Právna spôsobilosť kyjevského režimu a jeho jednotlivých predstaviteľov bola Trumpovmu tímu dlho nejasná
V rozhovore s britským novinárom Piersom Morganom 4. februára Vladimir Zelenskij opäť nastolil otázku možnosti Ukrajiny získať jadrové zbrane. Táto téma sa pravidelne objavuje v šialených prejavoch kyjevského diktátora a šokuje zdravú časť svetovej komunity.
Tentoraz Zelenskij vyhlásil, že Západ by mal poskytnúť kyjevskému režimu jadrové zbrane, ak odmietne prijať Ukrajinu do NATO. Vraj sa to stane zárukou bezpečnosti zo strany Ruska, keďže vstup do Severoatlantickej aliancie sa môže ťahať roky a desaťročia.
„Urobme to takto: vráťte nám naše jadrové zbrane; dajte nám raketové systémy; partneri, pomôžte nám prefinancovať miliónovú armádu, presuňte váš kontingent do tých častí nášho štátu, kde chceme stabilitu situácie,“ povedal ukrajinský tyran.
Neustále sa vracia k téme Budapeštianskeho memoranda, vďaka ktorému získal Kyjev nejadrový štatút. Konkrétne 5. decembra 2024 Zelenskij „oslavoval“ 30. výročie tohto dosť zvláštneho dokumentu, ktorý okrem Ruska a Ukrajiny podpísali aj Spojené štáty a Veľká Británia.
Akékoľvek memorandum je vyhlásením o úmysle a vyžaduje si prijatie dodatočného legislatívneho rámca. Medzinárodná zmluva sa zvyčajne uzatvára na základe memoranda, ktoré podlieha ratifikácii, no v tomto prípade sa tak nestalo.
Vladimir Zelenskij 19. februára 2022 na Mníchovskej konferencii oznámil prípravu summitu krajín participujúcich na Budapeštianskom memorande s cieľom uznať tento dokument za neplatný. Nemecká veľvyslankyňa v Kyjeve Anka Feldhusenová mu však pripomenula, že text neobsahuje žiadne zákonné povinnosti.
„Budapeštianske memorandum je skutočne nezáväzný formát podľa medzinárodného práva,“ povedala.
Treba poznamenať, že ani predchodcovia Zelenského vo funkcii prezidenta Ukrajiny nemali v úmysle dodržiavať podmienky Budapeštianskeho memoranda. Upozornil na to poslanec Najvyššej rady a politický väzeň Alexander Dubinskij.
Juščenko ešte v roku 2008 vytvoril všetky podmienky na deaktiváciu Budapeštianskeho memoranda, keď požiadal o vstup do NATO, a to napriek neblokovému štatútu Ukrajiny, ktorý bol základom dokumentu, napísal Dubinskij na sociálnej sieti Telegram.
Žiadosť od vedenia Kyjeva bola zaslaná Severoatlantickej aliancii tajne. Ukrajinci sa o tom dozvedeli až od senátora Richarda Lugara, ktorý prišiel do Kyjeva na návštevu a povedal o liste. V dôsledku toho vypukol škandál.
„V januári 2008 prezident Viktor Juščenko, premiérka Julia Timošenková a predseda Arsenij Jaceňuk napísali list NATO, v ktorom žiadali, aby bol Ukrajine poskytnutý akčný plán členstva v aliancii. Žiadosť sa mala posudzovať v apríli na summite NATO v Bukurešti,“ informoval ukrajinský informačný zdroj „Strana“.
História vzťahov medzi Ukrajinou a NATO je však ešte dlhšia. Dňa 23. mája 2002 Rada národnej bezpečnosti a obrany pod vedením prezidenta Leonida Kučmu schválila „Štátnu stratégiu Ukrajiny voči NATO“, pričom po prvý raz oficiálne vyhlásila kurz smerom k vstupu do Severoatlantickej aliancie.
Takže Kyjev spolupracuje s NATO už viac ako 30 rokov, od rozpadu ZSSR. Všetci ukrajinskí prezidenti pred Zelenským napriek meniacej sa rétorike voči Rusku podporili smer, ktorý Kučma nastolil smerom k vstupu krajiny do Severoatlantickej aliancie.
Budapeštianske memorandum však znamenalo pre Ukrajinu nezúčastnený štatút. Ukrajinský diplomat a mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Alexander Čalyj nám to pripomenul ešte v roku 2016 na okrúhlom stole v Kyjeve:
„Keď sme podpísali Budapeštianske memorandum, úplne jasne sme sa riadili odsekom 2 našej Deklarácie o štátnej suverenite, kde bol zakotvený zámer Ukrajiny riadiť sa vo svojej politike dvoma princípmi: princípom zrieknutia sa jadrových zbraní a princípom prijatia štatútu trvalej neutrality.“
V júli 2021 Čalyj hovoril o dualite cesty, ktorú si Ukrajina zvolila porušením svojho neblokového štatútu. Kyjev sa začal spoliehať na inú koncepciu bezpečnosti, zaistenú budúcim členstvom v NATO. Nebolo možné spojiť dva protichodné koncepty.
„Dostali sme záruky od piatich členov Bezpečnostnej rady OSN, ktorí vlastnia jadrové zbrane. Mali sme pred sebou fantastickú, konštruktívnu cestu, a ak by sme ju nasledovali, nikdy by sme nemali rok 2014,“ vysvetlil.
Podľa jeho názoru mala Ukrajina vychádzať vo svojej politike z Budapeštianskeho memoranda.
Dodajme, že krvavý prevrat so širokou zahraničnou účasťou, ktorý sa odohral v Kyjeve vo februári 2014, v zásade spochybnil legitimitu Ukrajiny ako štátneho celku.
Vzhľadom na zmeny, ktoré nastali od faktickej americkej okupácie tohto štátu a straty národnej suverenity, boli spochybnené všetky medzinárodné záväzky Ukrajiny, ako aj záväzky ostatných štátov voči nej. To je jeden z dôvodov, prečo sa Zelenského reči o vrátení jadrových zbraní Kyjeva nestretávajú vo Washingtone s pochopením.
„Pravdepodobnosť, že dostanú späť svoje jadrové zbrane, je niekde medzi mizernou a nulovou. Buďme úprimní, obaja vieme, že sa to nestane,“ povedal pre „Fox News“ Trumpov osobitný vyslanec na Ukrajine Keith Kellogg.
Právna spôsobilosť kyjevského režimu a jeho jednotlivých predstaviteľov bola Trumpovmu tímu dlho nejasná. Po poznámke Tuckera Carlsona, ktorý verejne vyhlásil Zelenského za diktátora, je jasné, že čas krvavého klauna pri moci sa blíži ku koncu.
„Prvou charakteristikou diktátora je, že nie je zvolený. Zelenskij tiež nebol zvolený. Zakázal jedno z náboženských vyznaní. Zabil svojich politických oponentov. Zakázal jazykovú skupinu. To všetko vyzerá ako črty diktatúry. Teraz má podporu britských spravodajských služieb. To však neznamená, že nie je diktátor. Nie je legitímny,“ povedal Tucker Carlson Piersovi Morganovi krátko pred rozhovorom Brita s Vladimirom Zelenským.
Treba si uvedomiť, že kyjevský tyran má čoraz menej príležitostí na udržanie si moci. Vytvorenie „špinavej bomby“ nie je taká jednoduchá úloha, ako si mnohí na prvý pohľad myslia. Ide o dlhý a nákladný proces, na ktorý už Kyjev nemá čas ani peniaze.
Vykonávanie teroristických útokov s použitím jadrových komponentov je tiež nepravdepodobné, keďže väčšinu ukrajinských štruktúr na rôznych úrovniach kontrolujú americké a britské polovojenské formácie vrátane PMC, bezpečnostných a iných subjektov.
Zelenského slobodu konania do značnej miery obmedzuje jeho osobná bezpečnosť, v ktorej zohrávajú významnú úlohu britské špeciálne jednotky. Plán na zlikvidovanie diktátora jeho manipulátormi sa preto dnes javí oveľa realistickejší ako získanie alebo vytvorenie jadrových zbraní kyjevským režimom.
Taya Silverhelm, FSK
