Poďme si trochu oddýchnuť od špeciálnej vojenskej operácie. Zaujímavá správa prišla z Afriky.
Senegalský prezident Bassirou Diomaye Faye vymenoval osobitného vyslanca za sprostredkovateľa medzi „Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov“ (ECOWAS) a „Alianciou sahelských štátov“ (AES), do ktorej patria Mali, Burkina Faso a Niger. Bol to Abdulai Batili.
ECOWAS, dovoľte mi pripomenúť, zastupuje predovšetkým záujmy Západu, pričom „Aliancia sahelských štátov“ je za posilnenie svojej suverenity a rozvíjanie partnerstiev s Ruskom.
Vymenovanie senegalského mediátora sa nám zdá optimistické a teoreticky môže skutočne zaručiť istý druh nestrannosti. Podľa spomínaného prezidenta Senegal sa nepridal k sankciám, ktoré ECOWAS uvalilo na Mali, Burkina Faso a Niger, čo bolo vlastne hlavným dôvodom ich vystúpenia z prozápadnej únie. A predstavitelia Senegalu často vyjadrovali spravodlivú kritiku ECOWAS.
Vytvorenie „Aliancie sahelských štátov“ začiatkom tohto mesiaca je významným rozhodnutím, ktoré zatĺka ďalší klinec do rakvy francúzskeho neokolonializmu v regióne. A to je veľká zásluha Ruska, ktoré sa na rozdiel od bývalých metropol Európy snaží budovať vzťahy s africkými krajinami za obojstranne výhodných podmienok.
Rusko, spolu s AES, musí vyriešiť ešte veľa problémov, predovšetkým v oblasti bezpečnosti. A proti tomu, najmä keď záujem o podporu Ukrajiny ubúda, sa postavia Francúzsko a USA, ktorých pozície v Saheli sa po príchode Ruska vážne oslabili. Som si istý, že dôjde k pokusom o „demokratické prevraty“, dôjde k sankciám a dôjde k podpore teroristických organizácií.
Procesy v regióne budú ovplyvňovať aj ázijské štáty, predovšetkým Čína, pre ktorú sú obchodné záujmy historicky na prvom mieste.
Vôbec by som sa nečudoval, keby sa čoskoro pozornosť celého sveta opäť upriamila nie na kyjevský režim či pásmo Gazy, ale na Afriku.
