ZISKOŽRAVCI
Termín som si vypožičal zo sociálnych zápasov v 30. rokoch minulého storočia. V novinách i na „hladových“ manifestáciách tak nazývali podnikateľov, ktorých jediným cieľom podnikania bolo vytváranie zisku za každú cenu. Keď sa tak pozerám na vývin na Slovensku za posledných vyše tridsať rokov, zdá sa mi, že termín ziskožravci by bolo načim obnoviť. Bol tu jeden politik, ktorý ešte stále mudruje do ekonomického života štátu, ktorý cieľ svojho politického snaženia videl v odovzdaní našich podnikov do rúk „strategických zahraničných investorov“. Vraj až vtedy bude na Slovensku pozemský raj, keď sa náš majetok nedá konkurenčnej politickej koncepcii, ktorej cieľom bolo vytvorenie „kapitálovotvornej“ slovenskej podnikateľskej vrstvy. No tak sa pozrime, čo nám tieto dve koncepcie priniesli, lebo sa zdá, že pri ich realizácii nám v oboch prípadoch zostali len „chlpy na dlani“. Každý si môže overiť, koľko ich tam má.
Po vyše tridsiatich rokoch možno konštatovať, že „kapitálovotvornej“ slovenskej podnikateľskej vrstvy sme sa sotva dožili, a strategickí zahraniční investori sa chovali presne tak, ako ich videli v tridsiatych rokoch ich „sociálni partneri“. Teda ako čistí ziskožravci. Ale poďme po poriadku, aby bolo jasné, že tí, čo očakávali iné správanie sa „strategických zahraničných investorov“, ako po získaní našich podnikov konali, mali dostatok príkladov na to, aby konali uváženejšie a prezieravejšie. Minimálne mali vykonať také opatrenie, ktoré by zrušenie výroby na Slovensku a jej prenesenie do zahraničia nebolo také ľahké.
Prvá firma, ktorá ukázala hodnoty „strategického zahraničného investora“ bola nadnárodná tabaková firma, ktorá ešte za Mečiara privatizovala slovenskú tabakovú réžiu. Zaviazala sa udržať výrobu najmenej do určitého termínu, ale na Slovensku nebola ani o hodinu dlhšie. A aby sa tu zlikvidovala akákoľvek možná konkurencia, ešte si najali novinárov, ktorí búšili do rezortu poľnohospodárstva, aby nesubvencoval pestovanie smrti – teda tabaku. Zaujímavé, že napr. vo Virginii je to významný zdroj tvorby národného dôchodku, u nás to bola podpora smrti. A treba ešte podotknúť, že sa k boju proti smrti z tabaku pridávali aj ďalší užitoční idioti, ktorí hlas zaplatených propagandistov zosilňovali. Tak sme prišli o jeden dôležitý poľnohospodársky produkt a zanikla aj unikátna výroba luxusných cigár v Smolníku. Tabaková firma si zvýšila svoj zisk o pár halierov a slovenskej obci prišlo niekoľko desiatok ľudí o prácu, o ktorú v oblasti bola a stále je veľká núdza.
Rozprávať o ďalších „strategických zahraničných investoroch“, ktorých jediným cieľom pri uchádzaní sa o naše podniky bolo získanie ich kvót, resp. ich trhov by bol dlhý román. Stačí spomenúť len slovenské pivovary, niektoré mliekarne, ale najmä cukrovary. V posledných „strategickým investorom“ z Francúzska išlo nie o výrobu, ale o naše kvóty. To, že sa predajom cukrovarov a ich následnou demontážou zbavilo Slovensko dôležitého exportného odvetvia, ničí sa tým aj slovenské poľnohospodárstvo, kde pestovanie jednej z najkvalitnejších cukroviek v Európe je silno ohrozené.
K napísaniu tejto plačlivej „story“ ma podnietil odchod dvoch ikonických slovenských značiek zo Slovenska do Česka. Ani v prípade firmy Figaro z Trnavy, ani v prípade firmy Hubert zo Serede nejde o odchod neziskových firiem. Ide o čisté konanie ziskožravcov, ktorí v honbe za grajciarové zisky navyše, sú schopní pochovať dvestoročnú výrobu sektu pod značkou Hubert a ponúkať pod touto značkou fejkový český sekt! Rovnako je to aj s firmou Figaro. Ako povedal niekdajší minister poľnohospodárstva Z. Simon, z dánskej bravčoviny nemožno vyrobiť slovenskú klobásu! Preto by už bolo treba konečne urobiť opatrenia, aby to, čo je slovenské a má to zavedenú ochrannú známku, zostalo slovenské. Ak chce u nás výrobu zrušiť a previesť ju do cudziny, mal by tu ochrannú známku zanechať. Určite by sa našiel slovenský výrobca, ktorý by sa podujal vyrábať tradičný slovenský výrobok!
Niekedy pri pohľade na našu vlasť mám dojem, ako keby sme žili v „zjedenom kráme“. Aj za prispenia našich odborníkov na písanie pozývacích listov pre „strategických zahraničných investorov“ , sme prišli o naše strategické podniky, z ktorých niektoré boli doslova vybudované z korunových investícií našich dedov a otcov (Slovenské elektrárne napr.), ale prichádzame aj o ikonické značky spojené s naším územím vyše 200 rokov (Hubert). Sme schopní niečo s tým urobiť?
ZISKOŽRAVCI Termín som si vypožičal zo sociálnych zápasov v 30. rokoch minulého … / Fľuska post 2026-09-29 18:01:26
