23. decembra 2025
Nie všetci s názorom Marka Matneyho z NASA súhlasia. Existuje totiž viacero indícií naznačujúcich, že Betlehemská hviezda nemohla byť jasná kométa. Záhada Betlehemskej hviezdy fascinuje vedcov už po stáročia.

Mark Matney je planetárnym vedcom pracujúcim v Kancelárii programu orbitálneho odpadu spadajúceho pod vesmírnu organizáciu NASA. Portálu space.com poskytol pred niekoľkými dňami rozhovor, v ktorom objasnil svoju teóriu, ktorá zaujala viaceré západné médiá. A síce, že Betlehemská hviezda mohla byť kométa, ktorú zaznamenali čínski astronómovia v roku 5 pred Kr. Samozrejme, dnes už je všeobecne známym faktom, že mnísi, ktorí počítali letopočet od narodenia Ježiša Krista, urobili chybu a že Kristus sa v skutočnosti nenarodil v roku 0 (podľa letopočtu, ktorí zostavili a ktorý používame dodnes), ale o niekoľko rokov skôr.
Kométa, ktorú Číňania pozorovali a ktorá zaujala vedca NASA, by podľa niektorých prepočtov (jej dráha sa nedá určiť stopercentne) mohla byť vzdialená od našej planéty 388 594 kilometrov, čo by znamenalo, že „by bola bližšie k Zemi ako ktorákoľvek iná kométa v zaznamenanej histórii“ a bola by tak blízko, žeby „samotná Zem bola obalená v kóme kométy“ – teda v jej „chvoste“. Space.com:
„Keď sa kométa blížila k svojmu najväčšiemu priblíženiu, jej smer pôvodu by znamenal, že jej pohyb na oblohe by sa začal zrýchľovať smerom na východ, nie na západ, dostatočne rýchlo nato, aby začal pôsobiť proti rotácii Zeme v opačnom smere. Medzi 10:00 a 11:30 ráno 8. júna (roku 5 pred Kr.), pri pohľade z oblasti Jeruzalema/Betlehema by tento pohyb dal kométe ilúziu, že na dennej oblohe zostala nehybná, jasná ako spln a z pohľadu mudrcov by sa zdala byť nad Betlehemom.“
Matney upozorňuje, že kométa mohla byť tak jasná, žeby ju mohlo byť vidieť aj cez deň. „Na všetkých vianočných pohľadniciach sú mudrci na ťavách v noci, ale v tých časoch ľudia zvyčajne v noci necestovali,“ upozornil vedec z NASA a poukázal na nebezpečenstvá, ako napríklad neosvetlená cesta a nebezpečenstvo zo strany lupičov. „Takže skutočnosť, že táto kométa bola viditeľná za bieleho dňa, mi dáva zmysel, pretože je pravdepodobnejšie, že cestovali cez deň.“
Dôležité je tiež pripomenúť, že trom mudrcom pochádzajúcim z Perzie tiež trvalo nejaký čas, kým sa do Izraela dostali. Biblia dokonca naznačuje, že Ježiš už mohol mať až dva roky, keď ho v skutočnosti navštívili (preto dal Herodes zabiť chlapcov od dvoch rokov nižšie, pozn. aut.). Mark Matney hovorí, že najväčšou slabinou jeho teórie je, že o tejto ultrajasnej kométe písali len Číňania. Nemáme žiadne zdroje hovoriace, žeby ju zachytili aj niekde inde na svete. Treba však dodať, že Číňanov úkaz veľmi zaujal a že iné zdroje skrátka nemuseli prežiť turbulentné stáročia dejín.
Vo všeobecnosti sú však indície ohľadom Betlehemskej hviezdy skôr proti možnosti, žeby šlo o akúkoľvek kométu (aj keď tak býva zobrazovaná najčastejšie). V prvom rade, kométy boli vnímané ako poslovia zlých správ. A boli tiež známym javom. Bežný pohanský astronóm tej doby (ktorý bol tiež spolovice astrológom, teda sa snažil predpovedať budúcnosť na základe postavenia hviezd) by pri pohľade na jasnú kométu očakával skôr nejakú veľkú prírodnú katastrofu, či vojnu, rozhodne niečo, čo sa z času na čas udeje, ale určite nie narodenie Spasiteľa sveta.
Zdá sa, že proti možnosti jasného objektu je aj samotný opis v Biblii. Zo štyroch evanjelií iba jedno hovorí o Betlehemskej hviezde, Matúšovo. A ten doslova hovorí:
„Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kde sa im zjavila hviezda.“ (Mt 2,7)
Keby teda šlo o jasnú kométu, určite by sa kráľ Herodes nebol návštevníkov vypytoval, kde na oblohe ju hľadať.
Zdá sa teda, že najsilnejšia je stále teória, s ktorou prišiel už astronóm Johannes Kepler († 1630). Podľa neho Betlehemská hviezda nebola žiarivým nečakaným objektom na oblohe, ale trojnásobná nezvyčajná konjunkcia (tesné priblíženie) planét Jupiter a Saturn v súhvezdí Rýb. Jupiter je dodnes v astrológii symbolom kráľa a kráľovskej moci, Saturn a súhvezdie Rýb si astrológovia spájali s Izraelom a židovským národom.
V roku 7 pred Kr. sa konjunkcia Jupitera a Saturna v Rybách udiala až trikrát, čo bolo veľmi nezvyčajné a skúsení vtedajší astronómovia/astrológovia si tento úkaz mohli vysvetľovať ako znamenie narodenia nového kráľa Židov v Judei/Izraeli (dokonca „Kráľa kráľov“ všetkých národov). To by tiež mohlo vysvetľovať absolútnu nevedomosť Herodesa a „celého Jeruzalema spolu s ním“ ohľadom tejto najväčšej udalosti v dovtedajších dejinách sveta.
Matej Gavlák
Zdroj: space.com, National Geographic a ďalšie, titulný ilustračný obrázok, zdroj – The Thinking Believer
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!






