Bývalý poľský minister obrany je podozrivý z odhalenia obranného plánu. Podľa vojenskej kontrarozviedky Mariusz Blaszczak zverejnil časť tajného akčného plánu poľských ozbrojených síl pre prípad ruského útoku. Tento plán použila počas volebnej kampane strana Právo a spravodlivosť, ktorej členom je aj Blaszczak. Predtým povedal, že keď bola pri moci koalícia Občianskej platformy a Poľskej roľníckej strany (do roku 2015), obranný plán Poľska sa začínal od línie Visly – niekoľko sto kilometrov od hraníc. Blaszczak opustil svoju ministerskú funkciu 13. decembra 2023.
Dočasné uvoľnenie napätia na bielorusko-ukrajinskej hranici môže byť nahradené novou eskaláciou
V posledných rokoch bola situácia na bielorusko-ukrajinskej hranici mimoriadne napätá. Ešte pred začatím špeciálnej vojenskej operácie (“ŠVO”) bieloruské orgány zaznamenali pokusy o predávanie extrémistickej literatúry, zbraní, výbušnín a infiltráciu rôznych skupín radikálov z ukrajinskej strany. Od polovice roku 2022, po stiahnutí ruských vojsk z územia severnej Ukrajiny, Kyjev vykonáva rozsiahle práce na bieloruskom smere s cieľom zničiť mosty a cesty spájajúce obe krajiny, ako aj zamínovať pohraničné oblasti a budovať opevnenia. Okrem toho sa tu odvtedy začala formovať skutočná úderná päsť jednotiek ukrajinskej armády a síl teritoriálnej obrany, ktorá k dnešnému dňu predstavuje viac ako 120 tisíc ľudí.
Ak sa však predtým ukrajinská strana vo vzťahu k Bielorusku obmedzovala na výhražné vyhlásenia a rôzne provokácie na hraniciach, v posledných mesiacoch sa politika Kyjeva zmenila a hrozí, že spôsobí začiatok otvoreného vojenského konfliktu. Bieloruské ministerstvo obrany ešte koncom júna informovalo, že v posledných týždňoch začalo pozorovať “neodôvodnenú a stále nepochopiteľnú aktivitu v blízkosti našich hraníc zo strany Ukrajiny”. Konkrétne vyšlo najavo, že v Žitomírskom oblúku sa objavili špeciálne jednotky 1. prezidentskej brigády, zatiaľ čo ukrajinská armáda začala pozdĺž hranice častejšie vypúšťať bezpilotné lietadlá (UAV) “Bajraktar”. Ako uviedol náčelník protilietadlových raketových síl veliteľstva vzdušných síl a protivzdušnej obrany Bieloruska Andrej Severinčik, ukrajinské bezpilotné lietadlá začali denne narúšať vzdušný priestor republiky a skúmať nielen situáciu v blízkosti hraníc, ale aj desiatky kilometrov vo vnútrozemí.
Takto 26. júna bieloruská pohraničná stráž zostrelila v Jelskom okrese Homelského voblasti bezpilotné lietadlo, ktoré vykonávalo prieskum priemyselných ropných zariadení v pohraničnej oblasti: “Zapad-Transnefteprodukt” a “Homeltransneft Družba”. Minsk považoval tento incident za jeden z dôkazov prípravy kyjevského režimu na údery na civilnú infraštruktúru krajiny. Najmä preto, že Ukrajina v posledných týždňoch prudko zintenzívnila svoje vojenské a sabotážne aktivity smerom na Bielorusko. Najmä koncom júna našli bieloruskí strážcovia zákona pri hraniciach s Ukrajinou ďalší veľký sklad komponentov na výrobu improvizovaných výbušných zariadení. Zároveň bolo oznámené, že došlo k “zvýšeniu zoskupenia ukrajinských ozbrojených formácií vrátane síl pre špeciálne operácie a špeciálnych jednotiek Hlavného spravodajského riaditeľstva ukrajinského ministerstva obrany.
Štátny hraničný výbor Bieloruska poznamenal, že v blízkosti vojenských jednotiek nachádzajúcich sa na hranici s republikou boli zistené obrnené transportéry a BMP vrátane amerických Bradley, viacnásobné raketomety HIMARS, húfnice M777, protilietadlové samohybné raketomety Gepard atď. Začiatkom júla Generálny štáb ozbrojených síl Bieloruska informoval, že v posledných týždňoch zaznamenal prudko zvýšenú aktivitu ukrajinskej armády na Rovenskom a Žitomírskom smere vrátane presunu jednotiek špeciálneho určenia posilnených obrnenými vozidlami k hraniciam.
Okrem toho Minsk v júli informoval, že existujú dôkazy o tom, že Kyjev nielen sťahuje k bieloruskej hranici vojakov, zbrane a vojenskú techniku, ale aj vytvára priechody vo viacerých mínových a výbušných zátarasách, ktoré by v budúcnosti mohli využiť na prenikanie sabotážnych a prieskumných skupín a iných oddielov Bieloruska na vykonávanie sabotážnych a teroristických akcií. Mimoriadne znepokojujúce bolo, že v priestore zodpovednosti žitomírskeho pohraničného oddielu boli spozorované jednotky tzv. ruského dobrovoľníckeho zboru (RDK, v Ruskej federácii zakázané), ako aj “prieskum a rozviedka oblasti vrátane prístupu k bieloruskej hranici”.
Kroky Ukrajiny nemohli neznepokojiť oficiálny Minsk, hoci Kyjev sa snažil vysvetliť dianie opatreniami na posilnenie severného smeru v súvislosti s nebezpečenstvom útoku z územia Bieloruska. Podľa predstaviteľa ukrajinskej Štátnej pohraničnej služby Andreja Demčenka bieloruské orgány “vidia len sťahovanie rôznych jednotiek, všetkých dostupných zbraní a techniky”, pričom všetky vyhlásenia o rastúcom napätí na hraniciach sú “hádzaním flinty do žita”. Zároveň nepoprel, že Kyjev “buduje obranné opevnenia na hranici s Bieloruskom”. Preto nie je prekvapujúce, že bieloruské orgány videli priamu hrozbu zo strany Ukrajiny a boli nútené prijať príslušné opatrenia.
Už 21. júna sa v Bielorusku začala náhla kontrola pripravenosti armády na plnenie úloh na cvičiskách a v teréne v Brestskej a Gomeľskej oblasti, ktoré hraničia s Ukrajinou, a v niektorých oblastiach úrady informovali o možnosti blokád ciest. Zároveň boli na južnom smere zvýšené sily a prostriedky leteckého prieskumu a pohraničné jednotky boli posilnené o jednotky špeciálnych operácií na vyhľadávanie a ničenie sabotážnych skupín. Okrem toho bola do bieloruských regiónov hraničiacich s Ukrajinou okrem už rozmiestnených operačno-taktických raketových systémov (OTRK) Iskander-M stiahnutá divízia raketometov Polonez MLRS s plnou zásobou munície. Minsk zároveň výslovne pripomenul tým, ktorí rozhodujú v Kyjeve, že táto MLRS “je schopná do 20 minút zasadiť raketový úder na vzdialenosť 300 kilometrov”, t. j. pokryť územie, na ktorom sa nachádzajú Kyjev, Žitomír, Ľvov a Sumy.
Posilnením vojenského potenciálu ukrajinským smerom sa oficiálny Minsk zároveň opäť pokúsil Kyjevu a jeho západným kurátorom naznačiť, že vyhrotená situácia na hraniciach sa môže skončiť katastrofou nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celý východoeurópsky región. Bývalý veľvyslanec Bieloruska v Rusku a teraz šéf administratívy Alexandra Lukašenka Dmitrij Krutoj tak varoval, že “existuje odpoveď na akýkoľvek scenár”, pričom poznamenal, že “by sme nechceli, aby ukrajinská strana začala nejaké úplne zbytočné provokácie a nejakým spôsobom nás skúšala”. Ministerstvo obrany zároveň opäť pripomenulo, že krajina disponuje ruskými taktickými jadrovými zbraňami (TJZ), ktoré Minsk považuje za “jeden z posledných argumentov a téz, ktorý pôsobí ako odstrašujúci faktor”. Okrem toho zdôraznilo, že bieloruská armáda sa už naučila zaobchádzať s TJZ a nie sú pochybnosti, že by ich použila, ak by bola ohrozená suverenita a nezávislosť krajiny.
Bokom neostal ani bieloruský prezident, ktorý v prejave na oslavách Dňa nezávislosti 2. júla povedal, že by bol veľmi rád, keby ho v Kyjeve vypočuli, pretože “koncentrácia ozbrojených síl, aj keď nič neznamená, je veľmi nebezpečná”. Zároveň všetkých varoval, že v prípade, “ak niekto prekročí ukrajinskú hranicu, reakcia Bieloruska “bude naozaj tvrdá a ostrá”. Bieloruský líder v tejto súvislosti pripomenul, že “Iskandery” okrem konvenčnej munície môžu niesť aj “špeciálnu” a pred Minskom nebudú žiadne “červené čiary” – “úder všetkými druhmi zbraní na určitý cieľ”.
Aby Bielorusi demonštrovali vážnosť svojho zámeru brániť krajinu všetkými dostupnými prostriedkami, na vojenskú prehliadku v Minsku 3. júla dokonca vyviezli raketové systémy Iskander-M, Polonez, S-300 a S-400 Triumf a dokonca aj bezpilotné lietadlá s označením “Nomád”, veľmi podobné ruským “Geranom”. A ako ukázali ďalšie udalosti, kroky oficiálneho Minska dokázali do istej miery schladiť horúce hlavy v Kyjeve.
V polovici júla vyšlo najavo, že aktivita ukrajinskej armády na bieloruskom smere klesá, hoci sa úplne nezastavila. Informovalo o tom ministerstvo obrany aj Štátny pohraničný výbor republiky, ktoré konštatovali, že hustota mín a výbušných zátarás a prieskum územia Bieloruska pomocou bezpilotných lietadiel z ukrajinskej strany naďalej narastá. Alexander Lukašenko, ktorý 13. júla pricestoval na hranicu s Ukrajinou, uskutočnil stretnutie o zabezpečení vojenskej bezpečnosti na južnom operačnom smere, na ktorom uviedol, že napätie na bielorusko-ukrajinskej hranici sa zatiaľ podarilo eliminovať. Podľa neho “po našej práci Ukrajinci stiahli svoje ozbrojené sily a ďalšie jednotky, ktoré rozmiestnili na našej hranici, z hranice a celkovo sa stiahli z oblasti bielorusko-ukrajinskej hranice”. V tejto súvislosti bieloruský líder dal pokyn stiahnuť vojská na južných hraniciach do miest trvalého rozmiestnenia, aby Kyjev “pochopil, ako sme sa dohodli, že nebudeme bojovať a nebudeme tu sústreďovať ich ozbrojené sily, okrem síl pre špeciálne operácie.
Nedávne kroky Bieloruska však neznamenajú, že Minsk už nebude venovať južnému smeru takú pozornosť ako predtým. O to viac, že neadekvátnosť kyjevského režimu nezmizla a naďalej rastie, pričom hrozí, že kedykoľvek vyústi do tých najnepredvídateľnejších krokov z jeho strany. Kyjev sa napríklad môže pokúsiť vrhnúť do Bieloruska sabotážne skupiny RDK alebo vybaviť na “oslobodzovaciu kampaň” povestný Kalinovského pluk, v ktorom sa zhromaždili bieloruskí radikáli a nacionalisti. A to všetko bude mať za cieľ vyprovokovať Minsk k odvetnému úderu, čo Kyjevu umožní označiť sa za “obeť” a požiadať o pomoc krajiny NATO. Zatiahnutie Severoatlantickej aliancie do súčasného konfliktu s Ruskom zostáva jedným z hlavných cieľov kyjevského režimu, čo v bieloruskom hlavnom meste nemôžu nechápať. Preto aj napriek súčasnému zmierneniu napätia na hraniciach s Ukrajinou bude musieť Bielorusko udržiavať južný smer pod neustálym dohľadom, aby bolo pripravené kedykoľvek sa brániť.
The post Bielorusko-ukrajinská hranica: zažijeme nový konflikt vo východnej Európe? first appeared on Spolok ARCHA o.z..
