad na nenarodené dieťa, nechtiac tým ukazuje slabé miesto celej potratovej argumentácie: realitu možno prekryť sloganmi, možno ju právne premenovať a možno ju vytlačiť z verejného priestoru – nemožno ju však zmeniť hlasovaním.

Branislav Krasnovský

Zdroj: lanuovabq.it, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)