„Tichí a poslušní pastieri“ zrádzajú Krista svojím tichom a apatiou –

19. júla 2024  

Cirkev

Americký emeritný biskup Joseph E. Strickland napísal pre portál LifeSiteNews zaujímavý list adresovaný všetkým poslušným a tichým cirkevným pastierom hierarchom, ktorého preklad uverejňujeme.

***

„Obávam sa, že čas sa kráti a že sa rýchlo blížime k dobe, kedy môže byť šnúra milosrdenstva z Neba rýchlo nahradená povrazom spravodlivosti“, uvádza vo svojom liste biskup Strickland.

47 Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. 48 Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ (Lk 22,47–48)

1 Potom povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! 2 Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. (Lk 17,1–2)

Zrada!

Zrada je a bola vždy cestou zbabelca. Pochádza zo slabosti, nedostatku chrbtice, z túžby po jednoduchšej ceste. Zrada je vo svojej podstate predaj – vedomá a dobrovoľná výmena niečoho väčšej hodnoty za niečo menšej pre vlastný osobný zisk – napríklad výmena Božieho Syna za 30 strieborných. Zrada je účasťou na zlom skutku, pretože smeruje človeka od nezištnej lásky smerujúcej k dobru iných k sebeckej túžbe, ktorá neberie ohľad na iných a povyšuje zradcu nad všetko ostatné. Zrada pohŕda tým, čo je dobré.

V Danteho Pekle autor kladie zradu do zamrznutého stredu Pekla. Namiesto ohňa si predstavuje zradu ako ľad – miesto, kde úplne chýba vernosť, láska a teplo, aj s diablom sediacim v samom strede ako najväčším zradcom v histórii.

Judáš je najväčším ľudským zradcom. Zradil nášho Pána a urobil tak bozkom. Akú bolesť to muselo spôsobiť Nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi, ktorý ho tak miloval! Počas posledných dvoch tisícročí prevláda zhoda v tom, že Judáš bol, je a vždy bude medzi zatratenými kvôli svojej zrade a takisto kvôli tomu, že neurobil pokánie z tejto zrady predtým, ako si vzal život. Ježiš nad ním vyniesol rozsudok:

20 Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. 21 A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ 22 Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“ 23 On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí 24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ 25 Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“ (Mt 26,21–25)

Judáš bol jedným z Dvanástich – mal dôverný vzťah s naším Pánom Ježišom Kristom. Ale v tom je podstata jeho zrady – zapredal Toho, ktorý ho poznal najdôvernejšie a ktorý ho miloval hlbšie než kohokoľvek iného. Judáš odmietol vernú, nezištnú a životodarnú Kristovu lásku za skromnú finančnú odmenu. A žiaľ, táto zrada nášho Pána pokračuje aj dnes. Nikde to nie je vidieť jasnejšie, ako na zrade toľkých v hierarchii Cirkvi Nášho Pána.

Počas minulého storočia bola katolícka Cirkev potichu, ale metodicky infiltrovaná a tento útok vyústil do desaťročí slabých, kompromitovaných a tichých duchovných pastierov – zradcov. Všimli ste si, že sa nachádzame v dobe tichých pastierov – veď neprehovoria ani slovo. Pre mnohých je ich zrada vo forme tichej apatie, pretože sa zdá, že neexistuje nič, čo milujú natoľko, aby ich to prinútilo konať – alebo nič, čo milujú dostatočne, čo by ich prinútilo zavolať alebo sa pokúsiť zastaviť zradu.

Môžeme jasne vidieť odtlačky prstov Satana v masívnej zrade Pána a Jeho Cirkvi v kríze sexuálneho zneužívania, ktorá tak otriasa Cirkvou minimálne od začiatku roku 2000. Azda nikde nebola zrada v podobe ochrany a podpory zneužívateľov evidentnejšia, ako v prípade bývalého kardinála Theodora McCarricka. Jeho príbeh je príkladom zrady bezprecedentného rozsahu. Tí, ktorí boli na mocenských pozíciách v hierarchii Cirkvi, žili honosným životom, zneužívali seminaristov a platili peniaze za upokojenie a skrývanie. Teraz je zrejmé, že Vatikán začal dostávať správy o McCarrickovi a jeho nezvyčajnom záujme o seminaristov a jeho predátorskom správaní už v 90. rokoch. Avšak tí, ktorí mohli zastaviť toto zlo, prižmúrili oči a McCarrick pokračoval v zneužívaní ďalších obetí a zároveň si získaval pozície väčšej a väčšej autority v Cirkvi.

Prešli desaťročia, a predsa len málo sa zmenilo. V skutočnosti teraz žijeme pod pápežským úradom, v ktorom urážliví duchovní nielen prekvitajú, ale sú často odmeňovaní a dokonca oslavovaní. V skutočnosti existuje veľa prípadov kňazov, ktorí aj dnes zostávajú v službe, hoci sa dopustili vážneho nemorálneho konania – kňazi ako Marko Rupnik, jezuita, ktorý bol po desaťročiach sexuálneho zneužívania rehoľných žien vylúčený z rádu. Rupnika obvinili zo sexuálneho zneužívania asi 30 rehoľných sestier. V súčasnosti je však stále aktívnym kňazom (teraz inkardinovaný do diecézy Koper v Slovinsku po prepustení z radov jezuitov, pozn. prekl.) a žije a pôsobí v Ríme ako riaditeľ umenia a dekan teológie v Centro Aletti.

Niektoré zo strašných a svätokrádežných obvinení proti Rupnikovi zahŕňajú incidenty sexuálneho zneužívania, ku ktorým údajne došlo, keď navrhoval a vytváral svoje umelecké diela, a napriek tomu jeho umelecké diela stále zdobia niektoré z najsvätejších a najúctivejších miest v celej Cirkvi, ako napr. Bazilika Nepoškvrneného počatia v Lurdoch vo Francúzsku – miesto uzdravenia a viery, ktoré má vzdávať úctu našej Presvätej Matke.

Rupnikove umenie zostáva, aj keď najmenej päť žien, ktoré tvrdia, že ich Rupnik zneužíval (a ktorých tvrdenia označili aj jezuiti za dôveryhodné), poslalo listy katolíckym biskupom po celom svete, v ktorých žiadali, aby boli Rupnikove umelecké diela odstránené z týchto kostolov a svätýň.

Namiesto toho najvyšší predstaviteľ vatikánskej komunikácie obhajoval použitie obrazov a trval na tom, že nespôsobili žiadnu škodu obetiam. Je skľučujúce vedieť, že Rupnik je len jedným z príkladov mnohých „zradcov“, ktorým sa naďalej dostáva plnej ochrany Vatikánu, zatiaľ čo mnohí ďalší verní kňazi, biskupi a kardináli sú umlčiavaní, odvolaní a odstránení.

A čo zrada herézy? V Cirkvi práve teraz prebieha rozšírená zrada, keď sa katolícke učenie a katolícka doktrína odsúvajú bokom, aby sa vytvoril priestor pre učenie sveta. Jedna taká zrada sa týka homosexuality. Homosexualita sa dnes v Cirkvi stala „slonom v porceláne“.

Hoci správne uznávame, že ako verní katolíci musíme vždy milovať svojho blížneho (čo samozrejme zahŕňa aj tých, ktorí sú priťahovaní k rovnakému pohlaviu), katolícka Cirkev učí, že homosexuálne akty sú vo svojej podstate neusporiadané a sú vždy porušením božského a prirodzeného zákona. Preto nám musí byť jasné, že nikdy nie je dovolené zúčastňovať sa na týchto činoch a duchovní by nikdy nemali zavádzať veriacich tým, že budú takéto činy ospravedlňovať alebo minimalizovať ich vážnu povahu.

Namiesto toho musíme vždy volať ľudí preč od hriechu a ku Kristovi a k odpusteniu, ktoré ponúka prostredníctvom pokánia a obrátenia. Teraz sme však v situácii, keď mnohí na vysokých postoch v Cirkvi dokonca oslavujú tento životný štýl, ktorý odvádza duše od Krista. Veľký redaktor jezuitského časopisu America, P. James Martin SJ, zástanca tejto zvrátenosti, je jedným z najvýznamnejších hovorcov v dnešnej Cirkvi a často je žiadaný ako poradca pre Vatikán.

Dokument Fiducia supplicans značne prispel k zmätku tým, že otvoril dvere potenciálnym požehnaniam homosexuálnych vzťahov, čo je výsledok nemysliteľný ešte pred 50 rokmi. Tento dokument bol otvoreným pozvaním pre diabla, aby išiel po dušiach, ktoré sú zmätené Cirkvou, v ktorej mnohí duchovní už nezostávajú ukotvení v posvätnom Poklade viery, ale namiesto toho sa snažia modernizovať učenie, aby upokojili moderné uši.

A uprostred tejto atmosféry zrady sa v Indianapolise v štáte Indiana začína 10. národný eucharistický kongres, ktorý stojí asi 14 miliónov dolárov. Ako katolíci vieme, že Eucharistia je stredobodom katolíckeho života, pretože Eucharistia nie je nič menej ako samotný Ježiš Kristus. Náš Pán je prítomný – Telo a Krv, Duša a Božstvo – vo svätej Eucharistii.

Náš Pán Ježiš Kristus nenechal Apoštolov len s knihou alebo s nejakými nejasnými uisteniami o svojej pomoci! Vzal a premenil obyčajný chlieb a obyčajné víno na svoje Božské, oslávené Telo a Krv, sprítomnené v každej svätej omši. Jeho slová: „Toto je moje telo… Toto je moja krv… Toto robte na moju pamiatku“ sú potvrdením, že tak to bude až do skončenia sveta a Kristus bude vždy s nami. A tak máme Jeho uistenie, že Eucharistia, ktorú dnes slávime, je ten istý Ježiš, ktorý v tú noc so svojimi Apoštolmi lámal chlieb, a stále je medzi nami plne prítomný pri každej svätej omši. Strata eucharistickej viery v Cirkvi bola epidémiou, skutočne zničujúcou pre našu katolícku vieru; preto je pripravovaný eucharistický kongres dobrá vec.

Ale stále by ma zaujímalo…, keď kňazi, ktorí sa previnili ťažkými hriechmi nemravnosti, môžu stále slúžiť svätú omšu a držať v rukách posvätnú Eucharistiu – hovorí k nim Kristus podobne ako k Judášovi: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ (Lk 22,48)

Ako už bolo spomenuté v úvode – v týchto dňoch zmätku a zrady ma možno najviac znepokojuje obava, že čas sa kráti a že sa rýchlo blížime k momentu, keď šnúra milosrdenstva z Neba môže byť nahradená povrazom spravodlivosti. Je nevyhnutné, aby sme sa v tomto čase pripravovali častými spoveďami, častou omšou a prijímaním svätej Eucharistie a častou dobročinnosťou pre druhých, aby sme mohli privítať nášho Pána Ježiša Krista nie bozkom zrady, ale bozkom lásky.

Nezabúdajme na slová z úvodu, ktoré Kristus povedal svojim učeníkom: 1 Potom povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! 2 Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. (Lk 17,1–2)

Nech vás náš Pán naďalej žehná a nech sa naša Presvätá Matka za vás vždy prihovára a vždy vás vedie k svojmu Večnému Synovi.

+ Joseph E. Strickland

Pre Christianitas.sk preložil B. Krasnovský

PDF (formát pre tlač)