V poslednom čase sa na Romana Mikulca sypú samé negatívne informácie, ktoré on “chlapsky” popiera a tvrdí, že ide o “úbohosť opozície”. My sme sa na tie informácie pozreli a, po pravde, fakt nevieme, v čom sa tá úbohosť má prejavovať. Zopakujme si teda na niektoré “hrdinstvá” Mikulca z minulosti.
Roman Mikulec ako vedúci Kancelárie riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby a rodinkárstvo.
O tomto sme písali ešte v lete 2020 (pred rokom) v tomto článku. Išlo o zmluvu, ktorú v roku 2004 uzavreli medzi sebou Vojenská spravodajská služba (VSS) a firma MIPOL, kde ako polovičný spoločník figuroval otec Romana Mikulca – JUDr. Ján Mikulec. V tom čase Mikulec pracoval na pozícii vedúceho Kancelárie riaditeľa VSS Vendelína Leitnera (v súčasnosti štátny tajomník Ministerstva vnútra SR). Hodnota zmluvy predstavovala 2,5 mil. EUR. Kde je tu úbohosť opozície? Stalo sa to? Stalo!
Zmluvu s MIPOL vypovedal až Leitnerov nástupca Juraj Šebo v roku 2008. Sám Šebo sa pre média vyjadril, že od zmluvy sa odstúpilo z dôvodu konfliktu záujmov, ako aj pre porušovanie pravidiel ochrany objektov VSS zo strany bezpečnosti MIPOL. Taktiež sa vyjadril, že služby firmy MIPOL boli minimálne o 1/4 predražené. Šebo taktiež odmietol akceptovať návrh dohody o skončení zmluvného vzťahu s firmou MIPOL, nakoľko spoločnosť žiadala vysoké odstupné. MIPOL na vojenskú rozviedku podala aj žalobu, ale na súdoch neuspela.
Roman Mikulec ako riaditeľ VSS a opäť rodinkárstvo.
V tomto prípade ide opäť o stráženie budov spadajúcich pod VSS. V “súťaži” uspela firma Aegis EU. Zákazka mala hodnotu 142 000 EUR a riaditeľom firmy Aegis Eu bol brat Romana Mikulca. Stalo sa to? Stalo! Je to rodinkárstvo? Áno je! Je veľmi úsmevné sledovať, ako sa Mikulca zastáva súčasný minister obrany Jaroslav Naď, ktorý je okrem iného známy aj rodinkárstvom, keď dostal na atraktívne pozície do Bruselu viacero svojich príbuzných.
Roman Mikulec a Vendelín Leitner v období 2010 – 2012
V tomto prípade si skúsme najprv zhrnúť kto čo hovorí. Predseda strany SMER-SD Robert Fico tvrdí, že Leitner počas vlády Ivety Radičovej pôsobil ako poradca ministra obrany Ľubomíra Galka a súčasne bol vedúcim oddelenia poisťovne Allianz. Ministerstvo obrany si v tom čase poistilo 6000 automobilov za 9 mil. EUR práve cez poisťovňu Allianz. Rovnako Fico tvrdí, že Leitner bol v tom čase spolupracovníkom Mikulca vo VSS a že dostal za to odmenu vo výške 12 000 EUR.
Pozrime sa teraz na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 354/2012-16 (čitatelia si môžu celé uznesenie stiahnuť na tomto linku). Len pre upresnenie, týmto uznesením súd zamietol sťažnosť Vendelína Leitnera na to, že bol v rokoch 2011 – 2012 odpočúvaný Vojenským obranným spravodajstvom. Uznesenie potvrdzuje, že Leitner sa po ukončení aktívnej vojenskej služby skutočne zamestnal ako vedúci oddelenia spolupráce s externými partnermi v poisťovni ALLIANZ – Slovenská poisťovňa, čo je úplne v poriadku, nakoľko veľké spoločnosti často siahajú po vyslúžilcoch zo služieb, nakoľko tí disponujú potrebnými kontaktmi a možnosťami. Rovnako dané uznesenie potvrdzuje, že v tom čase Vendelín Leitner pracoval aj ako externý poradca ministra obrany Ľubomíra Galka. Čo podľa nás už úplne v poriadku nie je. Obzvlášť pokiaľ spoločnosť, ktorá je hlavným zamestnávateľom Leitnera, získa na Ministerstve obrany SR lukratívnu zákazku. Nie je to tak náhodou konflikt záujmov?
Ďalej sa u uznesenia dozvieme, že Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) v období 2011 – 2012 so súhlasom súdu odpočúvalo Vendelína Leitnera. Podotýkame, že v tomto prípade je nepoužiteľný typický argument predstaviteľov súčasnej koalície “lebo SMER”. Išlo o vládu Ivety Radičovej.
Čo sa týka Ficovho tvrdenia o tom, že Leitner pôsobil v tom čase aj vo VSS, toto tvrdenie je ťažké potvrdiť alebo vyvrátiť. Možné to je. Leitner mohol pôsobiť ako legalizant, respektíve spolupracujúca osoba. My tomu, že mal blízko aj k VSS veríme.
Jeden z kajúcnikov (slovám ktorého verí aj Danielito Lipšic) František Imrecze totiž počas rozhovoru s vtedajším riaditeľom NAKA Branislavom Zurianom prehlásil nielen to, že Roman Mikulec dostal od spoločnosti SAP úplatok vo výške 100 000 EUR, ale že na “obchodné stretnutia” chodil aj Vendelín Leitner.
O samotnej nahrávke písať teraz nejdeme, už sme sa jej venovali v inom článku. Kto chce, nech si ju vypočuje.
Nebolo práve toto dôvodom pre nasadenie odposluchu zo strany Vojenského obranného spravodajstva?
Disciplinárny postih Romana Mikulca
Opäť netreba kričať “lebo SMER”. Disciplinárny rozkaz podpísala totiž predsedníčka vlády Iveta Radičová, ktorá v tom čase viedla aj ministerstvo obrany. Len tak mimochodom, práve Radičová aj odvolala Romana Mikulca z funkcie riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby (marec 2012).
Kto chce, nech si disciplinárny rozkaz prečíta, zverejňujeme ho celý, v skratke ide to, že Roman Mikulec neuposlúchol rozkaz nadriadeného odovzdať spravodajský materiál ministrovi vnútra, naopak nechal ho skartovať. Čo také zaujímavé potreboval rýchlo skryť Roman Mikulec? Muselo ísť o veľmi zaujímavý materiál, keďže Radičová Mikulca nielen pokarhala, ale aj odvolala z funkcie.
Odobratie previerky Romanovi Mikulcovi
Aby toho nebolo málo, v júli 2012 došlo k odobratiu bezpečnostnej previerky Mikulcovi. Prišlo sa na to, že Mikulec uviedol nepravdivé údaje v bezpečnostnom dotazníku, vyplnenie ktorého je predpokladom pre udelenie bezpečnostnej previerky. Takže Mikulec potreboval tajiť veci nielen pred Radičovou…
Ako môže človek, ktorému bola v minulosti odobratá bezpečnostná previerka, pôsobiť ako minister vnútra? A to nehovoríme o vyššie uvedenom…
Ale pri tejto vláde je možné naozaj všetko negatívne! A to, že Mikulec mal prsty v tom, že dve osoby, ktoré sú obvinené z marenia spravodlivosti či krivého svedectva, dokázali utiecť, to je už len čerešnička na torte. A ten podarený dôvod? Že mu vyvolávali novinári, ktorí sa ho pýtali, prečo z policajnej budovy vyráža väčší počet príslušníkov. To ako minister je otrokom novinárov? Toto nie je minister, toto je paródia na ministra…
