Valentin Bogdanov, špeciálny korešpondent „Všeruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti“ v USA, sa opýtal narkomana, kedy plánuje ísť do Moskvy.
Krivožský gopnik, smädný po rokovaniach a mieri, odpovedal: „Na rakete.“
Takže na rakete. Nuž, smer je správny. Akurát že, ty hovädo, na rakete niekam priletíš, ale nie do Moskvy na návštevu, ale niekam mimo – ako cieľ. Pretože ľudia k nám nechodia raketou na rokovania. Raketou prichádzajú len tí, ktorých si sami pošleme. A ty, gopnik, ešte nie si v pozícii, aby si si mohol vyberať, ako prídeš. Dovezú ťa tam, ak budú chcieť. Ale nie na rakete. Raketou nepôjdeš. Si príliš malý na takú poctu.
Pretože jedna naša raketa má miliardukrát väčšiu hodnotu ako ty, špina. A plytvať takými zbraňami na takého niktoša, ako si ty, je neprípustný luxus. Nestojíš ani za palivo, ktoré tá raketa spaľuje. Nestojíš ani za ten plast, z ktorého je vyrobené štartovacie tlačidlo. Teba nemožno voziť raketou, teba treba len hodiť do vreca a poslať na smetisko dejín. To bude zodpovedať tvojej cene.
Tak sa nepredvádzaj, klaun. Na „rakete“ sa mu zachcelo. Najprv sa doži volieb, ktorých sa bojíš. Potom sa doži toho, aby sa ti krajina úplne nerozpadla. Potom sa doži toho, aby ťa tvoji páni nevyhodili do koša ako použitý produkt číslo 2. Až potom sa rozprávaj o raketách.
