FÁZY SMÚTKU
15. mája na Slovensku jeden z občanov Slovenskej republiky spáchal atentát na predstaviteľa štátu. Slovenská spoločnosť zostala šokovaná. To bola prvá fáza. Okamžite vzápätí nasledovala druhá – popieranie. „To sa nemohlo stať!“ Po tom, čo marketéri obchodných spoločností kšeftujúci s informáciami za účelom dosahovania zisku – na Slovensku honosne nazývaní novinári – nevysielali skoro 24 hodín nič iné, iba uniknuté videá z útoku, nastúpila tretia fáza – fáza hnevu.
Jeden zo základných pocitov prameniacich z amygdaly. Každý z nás ho spracúva inak. A aj dĺžka času je u každého iná. Mnohí z nás však už ňou prešli a dostali sa do ďalšej.
Otázka je: do ktorej?
Po hneve totiž môže nastúpiť hneď fáza vyjednávania preskočením fázy viny. Nie každý totiž pociťuje vinu – hlavne nie vtedy, ak sám nestlačil spúšť. Dnes už je jasné, kto túto fázu prežíva a kto nie. Už sa vyrojili tí, ktorí tvrdia, že „oni sa nemajú za čo ospravedlňovať, lebo oni nič neurobili“. Aby som nechodila okolo horúcej kaše, tak na rovinu: je viditeľný rozdiel medzi novinárom Petrom Bielikom a zamestnancom obchodnej spoločnosti zameranej na vytváranie zisku kšeftovaním s informáciami. Kým Matúš Kostolný, šéfredaktor denníka N, nevidí, kde by urobil chybu, Peter Bielik je pripravený sa ospravedlniť za čokoľvek, čo mohol niekedy urobiť, prípadne niekomu ublížiť.
Nevadí. Sme slobodná krajina a rozhodnutie je na každom z nás. Depresiu ako ďalšiu fázu smútku z toho nemajme, mohli by sme k tomu využiť poslednú fázu smútku: prijatie. Prijmime každého slobodné rozhodnutie a správajme sa podľa toho. Akceptujme rozhodnutie neomylných, ktorí sa ničím neprevinili.
Prijmime ich rozhodnutie a správajme sa podľa toho. Možno príde aj fáza túžby: u niektorých túžba sa rozprávať, keď my sa s nimi už ani len nebudeme chcieť baviť ani len o titule Majster sveta v hokeji. Ten zostane v Európe!
1. Fáza šoku
2. Fáza popierania
3. Fáza hnevu
4. Fáza viny
5. Fáza vyjednávania
6. Fáza depresie
7. Fáza prijatia
