RUSKO/ARKTÍDA: Britské špionážne lietadlo, monitorujúce prebiehajúce ruské vojnové hry v Arktíde, nedávno potvrdilo, že Rusko ukončilo úvodné testovanie novej balistickej strely Vladimíra Putina zvanej Zirkón.
Hypersonická zbraň dokáže letieť rýchlosťou 9 760 kilometrov za hodinu a bola už štyrikrát vystrelená z ruskej fregaty Admirál Gorškov. Jej zavedenie do výzbroje sa očakáva v roku 2022.
Nová Putinova superzbraň
Hoci sa očakávalo, že Gorškov vystrelí Zirkón, náčelníci ruskej obrany potvrdili len to, že z fregaty boli vypálené nadzvukové riadené strely Oniks.
Vystrelené riadené strely zasiahli cieľ v blízkosti súostrovia Nová zem. Počas testu bolo všetkým plavidlám zakázané plaviť sa v rozsiahlych vodách Karského a Barentsovho mora okolo Arktických ostrovov
Podľa armádneho zdroja boli vypálené štyri strely a všetky presne zasiahli cieľ.
Verí sa, že strelu Zirkón, dosahujúcu rýchlosť 8 machov, si Putin vybral na zasiahnutie amerických miest v jadrovom konflikte. Konferencier jedného ruského spravodajského programu ukázal vo vysielaní mapu cieľov v USA, na ktoré by Kremeľ v jadrovej vojne udrel.
Konferenciera Dmitrija Kiseľova považujú za Putinovho propagandistu. Podľa jeho tvrdení by strela Zirkón dokázala zasiahnuť americké ciele do necelých piatich minút.
Prvé skúšobné vypálenie strely Zirkón sa konalo začiatkom októbra, podľa presvedčenia mnohých ako „narodeninový dar“ pre Putina, ktorý 7. októbra dovŕšil 68 rokov. Ruský prezident opísal Zirkón ako niečo, čomu sa „vo svete… naozaj nič nevyrovná“.
Existuje presvedčenie, že k armádnej nehode z roku 2019, vedúcej k úniku radiácie, ktorá zabila dvoch ľudí a šiestich zranila, došlo pri testovaní riadenej strely. Hladiny radiácie sa v tom čase vyšplhali na 20-násobok normálu v oblasti, obklopujúcej oblasť testov v Nenokse.
Jadrové ponorky s balistickými strelami si razia cestu arktickým ľadom
Medzitým Putin vychvaľuje ruské námorníctvo po tom, čo sa trom jeho jadrovým ponorkám s balistickými strelami, plaviacich sa v demonštrácii sily tesne vedľa seba, podarilo preraziť cestu arktickým ľadom, zatiaľ čo ponad Severný pól prelietali bojové lietadlá.
Ponorky, ktoré sú súčasťou ruských síl jadrového zastrašovania, si prerazili cestu niekoľko desiatok centimetrov hrubým ľadom. V čase vojny by tieto ponorky boli schopné skrývať sa pod ľadom pred protiponorkovými silami NATO.
Tými ponorkami boli dve ponorky triedy Delta IV a jedna ponorka triedy Borej.
Až 164 metrov dlhé zúčastnené ponorky Delta IV postavili počas Studenej vojny. Každá je vybavená 16 balistickými strelami Sineva, nesúcimi 100-kilotonové bojové hlavice, poskytujúce až 12,8 megaton jadrovej palebnej sily.
Ponorka Borej je novším prírastkom. Má dĺžku 160 metrov a nesie 16 balistických striel Bulava, ktoré dokopy predstavujú teoreticky celkom 16 megaton jadrovej palebnej sily.
Dovedna majú tieto tri ponorky 28,8 megaton jadrovej palebnej sily, alebo tiež 28 800 kiloton. Pre porovnanie, explózia v Hirošime mala zhruba 16 kiloton.
V poslednom období sa Moskva sústreďuje na posilňovanie svojej vojenskej prítomnosti v oblasti Arktídy. Verí sa, že v oblasti sa nachádza až štvrtina neobjavenej ropy a zemného plynu planéty.
V minulosti Putin odhadol hodnotu nerastného bohatstva Arktídy 22 biliónov libier. Okrem neobjavenej ropy a zemného plynu by sa tam mali nachádzať ťažiteľné minerály ako sú diamanty, zlato, meď, striebro, grafit, titán a urán.
Záver
V posledných rokoch Rusko prestavuje a rozširuje svoje zariadenia v polárnej oblasti, rozmiestňujúc protivzdušnú obranu a pozorovacie stanoviská a renovujúc štartovacie a pristávacie dráhy.
Rusko nie je jedinou svetovou mocnosťou, ktorá rozširuje svoj vplyv v Arktíde. Záujem o uplatnenie jurisdikcie nad časťami oblasti majú aj Kanada, USA, Dánsko, Nórsko a dokonca Čína.
Zdroj: https://www.badatel.net
