Všimli ste si tie typy ľudí, ktorí vás ráno pozdravia a potom celý deň nadávajú? Pri mene Božom sa im ježia vlasy a pri modlitbe majú negatívne reakcie? Ich reči sú plné oplzlostí a tzv. liberálnej modernosti. Pod štítkom dobra (ale bez Pána Boha) vám ponúkajú najlepšie riešenia a vyžadujú za ne každodenné chvály a vďaky… Sú to satanisti alebo slobodomurári. A sú aj v katolíckej Cirkvi.
Satanizmus: náboženské uctievanie Satana a/alebo iných démonov alebo čohokoľvek, čo praktizujúci vníma ako protiklad k Bohu.
Slobodomurárstvo: hermeticky uzavretá, tajná a elitárska neognostická sekta tzv. „vyvolených“, „osvietených“ alebo „zasvätených“ na rozdiel od zvyšku ľudstva, ktoré je považované za „profánne“. Formálne vzniklo v roku 1717 v Londýne. Najčastejšie sa slobodomurárstvo maskuje dobročinnosťou a filantropiou, navrhujúce univerzálne naturalistické náboženstvo, zmes panteizmu, gnózy a „sebaspasenia“ založeného na naturalistickom bratstve zväzkov krvi a prírody. Základným ideologickým pilierom je teda deizmus, kategorické odmietnutie Božieho zjavenia. Podstata slobodomurárskeho náboženstva spočíva v zvrátenosti, teda v rozvracaní Božského poriadku stvorenia a v prestupovaní zákonov daných Bohom. Slobodomurári vyššieho stupňa vidia v tejto zvrátenosti „skutočný pokrok“ ľudstva, mentálne budovanie „chrámu ľudskosti“. Namiesto Božieho zjavenia je tu „slobodomurárske tajomstvo“ a ľudská bytosť sa nakoniec stáva bohom. Slobodomurárstvo je teda úplná anti-cirkev, kde sa všetky teologické a morálne základy katolíckej Cirkvi obracajú naruby. Slobodomurárstvo prvý krát odsúdil pápež Klement XII. (+1740) v bule In eminenti apostolates specula (1738), potom nasledovala apoštolská konštitúcia Providas Romanorum (1751) pápeža Benedikta XIV. (+1758). Najkomplexnejšie odsúdenie slobodomurárstva bolo urobené v encyklike Humanum Genus z roku 1884 pápeža Leva XIII. (+1903). Najnovšími súdmi Cirkvi o slobodomurárstve boli Deklarácia o slobodomurárskych združeniach (1983) schválená pápežom Jánom Pavlom II. (+2005) a Ex Audientia Sanctissimi (2023) schválená pápežom Františkom, pričom zachováva odsúdenie slobodomurárskych združení a opätovné potvrdenie zo strany Cirkvi, že katolíci majú zakázané pripojiť sa k slobodomurárstvu, pretože Cirkev vždy považovala slobodomurárske princípy za nezlučiteľné s jej doktrínou.
Zdroj: Útek od heréz (biskup Athanasius Schneider)
Satanizmus: náboženské uctievanie Satana a/alebo iných démonov alebo čohokoľvek, čo praktizujúci vníma ako protiklad k Bohu.
Slobodomurárstvo: hermeticky uzavretá, tajná a elitárska neognostická sekta tzv. „vyvolených“, „osvietených“ alebo „zasvätených“ na rozdiel od zvyšku ľudstva, ktoré je považované za „profánne“. Formálne vzniklo v roku 1717 v Londýne. Najčastejšie sa slobodomurárstvo maskuje dobročinnosťou a filantropiou, navrhujúce univerzálne naturalistické náboženstvo, zmes panteizmu, gnózy a „sebaspasenia“ založeného na naturalistickom bratstve zväzkov krvi a prírody. Základným ideologickým pilierom je teda deizmus, kategorické odmietnutie Božieho zjavenia. Podstata slobodomurárskeho náboženstva spočíva v zvrátenosti, teda v rozvracaní Božského poriadku stvorenia a v prestupovaní zákonov daných Bohom. Slobodomurári vyššieho stupňa vidia v tejto zvrátenosti „skutočný pokrok“ ľudstva, mentálne budovanie „chrámu ľudskosti“. Namiesto Božieho zjavenia je tu „slobodomurárske tajomstvo“ a ľudská bytosť sa nakoniec stáva bohom. Slobodomurárstvo je teda úplná anti-cirkev, kde sa všetky teologické a morálne základy katolíckej Cirkvi obracajú naruby. Slobodomurárstvo prvý krát odsúdil pápež Klement XII. (+1740) v bule In eminenti apostolates specula (1738), potom nasledovala apoštolská konštitúcia Providas Romanorum (1751) pápeža Benedikta XIV. (+1758). Najkomplexnejšie odsúdenie slobodomurárstva bolo urobené v encyklike Humanum Genus z roku 1884 pápeža Leva XIII. (+1903). Najnovšími súdmi Cirkvi o slobodomurárstve boli Deklarácia o slobodomurárskych združeniach (1983) schválená pápežom Jánom Pavlom II. (+2005) a Ex Audientia Sanctissimi (2023) schválená pápežom Františkom, pričom zachováva odsúdenie slobodomurárskych združení a opätovné potvrdenie zo strany Cirkvi, že katolíci majú zakázané pripojiť sa k slobodomurárstvu, pretože Cirkev vždy považovala slobodomurárske princípy za nezlučiteľné s jej doktrínou.
Zdroj: Útek od heréz (biskup Athanasius Schneider)
