Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že je pripravený upraviť svoju dôchodkovú reformu, ktorá je jadrom jeho programu znovuzvolenia za hlavu štátu, a zrevidovať svoj navrhovaný minimálny vek odchodu do dôchodku na 65 rokov.
Informovala dnes, 12. apríla, agentúra „France-Presse“ (AFP)
„Som ochotný posunúť časovú os a povedať, že do roku 2030 nebudeme nevyhnutne reformovať, ak budem cítiť prílišnú úzkosť od ľudí,“ povedal Macron na predvolebnom zhromaždení v Pas de Calais v severnom Francúzsku.
V tomto regióne počas prvého kola prezidentských volieb 10. apríla drvivá väčšina hlasov získala jeho protikandidátka, vodkyňa nacionalistov Marine Le Penová.
Súčasný obyvateľ Elyzejského paláca tiež vyjadril pripravenosť „otvoriť dvere“ na diskusiu o odchode spoluobčanov do dôchodku vo veku 64 rokov (v súčasnosti je „dôchodkový vek“ v piatej republike 62 rokov), namiesto 65 rokov, ktorý bol pôvodne navrhovaný.
„65 rokov nie je dogma,“ povedal Macron.
Le Penová označila prezidentove slová za „manipuláciu“ zameranú na získanie ľavicových voličov a upozornila, že „nič mu nebráni uskutočniť svoj pôvodný plán, ak bude znovuzvolený“.
„Od Emmanuela Macrona nemožno nič očakávať. Stále sa bude toho držať, pretože je fakt, že minimálny (dôchodkový) vek 65 rokov je jeho posadnutosťou,“ povedala tento utorok pre rádio „France Info“.
Le Penová a Macron sa stretnú 24. apríla v druhom kole volieb a majú necelé dva týždne na to, aby získali voličov predovšetkým z tábora krajne ľavicového politika Jeana-Luca Mélenchona, ktorý sa v prvom kole umiestnil na treťom mieste. Rozhodujúcim faktorom v druhom hlasovaní v poslednú aprílovú nedeľu sa môže stať elektorát predsedu strany „Nepokorené Francúzsko“, vzhľadom na mimoriadne malý rozdiel medzi líderkou nacionalistov a úradujúcim prezidentom.
Mélenchonovi priaznivci sa musia rozhodnúť, či budú voliť krajne pravicového politika alebo Macrona, ktorého mnohí z nich považujú za „prezidenta bohatých“.
Hlava piatej republiky sa v roku 2019 pokúsila o reformu dôchodkového systému, no čelila silnému odporu Francúzov, ktorí boli presvedčení, že tieto opatrenia zdevastujú dôchodky robotníckej triedy. Reformu odložil s príchodom koronavírusovej infekcie Covid-19 a prisľúbil, že sa k nej vráti počas svojho druhého funkčného obdobia, pripomína AFP.
Emmanuel Macron získal v prvom kole francúzskych prezidentských volieb 27,85% hlasov, líderka krajnej pravice Marine Le Penová 23,15%, vyplýva z konečných výsledkov, ktoré v pondelok zverejnilo ministerstvo vnútra Piatej republiky. Jean-Luc Mélenchon skončil tretí – 21,95%.
