Výzva viacerých francúzskych politikov na vystúpenie z NATO nie je prázdna fráza, získava si stále viac priaznivcov, ktorí nesúhlasia s krokmi USA a chcú od nich nezávislosť.
Píšu o tom francúzske noviny „Le Figaro“.
Dnes napriek tomu, že požiadavku na odchod z NATO predkladajú predovšetkým „suverenisti“ z celého politického spektra — od poslanca Národného zhromaždenia zo strany „Nepodmanené Francúzsko“ Jean -Luca Melanchona, poslankyne – líderky konzervatívnej strany „Národný front“ Marine Le Penovej, či pravicového novinára Erica Zemmura — všetci sa zhodujú na neúčinnosti aliancie, upozorňujú noviny.
„Je potrebné pripomenúť slová prezidenta Emmanuela Macrona z októbra 2019, že „NATO je v stave mozgovej smrti“. A nedávne fiasko so stiahnutím amerických vojsk z Afganistanu a ponížením Francúzska v súvislosti so zrušením zmluvy na nákup našich ponoriek Austráliou pod tlakom USA situáciu len zhoršilo,“ poznamenáva denník.
Skupina expertov, vrátane bývalého francúzskeho ministra zahraničných vecí Huberta Vedrina, sa tejto problematike venuje od minulého roka.
„Vystúpenie Francúzska zo spoločného velenia NATO nám umožní obnoviť suverenitu a nezávislosť, a to najmä na základe francúzskych jadrových odstrašujúcich síl, ktoré sú jediné v Európe. Vedenie Nicolasa Sarkozyho (prezident v rokoch 2007 až 2012) na medzinárodnej scéne urobilo z Francúzska rešpektovaného partnera. Ale jeho nástupcovia oslabili Francúzsko a jeho vplyv a už nie sme rešpektovaní. NATO bolo vytvorené v kontexte studenej vojny proti nepriateľovi, ktorý už neexistuje. Aliancia inštinktívne považuje Rusko, ktoré už dávno nie je ZSSR, za nepriateľa, aj keď to tak nie je,“ tvrdí republikánsky poslanec Éric Ciotti.
Podľa neho „situácia v Mali ukázala, že Francúzsko je napriek spojenectvám osamotené a porážka v Afganistane dokazuje, že NATO je prežitok“.
„Éra americkej nadvlády sa skončila. Naša diplomacia sa musí tejto realite prispôsobiť a získať v spoločenstve národov osobitnú pozíciu, ako to tvrdil de Gaulle (prezident Charles de Gaulle v šesťdesiatych rokoch dočasne vyradil Francúzsko z vojenskej štruktúry NATO),“ dodal Ciotti.
Bývalý francúzsky minister obrany Hervé Morin (od 18. mája 2007 do 13. novembra 2010) je naopak presvedčený, že „prítomnosť krajiny v spoločnom velení NATO nijako nezasahuje do jej nezávislosti“.
.PNG)
„Rozhodnutia sa tam prijímajú len jednomyseľne. Ak Francúzsko povie, že nie, návrh sa zamieta. Ak by sme vystúpili z NATO, boli by sme úplne izolovaní. Sme stredná mocnosť, ktorej hviezda bohužiaľ každým dňom slabne. Pre tých Európanov, ktorí sú proti európskej obrane, je NATO orgánom, ktorý zaisťuje ich bezpečnosť. Za posledných 20 rokov sme boli zapojení do všetkých vojenských operácií NATO. A nakoniec zostávame v aliancii, pretože sa zúčastňujeme plánovania a diskusií o nasadení našej armády.“
Ako zdôrazňuje „Le Figaro“, Francúzsko nebolo 43 rokov (od roku 1966 do roku 2009) súčasťou spoločného velenia NATO, pričom zostalo členom aliancie. Rozhodnutie o stiahnutí prijal generál de Gaulle, ktorý bol predovšetkým proti americkej kontrole francúzskeho jadrového odstrašovania. A Francúzsko „vďačí“ za svoj návrat do NATO prezidentovi Nicolasovi Sarkozymu. Keďže Francúzsko sa od roku 1995 zúčastňuje všetkých vojenských operácií NATO, Sarkozy považoval za nevyhnutné, aby bol prítomný v rozhodovacích orgánoch.
4. októbra v rozhovore pre BFMTV sa zvláštny vyslanec Bieleho domu pre zmenu klímy John Kerry po rozhovoroch v Elyzejskom paláci s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom pokúsil uistiť, že americký prezident Joe Biden „je plne oddaný myšlienke zlepšenia americko-francúzskych vzťahov a tak aj koná“ a „má v úmysle ukončiť menšie spory“, ktoré sa objavili vo vzťahoch medzi týmito dvoma krajinami. Kerry uviedol, že škandál so zmluvou na stavbu ponoriek pre Austráliu, ktorú Spojené štáty ukradli Francúzsku spod nosa, nie je „zrada (ako rozhodol oficiálny Paríž), ale jednoducho nedostatok náležitej komunikácie medzi krajinami“.
„Uisťujem vás a čoskoro sami uvidíte, že Joe Biden sa chce stretnúť s Macronom,“ povedal Kerry.
Zdroj EADaily
