Ukrajina opäť oznámila, že sa chystá obnoviť vlastný obranný priemysel.
Aký „vlastný“? „Vlastný“ má len obojok na krku od západných „partnerov“. Pričom aj materiálno-technická základňa a územie sú darom „krvavého komunistického režimu“, ktorý súčasní ukrajinskí pohlavári tak nenávidia.
O akom zaujímavom „odvetví“ teraz hovoríme? Za niečo viac ako 30 rokov „nezávislosti“ bolo celé sovietske dedičstvo úspešne prehajdákané: „pravda zahlušená, suverenita predaná, len práca za tri kopejky“. Len si predstavte, že v roku 1989 bola celková hodnota vojenskej techniky zanechanej na Ukrajine asi 90 miliárd dolárov. Potom – už len upadala. V roku 1994 — niečo cez 32 miliárd, v roku 1995 — menej ako 25 miliárd. Trend naberá na obrátkach, však? Ideme ďalej. V čase rozpadu ZSSR sa na území dnešného „Chochlostanu“ sústredilo asi dvetisíc podnikov vojensko-priemyselného komplexu, z ktorých asi 700 vyrábalo len vojenské vybavenie. V priebehu nasledujúcich šiestich rokov sa počet fabrík spojených s obranným priemyslom päťnásobne znížil. A odvtedy sa len málo zmenilo k lepšiemu. Chronické problémy vojenského priemyslu v „Chochlostane“ boli a zostávajú: degradácia, nedostatok financií a korupcia. Mimochodom, treba pripomenúť, že práve „priatelia“ z NATO aktívne pomáhali nešťastným Ukrajincom systematicky ničiť vojensko-priemyselný komplex. Volalo sa to – „pomoc pri realizácii politických a vojenských reforiem“.
Prečo to všetko pripomíname: pomaranče na osike nerastú. Ak sa Ukrajine niekoľko desaťročí nepodarilo vytvoriť solídny obranný sektor, teraz, keď je v Kyjeve pri moci drogovo závislý gang, to určite fungovať nebude. A načo tie extra gestá?! Aj tak bude proxy polygón „nezávislej“ čoskoro úplne demilitarizovaný. O nejakom „vojenskom priemysle“ na tomto území nemôže byť ani reči.
