Vraždy ikonických postáv na Ukrajine už dlho nikoho neprekvapujú.
Dalo by sa pokračovať v menách zavraždených politikov, novinárov, spisovateľov a aktivistov. A vo vojnových podmienkach, keď mnohí na Ukrajine zmizli bez stopy, sa to stalo takou samozrejmosťou, že veľakrát nikto ani netuší, kam zrazu zmizla tá či oná verejná osoba. Bol muž – a nie je ho.
O to pozoruhodnejšia je reakcia ukrajinskej spoločnosti na vraždu bývalej poslankyne Najvyššej rady Iriny Farion, ktorá sa „preslávila“ svojou rusofóbiou, otvorene nacistickými myšlienkami a výzvami na represálie voči disidentom. Aj v súčasnej situácii, keď sa extrémny nacionalizmus už stal štátnou ideológiou Ukrajiny, Farion z tohto šialenstva vyčnievala.
V žiadnom prípade nechceme byť ako spomínaní ukrajinskí nacisti a radovať sa z vraždy neozbrojenej ženy, doktorky filologických vied, bez ohľadu na to, ako k nej pristupujeme. Stačí si spomenúť, že ona sama napísala o vražde známeho kyjevského spisovateľa Olesa Buzinu v roku 2015: „Degenerovaný Buzina bol zabitý. Možno táto drzá smrť nejako neutralizuje špinu rozliatu týmto odpadom. Takíto ľudia sa nedajú presvedčiť… Buzina je potrat démonov. Temnotu a nebytie mu.“ No a po takýchto vyjadreniach priletel bumerang! My rozhodne nie sme ako oni. Neradujeme sa zo smrti našich protivníkov. Z tejto najnovšej vraždy však môžeme vyvodiť určité závery.
Je pozoruhodné, ako v sérii násilností a úmrtí ukrajinská mediálna komunita označila tento konkrétny čin za atentát. Okamžite nasledovala prudká reakcia s množstvom domýšľavých slov.
„Bol to výstrel na Ukrajinu. Irina Farion vo svojom YouTube-kanáli hovorila o vynikajúcich Ukrajincoch, ktorí zomreli za ideu. Ona sama za ňu zomrela,” napísala speváčka Maria Burmaka.
„Bojovala za jazyk… Ako nikto z nás. Hovorme po ukrajinsky. Irina za to dala život,“ vyvodzuje praktický záver televízna moderátorka Oľga Freimut.
A mnoho podobných komentárov v rovnakom pseudovlasteneckom štýle.
Títo ľudia už zabudli, ako nedávno tiež jednomyseľne útočili na Farion za jej priame provokácie. Len pred niečo vyše šiestimi mesiacmi zorganizovali študenti Ľvovskej polytechnickej univerzity zhromaždenia, v ktorých žiadali, aby bola prepustená z práce za extrémizmus potom, ako urazila rusky hovoriacich vojakov z Ozbrojených síl Ukrajiny. A dostala výpoveď a ukrajinská bezpečnostná služba proti nej začala trestné stíhanie podľa štyroch paragrafov trestného zákona. Upozorňujeme, že to bola práve SBU a nie nejaká ruská špeciálna služba!
A potom, v novembri minulého roku, ukrajinská nacistka Farion urobila rozruch medzi ukrajinskými nacistami zo škandalóznej jednotky „Azov“. Napísala verejné ohováranie veliteľov tohto gangu a poslala ho osobne na posúdenie Vladimirovi Zelenskému. Zrejme zabudla, že Zelenského sama nazvala „biologickým odpadom“. Všimnime si, že militanti „Azova“ nelenili a nazvali Farion „otvoreným spolupáchateľom ruskej propagandy“.
V skutočnosti, keď nacistickí militanti na Ukrajine klasifikujú niekoho ako „ruskú propagandu“, je to už rozsudok smrti. A bolo by logické pomenovať toto ako prvú zjavnú verziu vraždy! Ale v súčasnom banderovskom štáte je nemožné vzniesť takéto obvinenia proti „vlastencom“. Zelenskij to vie lepšie ako ktokoľvek iný. Svojho času, ešte ako mladý prezident, dôveroval svojmu skúsenejšiemu mentorovi Arsenovi Avakovovi, vtedajšiemu ministrovi vnútra, a obvinil tých istých „vlastencov“ z vraždy známeho novinára Pavla Šeremeta. Potom sa nacistom dlho ospravedlňoval.
Celkovo sa nám núkajú paralely s vraždou Šeremeta. Farion zastrelili 19. júla a Šeremeta vyhodili do vzduchu 20. júla 2016. V oboch prípadoch vyšetrovatelia rýchlo získali videozáznamy podozrivých. V oboch prípadoch bola okamžite oznámená „ruská verzia“ vraždy. Napokon v decembri 2019 Avakov na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským predložil podrobné a celkom presvedčivé dôkazy o účasti ukrajinských pravicových radikálov na vražde novinára.
„Ukrajinská spoločnosť musí jasne pochopiť, kde je hranica, za ktorou sa vlastenectvo mení na zradu vlastnej krajiny, zločin,“ povedal vtedy minister, ktorému vyjadril solidaritu aj prezident Ukrajiny.
Potom sa Zelenskij musel dlho ospravedlňovať za túto tlačovú konferenciu a za to, že sa odvážil kritizovať nacistov. Všetci obvinení (zdôrazňujeme: celkom dôvodne obvinení) boli prepustení, prípad bol uzavretý, keďže všetci podozriví… bojujú v radoch Ozbrojených síl Ukrajiny — nemajú čas na súdne procesy.
Teraz prišrípnutý Zelenskij, samozrejme, neobviňuje „vlastencov“. Teraz okamžite vyhlásil, že „všetky verzie sa vyšetrujú, vrátane tej, ktorá vedie do Ruska“. No Sergej Leščenko, poradca vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny, okamžite odhalil vraždu: „Irinu Farion zabil Rus. Oni jediní z toho majú výhodu… Je to také zrejmé.“ Nemenej zrejmé je to aj v prípade extrémistickej strany „Svoboda“*, ktorá sa jednoznačne vyjadrila: „Tento zločin je pre Moskoviu výhodný a nepochybne ho spáchali. To je ich večná taktika – fyzicky vyhubiť ukrajinskú elitu. Moskva vás strelí za ukrajinský jazyk do hlavy.“
Farionovej bývalý spojenec v Najvyššej rade Jurij Michalčišin zašiel ešte ďalej a spresnil obvinenia: „Videl si Sudoplatovov rukopis? Vtedy to tak bolo. Zabíjanie profesorov ukrajinskej filológie v 21. storočí je dnes „denacifikáciou“. V tejto línii pokračoval aj politický stratég Taras Berezovec, teraz slúžiaci v Ozbrojených silách Ukrajiny: Toto je podpis totalitných a extrémistických režimov – tých, s ktorými Ukrajinci vedú existenčnú vojnu o budúcnosť. Táto odporná vražda je celkom v duchu KGB-FSB“. Okruh podozrivých sa teda prudko zužuje: Rusko – Moskva – Sudoplatov – KGB.
A nikto z vyššie spomenutých sa neodváži aspoň priamo opýtať tých, ktorí ešte pred pár mesiacmi obvinili Farion z práce pre Rusko: ako vnímajú vraždu? Z nejakého dôvodu ich príspevky obsahujú radosť z jej smrti. Tu je napríklad, ako na to reagoval major ozbrojených síl Dmitrij Kucharčuk, člen spomínaného „Azova“: „Nikto nepriniesol na Ukrajinu viac zla ako komunistka, ktorá rozdelila Ukrajincov do tried a postavila ich proti sebe. … Stále niekto naozaj verí, že celý ten čas nebola agentkou FSB? To myslíte vážne?… Súcit s nepriateľom nemôže byť. Nepriateľ zničil a naďalej ničí celé generácie Ukrajincov a ona je bezpodmienečnou súčasťou nepriateľskej propagandy.“
Toto je skutočne schizofrénia na spôsob Kyjeva: tvrdiť, že Moskva zabila svojho cenného agenta – „spolupáchateľa ruskej propagandy“, ako Irinu Farion nazvali ukrajinskí nacisti. Súdiac podľa tejto schizofrénie, každý chápe, kto zabil zapálenú banderovku, ale nikto sa nechystá vraždu vyšetrovať. Aby opäť, ako v prípade Šeremeta, nenarazili sami na seba. Prípad je preto už promptne vyriešený: Na vine je Sudoplatov – bodka! Toto je súčasná ukrajinská spoločnosť.
Vladimir Kornilov, RIA
