Schválená reforma súdnictva nesúvisí len so zmenami v Ústavnom súde, Súdnej rade či so zriadeným správneho súdu, ale ide o hodnotovú otázku. Ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (Za ľudí) to uviedla po stredajšom rokovaní vlády SR.
„Stretla som sa so všetkými poslaneckými klubmi. Na tom, čo je dôležité, panuje zhoda,” skonštatovala ministerka. Prípadné zmeny v návrhu reformy sa podľa nej budú týkať len jej technického nastavenia.
Schválená reforma okrem iného zriaďuje Najvyšší správny súd. „Ústava predpokladá, že bude zriadený k 1. januáru,” spresnila s tým, že úplne funkčný by mal byť od začiatku augusta. Sudcov do neho vyberie Súdna rada SR. Okrem sudcov zo správneho kolégia Najvyššieho súdu to budú môcť byť podľa ministerky aj sudcovia nižších súdov, advokáti, prokurátori či ľudia z akademického prostredia. „Podstatné je, aby to boli statoční ľudia a prešli výberom Súdnej rady,” doplnila.
Ústavný zákon dá podľa ministerky priestor Súdnej rade robiť hlbšie previerky majetkových priznaní sudcov. Mechanizmus podľa nej umožní riešiť aj podozrenia, ak blízke osoby sudcu majú k dispozícii majetok, ktorý nebol nadobudnutý legálne. V tom prípade bude možné začať nielen disciplinárne konanie, ale aj trestnoprávne stíhanie.
Predseda vlády SR Igor Matovič (OĽANO) ešte predpokladá v reformnom návrhu menšie úpravy. „Som veľmi rád, že sa nám toto dielo podarilo pretlačiť cez vládu. Teraz prichádza možno ešte väčšia úloha, presvedčiť poslancov o nevyhnutnosti zmeny,” doplnil.
„Je to návrh, ktorý musel prejsť kompromismi. Vyjadrovala sa k nemu každá z koaličných strán,” podotkol predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Ďalej uviedol, že návrh vníma ako rozumný kompromis, ako naplniť sľuby tejto vlády.
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) ocenil pracovitosť a korektnosť ministerky pri argumentácii, ktorú preukázala v komunikácii s poslancami a ostatnými koaličnými partnermi. „Verím, že ďalšia reforma sa bude týkať školstva,” dodal.
