SLOVENSKO: Stručné zhrnutie problematiky nulitných protiepidemiologických opatrení vlády SR. Na základe týchto paaktov sa doslova „terorizuje“ celé obyvateľstvo nútením a vynucovaním neexistujúcich povinností a zakladajú sa nároky, t.j. škody voči štátu, na ktoré sa zložia všetci občania.
Právne podstatná je tá skutočnosť, že Uznesenie vlády priamo vymedzuje orgány, ktoré majú prijímať takéto opatrenia a vykonávať opatrenia na riešenie krízovej situácie (dve právne odlišné veci) a nimi sú tam konkrétne označené subjekty: členovia vlády a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Nikto viac a nikto menej. Ani jedným z týchto orgánov nie je hlavný hygienik, pretože Úrad verejného zdravotníctva nie je takýmto orgánom. Úrad verejného zdravotníctva nie je totižto ostatným ústredným orgánom štátnej správy, a zároveň nie je ani orgánom krízového riadenia. A na vysvetlenie, čo sa týka otázky vykonávania opatrení na riešenie krízovej situácie, tak toto nie je prijímaním ani vydávaním opatrení, ale už vykonávaním nejakých iných opatrení, teda spájať otázku vykonávania opatrení na riešenie krízovej situácie s vydávaním predmetných Opatrení je kumulácia nemožného, pričom n a j m ä tu ide o to, že hlavný hygienik nie je členom vlády ani predsedom ostatného ústredného orgánu štátnej správy, nakoľko Úrad verejného zdravotníctva nie je ostatným ústredným orgánom štátnej správy (a nie je ani orgánom krízového riadenia), ktoré iba tieto orgány majú podľa Uznesenia vlády tam uložené úlohy (podrobne je to s poukazmi na príslušné ustanovenia právnych noriem rozpísané v predmetnom podaní).
Nosný problém nulity týchto Opatrení teda spočíva v tom, že inštitút “ohrozenia verejného zdravia” a “ohrozenia verejného zdravia II. stupňa” sú dva odlišné právne inštitúty, teda dve odlišné právne veci, každá upravená osobitným zákonom, kde pre ohrozenie verejného zdravia platí Zákon 355/2007 Z.z. o ochrane verejného zdravia, a pre ohrozenie verejného zdravia II. stupňa platí Zákon 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane. Na ilustráciu prikladám Uznesenie vlády a dve Opatrenia.
Ak Uznesenie vlády rozhodlo o stave ohrozenia verejného zdravia II. stupňa, ktorý sa nazýva mimoriadna situácia, a dokonca neskôr rozhodlo o núdzovom stave, ktorý má tiež svoj vlastný kódex, dokonca Ústavný zákon 227/2002 Z.z., nie je na týchto vysokých úsekoch ohrozenia možné vydávať opatrenia o ohrození verejného zdravia prvého stupňa (iba pre ktoré je ÚVZ oprávnený). To je ako namiesto rozhodnutia o vine a nepodmienečnom treste vydať rozhodnutie o priestupku s pokarhaním a tento priestupok odôvodniť podľa paragrafov
Trestného zákona (takto sú tvorené Opatrenia podľa § 48 ods. 4 Zákona 355/2007 Z.z. o ochrane zdravia odôvodňované §-om 2 a ost. Zákona 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane, teda povinnosť podľa zákona o ochrane zdravia sa odôvodňuje poukazom na poslanie civilnej ochrany). Proste nejde to. (Nedá mi nepovedať, že ak by to nebolo pre spoločnosť tragické, bolo by to smiešne).
Súčasne, za stavu vyhlásenej mimoriadnej situácie (a už vôbec nie núdzového stavu), Úrad verejného zdravotníctva nie je oprávnený vydávať Opatrenia pri ohrození verejného zdravia II. stupňa, nakoľko mu to ako je uvedené vyššie, nedovoľuje prijaté Uznesenie vlády, a teda už ani zákon. To je ako keby rozsudok vydal namiesto sudcu súdny úradník. Tiež to nejde. Bude to nulitý právny akt.
Prijaté Uznesenie vlády priamo označuje subjekty, ktoré majú konať – členovia vlády predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy a označuje právny úsek, na ktorom treba konať a to je civilná ochrana, Zákon 42/1994 Z.z. Namiesto toho koná hlavný hygienik SR, v tejto veci de iure (právne) „nikto“, a vydáva opatrenia na inom úseku než podľa Uznesenia vlády SR, t.j, vydáva opatrenia podľa „svojho“ Zákona 355/2007 Z.z., nie povahy Zákona 42/1994 Z.z., podľa ktorého však nemôže ani nič vydávať.
Súčasne, týmto nezákonným postupom sa v skutočnosti neplní Uznesenie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie a vydávaní opatrení pri ohrození verejného zdravia II. stupňa, a teda už 6 mesiacov je tu zbytočne vyhlásený stav mimoriadnej situácie, v ktorom sa pre jeho účely nevydalo ani jedno opatrenie, a nevydalo sa ani podľa predpisov o núdzovom stave, ale vydávajú sa právne irelevantné paakty z iného úseku ohrozenia, t.j. ohrozenia prvého stupňa.
Svedčí to o tom, že v skutočnosti tu nie je potrebný právny stav mimoriadnej situácie, iba ak na šírenie paniky, a tým „regulácie“ občanov, z dôvodu vydávania šikanóznych opatrení (aj to vnútorne rozporných a nedovolených), poukazujúcich však na vážnosť právneho stavu prijatej mimoriadnej situácie, a v rámci nej aj núdzového stavu, pričom sa ale chŕlia opatrenia pri ohrození verejného zdravia prvého stupňa podľa irelevantných paragrafov, nepoužiteľného zákona na danú situáciu, a nekompetentným orgánom ÚVZ – ide o ťažko právne irelevantné opatrenia. Nulitné, ničotné paakty.
Na základe týchto paaktov sa tak doslova „terorizuje“ celé obyvateľstvo nútením a vynucovaním neexistujúcich povinností (dokonca bez upozornenia na následky ich porušenia, kde v posledných Opatreniach absentuje takýto poukaz), a zakladajú sa nároky, t.j. škody voči štátu, na ktoré sa zložia všetci občania.
Opatrenia majú aj svoje vlastné vady, čo všetko je poukázané v priloženom podaní.
Predmetné Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, v zast. Mgr. RNDr. MUDr. Jána Mikasa, PhD. sú tak ničotné, že sa o nich ani nemožno vážne právne baviť. Tento pán, určite odborník v inej otázke, však namietanými právnymi nezmyslami, ktorým zjavne nerozumie, preberá na seba takú právnu zodpovednosť, o akej nemá ani tušenia. Je otázka, či si to vôbec uvedomuje, alebo či to robí s plným vedomím.
Viac na mojej FB stránke https://www.facebook.com/advokatka.sk
JUDr. Adriana Krajníková
Celú právnu analýzu si môžete prečítať TU.
Zdroj: https://www.infovojna.sk/
