Biskup Barron i biskup Strickland odsúdili výsmech z Poslednej večere na zahajovacom ceremoniáli olympijských hier v Paríži –

27. júla 2024  

Krátke správy

Otvárací ceremoniál letných olympijských hier 2024 v Paríži bol nielen najgýčovejší, ale aj najblasfemickejší, aký sme kedy mohli vidieť. Francúzsko ukázalo, že úroveň jeho morálneho úpadku sa už podobá na úroveň úpadku Nemecka počas Weimarskej republiky, ktoré následne ovládol Hitler, aby napokon skončilo v totálnych ruinách.

Niekto môže povedať, že sme v piatok večer mohli vidieť „niekoľko tvárí Francúzska“. V skutočnosti bola len jedna: gýčová, protikresťanská, sodomsko-gomorská. Ani v najhoršej nočnej more by som si nevedel predstaviť, čoho budem svedkom, keď si večer zapnem televízor po tom, čo som sa ponáhľal z piatkovej bohoslužby, aby som ceremoniál ešte stihol.

V úvode sme boli svedkami vystúpenia satanistky (čo už je celkom známy fakt) Lady Gaga, ktorá vystupovala ako kabaretná speváčka. Okolo nej pobehovali muži v čiernom s ružovými vejármi (alebo čo to bolo) v rukách. Bolo to gýčové, ale aspoň to neurážalo. Nasledovalo predstavenie z Moulin Rouge, ktoré nastavilo smer predstavenia – malo byť „odvážne“ a to sodomským spôsobom.

Po chvíli prišiel prestrih na postavu s useknutou hlavou. Postava mala zakrvavenú hlavu v rukách a tá hlava niečo rozprávala – toto bol, prosím pekne, odkaz na Francúzsku revolúciu (a jej oslava) a tou postavou nebol nikto iný, ako úbohá katolícka panovníčka, dcéra našej Márie Terézie, Mária Antoinetta. Tento gýč bol súčasťou pekelného vystúpenia francúzskej rockovej skupiny.

V ďalšom prestrihu sme sa dostali do francúzskej národnej knižnice, kde sa stretli traja mladí ľudia, študenti: černoch, aziat a beloška (?). Všetci boli zvláštne oblečení. Začali sa ohmatávať, bozkávať (všetci traja naraz!), potom utekali do izby na poschodí, kde sa zavreli. Koniec prestrihu. Uvideli sme aj akéhosi mladého muža čiernej pleti ako na streche tancuje – v sukni. V inom prestrihu na Notre-Dame sme zas videli, že na obnove katedrály pracujú takmer výhradne ženy (?!). Mali pílky a rukavice a hoblíky. Muži už viac nie sú potrební.

Muži už viac nie sú potrební. To akoby bol odkaz značnej časti celého ceremoniálu. Presunuli sme sa k sochám významných Francúziek – väčšina z nich boli podľa komentárov feministky (pretláčanie feminizmu bola ich najväčšia zásluha). Mali sme aj zástupkyňu „čierneho feminizmu“ a istú Louise Michelovú – označenú za „anarchistku a feministku“. Kto čakal aspoň Janu z Arku, nedočkal sa. Voilà, to sú osobnosti Francúzskej (slobodomurárskej) republiky.

To najhoršie však ešte len malo prísť: kamera zrazu ukázala nasledujúci záber – tučná žena s niečím, čo pripomínalo svätožiaru nad jej hlavou. Po jej ľavici a pravici rôzne homo-trans-neidentifikovateľné osoby. Všetci akoby sedeli za stolom. Tušíte správne – toto s najväčšou pravdepodobnosťou odkazovalo na da Vinciho obraz Poslednej večere. „Stôl“ bol v skutočnosti mólom, po ktorom sa prechádzali a predvádzali homo-trans-neidentifikovateľné osoby. Jedna na ženu sa podobajúca osoba mala napríklad bradu ako námorník.

Keď už aj komentátor povedal, že „toto je veľmi extravagantná galashow aj podľa týchto záberov,“ bolo jasné, že je niečo zle. Taký otvárací ceremoniál v Londýne 2012 s Danielom Craigom ako Jamesom Bondom, Mr. Beanom hrajúcom na klavíri, či kráľovnou akože zoskakujúcou z vrtuľníka bol skutočne nezabudnuteľný zážitok na rozdiel od tejto sodomsko-gomorskej frašky na spôsob Ježiša z Montrealu. Ale slovenským liberálnym katolíkom (vrátane istého moderátora istej kresťanskej televízie) sa to možno páčilo.

Konzervatívnym médiám sa to však rozhodne nepáčilo. Britská GB News odkázala, že to bolo „bolestivé sledovať“.

Známy americký biskup, Robert Barron, taktiež nakrútil krátku reakciu na parížsky ceremoniál. „Bol to veľký výsmech Poslednej večeri,“ odkázal biskup Barron. Čuduje sa, že Francúzi vyhlasovali, ako v predstavení „dajú to najlepšie zo seba“ a jediné, na čo sa zmohli, bol „výsmech večeri, na ktorej sa nám Ježiš dal v chlebe a víne“. Biskup Barron sa ďalej pýta, či by si krajina s toľkými svätcami, kedysi nazývaná „Prvou dcérou Cirkvi“, dovolila robiť takýto posmech aj z islamu? „Dovolili by si takto verejne sa vysmievať z Koránu? Odpoveď, myslím, všetci dobre poznáme.“

Podľa biskupa by sme ako veriaci katolíci mali byť odvážnejší a voči takémuto rúhaniu zdvihnúť svoj hlas. Sekularisti podľa jeho slov dobre vedia, kto je ich najväčším nepriateľom a „my by sme im mali veriť,“ zakončuje biskup Barron svoju reakciu zverejnenú na svojom facebookovom profile.

Ešte ďaleko ostrejšie bolo vyjadrenie emeritného biskupa Josepha Stricklanda na jeho sieti X (bývalý Twitter):

„Fanatizmus voči kresťanom a rúhanie sa Ježišovi Kristovi, Božiemu Synovi, ktoré sa prejavilo na olympijských hrách, je novým dnom nášho ľudského spoločenstva. Hanba tým, ktorí tento výsmech vytvorili, hanba olympijskému výboru a francúzskemu národu, že toto dovolili. Poškvrňuje to to, čo by malo byť vznešenou oslavou športu a súťaže.

Naliehavo vyzývam športovcov, aby nebežali za blednúcou korunou svetského uznania, ale aby bežali za korunou, ktorá nevybledne, za večným životom v Ježišovi Kristovi, vzkriesenom Božom Synovi.“

Možno doplniť, že v priebehu ceremoniálu sa mihali ďalšie prazvláštne zábery, ako akési zlaté teľa (možno pozrieť tu), či čosi, čo sa podobalo na biblického jazdca z apokalypsy (?).

Jeden náš čitateľ nám poslal krátky úsek z toho najhoršieho, čo sme mohli včera vidieť. Ide o vyššie spomenutý „stôl z Poslednej večere“ (mólo), na ktorom sa premávajú príšery, akoby práve prišli z pekla. Kto má dostatočne silný, žalúdok, môže pozrieť. Ale nestojí to za to: