Sv. Hieronym Emiliani –

21. júla 2024  

Cirkev

Životopisné údaje

Roku
1481 narodil sa v Benátkach senátorovi Angelovi Emilianimu
a jeho manželke Dionore syn, menom Hieronym. Otec zomrel zanedlho,
ale matka vychovávala starostlivo
Hieronyma a ostatné
svoje dietky v bázni
Božej. Keď Hieronym vyrástol, stal sa proti svojej vôli vojakom.
I preslávil sa
v bitkách, ktoré bohatá Benátska
republika často viedla
s Turkami, takže zakrátko
stal sa veliteľom
pevnosti Castelnuovo na brehu Dalmácie. Nepriateľ obsadil
po tuhom boji pevnosť,
Hieronym padol do zajatia a uvrhnutý bol do ťažkého žalára.

Táto
odlúčenosť od sveta mu
otvorila oči. Začal
premýšľať
o svete a jeho márnostiach. Často volal vo svojej osamelosti v
žalári: «Aké
obete som
priniesol pre
bláznivú a namyslenú vojenskú česť! A ako málo činil som
posiaľ pre Teba, ó Pane, pre svoju biednu dušu a pre večný
život! Aby som zavčasu hodnosť dosiahol a po
niekoľko rokov
ju podržal, nespával som toľké noci, ako
vojak som
vzdoroval toľkým
nebezpečenstvám. A aby som večnú hodnosť dosiahol, bola mne
nešťastnému každá obeta priveľkou, každého času drahou!»
Toto rozjímanie ho
priviedlo k tomu, že
skrúšene modliť sa začal. I prosil preblahoslavenú Pannu o
príhovor, žeby ho Boh čím
skôr z väzenia
vyslobodil; i urobil sľub, že po vyslobodení do Trevisa
putovať bude, hriechy svoje kajúcnosťou obmyje a život svoj
službe Božej zasvätí.

Jedného večera počul, že k jeho väzeniu niekto sa blíži. Dvere sa otvorili, zahalená ženská postava vstúpila dnu, sňala mu putá, podala mu mlčky kľúč a zmizla. Hieronym nasledoval ju zadivený, prešiel nepozorovaný pomedzi stráže, prišiel šťastne do Trevisa a zavesil svoje putá s najhorúcejšími citmi vďaky na oltár preblahoslavenej Panny Márie. Z Trevisa vrátil sa do rodného mesta Benátok a žil tam láske k blížnym, lebo práve toho času vypukla tam nákazlivá choroba. Vyhľadával nemocných, opatroval ich a podporoval, ako len mohol. Usilovne učil sa bohoslovecké vedy a roku 1518 stal sa kňazom. Po rodičoch mal veľký majetok; tento využil k pomáhaniu blížnym. Nešťastie detí, ktoré túlali sa ulicami mesta, ležalo mu veľmi na srdci; vedel, že z týchto opustených a zanedbaných detí len hriešnici a zločinci vyrastajú.

Kúpil teda dom a v ňom zhromažďoval tieto opustené siroty, staral sa o ich zasýtenie, odev a kresťanské vyučovanie. Neskôr založil takéto opatrovne pre opustené deti i v mestách Brescii, Bergame a inde. Zbožný Heronym vedel, že po talianských mestách panuje veľká necudnosť. Prosil vrchnosť, aby tomu prietrž urobili a verejné necudné domy pozatvárali. Sám založil domy, v ktorých padlé kajúcne dievky útočište našli. Mnoho osočovania a prenasledovania musel pre toto znášať; ale svätý muž podstúpil rád tento boj, keď len duše pre večnosť získať mohol. Biskup dovolil mu, žeby mohol po mestách a dedinách zanedbaných kresťanov vo sv. náboženstve vyučovať. Toto účinkovanie pohlo mnohých kňazov a svetských ľudí k tomu, že jeho príklad nasledovali. Zakrátko sa pripojili k nemu ďalší.

Roku 1528 založil v dedine Somaska, ktorá neďaleko Milána ležala, kláštor pre seba a svojich učeníkov, ktorí pod jeho správou venovali sa kresťanskej výchove opustených detí. Títo jeho učeníci dostali meno regulovaných klerikov zo Somasky, alebo i somaskovia. Neskôr menovaný bol ich rád Kongregáciou svätého Majola, podľa kostola toho mena v Pavii, ktorého správu svätý Karol Boromejský tomuto rádu zveril. Ich úlohou bolo starať sa o opustené deti, o chorých, bláznivých a chudobných.

Neúnavne cestoval svätý zakladateľ, aby rád svoj bohumilý po svete rozšíril. Po mnohých rokoch vrátil sa svätý Hieronym do Somasky a chystal sa tam v jednej jaskyni ku smrti. Roku 1535 zúrila v Itálii nákazlivá nemoc. Svätý Hieronym opatroval nemocných a sám ňou tiež nakazil. Toho istého roku dňa 8. februára odovzdal svoju zbožnú dušu Pánu Bohu. Pri hrobe jeho v kostole svätého Bartolomeja v Somaske diali sa mnohé divy. Pápež Benedikt XIV. vyhlásil ho za blahoslaveného a pápež Klemens XIII. za svätého. Roku 1540 potvrdený bol jeho rád, ktorý však svoje kláštory len v Itálii a katolíckom Švajčiarsku udržiava. Sv. Hieronym Emiliani vyobrazuje sa ako väzeň.

Modlitba

Ó Bože, popraj nám skrze zásluhy a orodovanie sv. Hieronyma, ktorého si sirotám za útočište a otca ustanovil, žeby sme ducha detinského, podľa ktorého Tvojimi dietkami menovaní bývame a v skutku sme, verne v sebe prechovávali. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen

PDF (formát pre tlač)