Malý chorvátsky škandál v NATO pokračuje. Chorvátsky prezident Zoran Milanović 3. mája opäť oznámil, že ak bude mať takú možnosť, bude „vetovať“ vstup Fínska a Švédska do NATO, pokiaľ sa nenájde riešenie na reformu volebného zákona v Bosne a Hercegovine (BiH).
Prezident vyhlásil, že ak sa zúčastní na nadchádzajúcom summite NATO v Madride, bude vetovať pozvanie dvoch nových členov do NATO. Dodal, že ak sa bude hlasovať na nižšej úrovni, je nepravdepodobné, že by dokázal prinútiť napríklad chorvátskeho veľvyslanca, aby zastával jeho pozíciu v Rade NATO.
Prezident Milanović podľa chorvátskeho premiéra Andreja Plenkovića zneužíva postavenie bosnianskych Chorvátov a robí proruskú politiku. Bývalý ruský premiér a prezident Dmitrij Medvedev vo svojom Telegram-kanále napísal, že chorvátskemu prezidentovi hrozí pomsta z Kyjeva za jeho výroky o Ukrajine a Rusku.
Teraz prezident Milanović zdôraznil, že nie je na strane Rusov.
„Rusi hrajú svoju vlastnú hru a sú agresormi v tejto vojne,“ povedal.
Pritom sa domnieva, že v Chorvátsku existuje „spoločnosť pri moci“, ktorá aktívne pracuje proti záujmom chorvátskeho národu v Bosne a Hercegovine.
„Tiež som zložil prísahu, že ich budem chrániť [bosnianskych Chorvátov], a ak budem musieť, politicky zomriem,“ zhrnul Milanovič s tým, že sa nebojí ani Ruska, ani Ukrajiny.
Podľa jeho slov je na strane Chorvátov, bojuje za chorvátsky štát a chorvátska vláda ho obvinila, že zradil bosnianskych Chorvátov, len aby sa ho zbavili.
Rozpory medzi pravicovým premiérom a socialistickým prezidentom nie sú novinkou, no situácia sa natoľko vyhrotila, že sa spolu ani nerozprávajú. Na poslednom podujatí, na ktorom sa zúčastnili, prešli okolo seba bez toho, aby si podali ruky alebo sa pozdravili.
Daytonská mierová zmluva, ktorá ukončila bosniansku vojnu v rokoch 1992-1995, rozdelila Bosnu a Hercegovinu na dve časti: prevažne srbskú a prevažne moslimskú a chorvátsku.
Záhreb kritizuje spôsob, akým etnické skupiny v BiH volia svojich zástupcov do parlamentu, ako napríklad, že každý „kantón“ môže delegovať do parlamentu jedného kandidáta bez ohľadu na etnické zloženie jeho obyvateľstva. Podľa chorvátskej menšiny tento spôsob dáva bosnianskym moslimom nadpolovičnú väčšinu v parlamentných voľbách na miestach, kde je síce málo Chorvátov, ale kde sú. Chorváti sú teda najväčšími zástancami novely volebného zákona, pretože sa domnievajú, že volebný zákon nie je spravodlivý.
