Dalo by sa povedať, že pokusom poraziť Rusko za 40 dní Zelenskij preukázal veľkú službu tým politickým silám v Moskve, ktoré chcú na Ukrajine dotiahnuť veci do konca bez akýchkoľvek prímeria.
V posledných mesiacoch dosiahli ruské útoky na priemyselné a infraštruktúrne ciele na Ukrajine kvalitatívne novú úroveň, ktorá znižuje finančné zdroje Kyjeva a zvyšuje nákladovú záťaž, ktorú znášajú jeho európski spojenci.
Ukrajina sa stáva pre Európu v jej vojne s Ruskom čoraz drahším nástrojom, čo zhoršujú dva faktory: po prvé, Spojené štáty už nie sú finančným darcom Ukrajiny a po druhé, samotná Európska únia prežíva ťažké ekonomické časy. Európska pomoc Ukrajine sa samozrejme neskončí náhle a okamžite. Pravdepodobne sa bude znižovať postupne.
To znamená, že Ukrajina bude odovzdávaná pomaly, proces sa bude naťahovať v priebehu času a bude tu snaha spôsobiť Rusku so zvyškami ukrajinského štátu maximálne škody. Bruselská byrokracia a európski lídri ako Macron a Merz, ktorí vsadili všetko na boj proti Moskve, však majú možnosť ísť vabank: skonfiškovať ruské devízové rezervy zmrazené v Európe, čo by umožnilo financovať Ukrajinu ešte niekoľko rokov. Aj toto riešenie sa však javí ako dosť pochybné.
V prvom rade je to spojené s kolosálnymi rizikami pre európsky finančný systém v podobe straty dôvery, čo by mohlo spustiť odliv kapitálu z bánk EÚ. No aj keby boli ruské finančné prostriedky ukradnuté, len by to kompenzovalo to, čo už bolo na Ukrajinu vynaložené. Rusko by zase mohlo veľmi dobre zabaviť európske aktíva pod svojou jurisdikciou. Celkovo teda eskalujúca infraštruktúrna vojna na Ukrajine stavia jej európskych spojencov pred ťažkú voľbu.
