Najznámejšie eucharistické zázraky v dejinách. Stručný prehľad -

29. júla 2024

predchádzajúca časť:
K čomu nás majú viesť eucharistické zázraky? Dodnes ich máme vyše 120

***

LANCIANO

r.
750 – Istý baziliánsky mních, vraj vzdelaný, no so slabou
vierou pochyboval, či v premenenej Hostii
je skutočne Božie Telo. Prosil Pána, aby mu dal pevnú vieru. Pri
svätej omši sa po premenení, pred zrakmi veriacich, premenila
Hostia na kúsok Božieho Tela, teda kúsok mäsa a víno na päť
hrudiek zrazenej krvi. Dnes má ten kúsok Tela vo
vnútri otvor, čo spôsobili mnísi, ktorí to Telo natiahli a
pribili 14 klinčekmi na dosku, aby sa kvôli posmrtným kŕčom
nezmrštilo. Zdá sa, že viera tých, čo to vykonali, síce bola
posilnená, ale nebránila im realizovať takéto inovácie. 500
rokov po zázraku bol na tomto mieste postavený nový kostol. Tento
zázrak skúmali odborníci veľakrát. V rokoch 1971 – 1981 sa
zistilo, že Telo – tkanivo – pochádza zo srdca, presnejšie z
ľavej komory, obsahuje žily, cievy i rozvetvený bludný nerv. V
Krvi sú prítomné všetky zložky ľudskej krvi. Každá z piatich
hrudiek má iný tvar a veľkosť, ale vážia všetky rovnako
15,85 g. Krvná skupina sa zhoduje s tou na Turínskom plátne –
AB. Nenašli sa žiadne stopy po balzamovacích látkach
a starostlivo sa skúmala iná možnosť podvrhu. Dr. Edward
Linoli, ktorý viedol túto výskumnú skupinu, v roku 1996
vyhlásil, že veda, ktorá pozná svoje hranice, tu môže len
mlčať.

TRANI

Okolo
r. 1000 – Istá židovka, niektorí hovoria, že bola povzbudená
„kresťanskými“ priateľkami, predstierala sväté prijímanie
a premenené Božie telo si priniesla domov a začala Ho pražiť na
panvici. Keď Hostia klesla do rozpáleného oleja, z panvice sa
obrovským prúdom valila krv, zaliala podlahu v kuchyni
a vyliala sa až na ulicu. Vystrašená žena s krikom
vybehla na ulicu. Zhrození ľudia utekali po kňaza, ten premenenú
Hostiu
preniesol v procesii do kostola svätého Ondreja, odkiaľ bola
ukradnutá. Na mieste domu
židovky
dnes
stojí kaplnka so zachovanou panvicou a stojanom, ktoré boli použité
na znesvätenie. Židovka bola za svätokrádež upálená na
hranici. Dnes sa relikvia Božieho Tela – dva kúsky, uchováva v
relikviári uloženom v kostole sv. Ondreja. V roku
1974
sa uskutočnil posledný výskum, lebo hrozilo, že sa Hostia zničí.

FERRARA

28.
marec 1171, Veľká noc. Kňaz Pietro da Verona slúži svätú omšu.
V momente lámania chleba vystrekujú tisícky kvapiek krvi na klenbu
nad oltárom. Videli to kňazi, videl to Boží ľud. Hovorí sa, že
kňazov aj ľud zachvátila posvätná bázeň, niektorí, bližšie
stojaci potom rozprávali, že v Hostii
videli obraz dieťaťa. Zázrak sa udial v malom kostolíku, dnes je
na tom mieste veľký chrám toho istého mena, s majestátnym
oltárom. Na klenbe dodnes vidieť kvapky krvi, aj keď nikdy na nich
nebol vykonaný žiaden výskum. Kostol sa stal známym pútnickým
miestom.

ALATRI

r.
1228. Istá dievčina, sklamaná v láske, si zašla po radu
k bosorke, či čarodejnici. Tá jej poradila ukradnúť
a priniesť Božie Telo a sľúbila uvariť nápoj lásky.
Dievčina tak urobila a schovala Hostiu do kúska
látky. Po troch dňoch, keď sa zberala k čarodejnici, zistila, že
hostia sa premenila na ozajstný kúsok tela a krváca čerstvú krv.
Vystrašená sa šla vyspovedať. Ľudia priniesli premenenú Hostiu,
ale biskup nevedel, čo robiť, aký postoj má zaujať. Pápež
Gregor IX. mu poradil miernosť v treste pre dievča i pre
čarodejnicu, ktoré sa už celé vystrašené kajali. Pápež
chápal
túto udalosť ako Božiu pomoc v boji proti heretikom, ktorí
popierali skutočnú prítomnosť. Väčšinu informácií máme z
korešpondencie medzi biskupom a pápežom. Biskup kúsok Božieho
Tela neskôr niekomu daroval a ten sa už nenašiel. Relikvia mala
podobu popáleného mäsa.

FLORENCIA

Pri
rannej svätej omši slúženej 30. decembra 1230 nechal kaplán v
kalichu po prijímaní pár kvapiek premeneného vína. Na druhý deň
v ňom našiel krv. Ukázal ho biskupovi, kléru i celej Florencii.
Dnes sa relikvie uchovávajú v tomto kostole. Spolu s nimi sú tam
uložené i premenené Hostie,
ktoré zázračne nezhoreli pri požiari kostola – druhý zázrak.

Každý
rok sa na oltár vykladá relikviár k poklone po dobu 40 hodín. Z
kostola sv. Ambróza sa stáva bazilika. Pri procesii s relikviami v
roku
1340
sa Florenčanom podarilo odvrátiť hroziaci mor.

BOLSENA

r. 1263 – Veľmi zbožný český (nemecký?) kňaz Peter z Prahy putoval do Ríma k pápežovi. V Ríme chcel vyriešiť svoje pochybnosti, či v malom kúsku chleba je skutočne prítomný celý Kristus. Cestou sa zastavil v Bolsene, kde sa práve slúžila svätá omša, prišiel práve v okamihu premenenia. Po premenení videl, ako sa z Hostie valí krv, kvapky dopadali na korporál, na oltárne kamene. Odniesol túto správu Urbanovi IV. do Ríma. Ten vyslal emisára vec preskúmať a následne nariadiť, aby biskup v pokore túto Hostiu odniesol do Ríma. Korporál postriekaný krvou je dnes uschovaný v katedrále v Orviete. Pápež poveril Tomáša Akvinského, aby zostavil príslušné modlitby a od nasledujúceho roka sa na pamiatku tohto zázraku slávi sviatok Božieho Tela. Z pôvodného oltára, na ktorom sa stal zázrak, ostala iba menza. Jeden postriekaný kameň sa nosí v relikviári pri procesiách, ostatné sú starostlivo uschované v chráme. Vatikánsky palác skrýva fresku vyobrazujúcu tento zázrak.

OFFIDA

r. 1280 – V meste Lanciano sa istá žena, menom Richiarella, vydala za čarodejnicou a pýtala si od nej radu, ako vyriešiť svoje problémy s manželom. Tá je poradila, že musí ukradnúť premenenú Hostiu a spáliť ju. Richiarella na svätej omši predstierala sv. prijímanie, Hostiu však zabalila do handričky a skryla pod šatami. Doma ju vložila do ohniska – chcela ju spáliť na popol, ktorý mala potajomky pridať manželovi do jedla. No všimla si, že sa na Hostii objavila krv a pri bližšom pohľade zistila, že sa Hostia zmenila na mäso. V hrôze schytila ohnisko – bol to kovový hrniec naplnený dreveným uhlím, aké sa v Taliansku vtedy používali – narýchlo ho zabalila ľanovou plachtou a ukryla v maštali pod kopou hnoja.

Začali sa diať čudné veci. Dobytok odmietal vojsť a keď ho tam jej manžel nasilu vtiahol, pri mieste, kde bola Hostia zakopaná, sa zvieratá akoby klaňali. Manžel pojal podozrenie, že jeho žena to miesto začarovala. Po nejakom čase už Richiarella výčitky svedomia neuniesla a s výkrikom „Zabila som Boha“ sa utekala vyspovedať z tejto strašnej svätokrádeže priorovi augustiniánskeho kláštora v meste, Giacomovi Diotalevimu, ktorý pochádzal z Offidy. Kňaz tento poklad vykopal a preniesol ho do kostola sv. Augustína. Zlatník poverený výrobou relikviára dostal vysoké horúčky. Ukázalo sa, že žije stave smrteľného hriechu a keď sa vyspovedal, mohol sa dotknúť Božieho tela a umiestniť ho do relikviára. Relikviár s Božím telom, ľanová plachta aj hrniec, sú v dnes v kostole sv. Augustína v Offide. Každoročne, 3. mája, sa koná sprievod s relikviárom, žehnajú sa chorí v nemocnici i celé mesto. Zázrak je dobre zdokumentovaný, existuje pergamen z 13. storočia, spomína sa v oficiálnych dekrétoch Bonifáca VIII. (1295).

VALVASONE

r.
1294 – Pri praní oltárnych plachiet z kostola sv. Giusta si
práčka všimla na hladine
vody
krvavé škvrny. V záhybe plachty našla úlomky premenenej Hostie,
ktorá krvácala. Vydesená pribehla za farárom. Ten informoval
biskupa z Concordie. Keď sa preskúmala udalosť, biskup
zatúžil po relikvii a požiadal o ňu, ale keďže si
však na uchovanie relikvií robili nárok viaceré strany, začal sa
zdĺhavý proces na cirkevnom súde. Pápež Mikuláš V. nakoniec
vydáva bulu, v ktorej nariaďuje uchovať Hostiu aj plachtu vo
Valvasone pod podmienkou, že vybudujú kostol zasvätený Najsv.
Kristovmu Telu. V roku
1755
bol vyrobený relikviár, plachta je v ňom poskladaná na tri časti,
zvinutá a pospájaná dvomi zlatými sponami. Hostia sa rozpadla na
prach už v minulom storočí.

CASCIA

r.
1330 – Istý chorý prosil o viatikum
a kňaz v náhlivosti a bez úcty vložil Božie Telo medzi
stránky breviára a tak išiel za chorým. Vyspovedal ho,
otvoril breviár, aby mu dal prijímanie a uvidel krvavé
škvrny. Ospravedlnil sa chorému a v kajúcnosti a s
ľútosťou utekal do
kláštora sv. Augustína, kde vtedy kázal blahoslavený Šimon
Fidati. Ten mu dal mu rozhrešenie, ale nechal si oba zakrvavené
listy breviára. Jeden list sa stratil, ale druhý je prenesený do
baziliky sv. Rity – pomocnice v neriešiteľných situáciách.

BAGNO
DI ROMANGA

r.
1412 – Fr. Lazzaro da Verona bol počas slúženia svätej omše
zachvátený pochybnosťou, či ozaj dochádza k premene chleba na
Telo a vína na Krv. Po vyrieknutí slov premenenia sa v kalichu
zjavila Krv a vyliala sa na korporál. Fr. Lazzaro, hlboko dojatý,
vyznal pred zhromaždenými svoje pochybnosti, verejne ich oľutoval
a ukázal im, aký zázrak sa práve stal. Na sviatok Božieho Tela
sa tieto relikvie vykladajú na oltár. Obyvatelia mesta tvoria
nádherné obrazce z lupienkov kvetov po celom námestí, kadiaľ
prechádza procesia. V roku 1912, pri 500-ročnom výročí slúžil
kardinál Gilio Boschi slávnostnú sv.
omšu
a následne nechal relikviu – poškvrnený korporál –
preskúmať odborníkmi na univerzite vo Florencii. Potvrdili, že
škvrny sú krv.

TURÍN

4.
júna 1453 istý vojak ukradol v Alta Val Susa monštranciu s
Božím Telom. Po bitke medzi savojským Ludovicom a René
D’Angio
sa rabujúci
vojaci neštítili kradnúť ani v kostoloch. Ukryl
ju do vreca, položil na oslicu a vyrazil do Turína. Na
námestí, kde stál kostol sv. Silvestra (dnes je tam kostol Ducha
Svätého), sa oslica potkla a spadla, vrece sa roztrhlo
a monštrancia sa začala vznášať vo vzduchu. Svedkom zázraku
bol kňaz Bartolomeo Coccolo. Utekal rýchlo za biskupom. Ten zvolal
svojich kňazov a ponáhľal sa na námestie. Tam si v pokore
ľahol na zem a slovami emauzských učeníkov povedal: „Pane,
zostaň s nami.“
Potom sa stal druhý zázrak. Dvierka na monštrancii sa otvorili,
Hostia z nej vykĺzla, ale stále visela vo vzduchu. Monštrancia
padla na dlažbu. Hostia žiarila ako druhé slnko. Biskup priniesol
kalich, zdvihol ho a Hostia do neho pomaly zostúpila. Tento
kalich sa neskôr stratil a Hostiu prikázal sv. stolec po
dvesto rokoch skonzumovať s
odôvodnením,
aby Boh nebol nútený robiť večný zázrak.

MORROVALLE

r.
1560 – Nad vstupnou bránou tohto mesta v roku
1960
pribili platňu s nápisom: „Mesto
Eucharistie“.
Zázrak sa stal v kostole sv. Františka, ktorý sa dnes využíva na
profánne účely. V noci zo 16. na 17. apríla roku
1560
zachvátil chrám veľký požiar. Hasili ho 7 hodín, ale aj tak z
neho ostali iba dymiace ruiny. Po desiatich dňoch pri upratovaní
zvyškov sa pod kusom mramorového oltára našlo takmer zhorené
cibórium a v ňom nedotknutá premenená Hostia. Hostia sa
uchovávala do roku 1600, ale neskôr sa stratila, dodnes sa zachoval
vrchnák z toho cibória. Pápež Pius IV. po prísnom
preskúmaní
zázraku vydal bulu, na základe ktorej sa v meste každoročne v
období od
17. do
27.
apríla konajú slávnosti, spojené s možnosťou úplných
odpustkov.

VEROLI

26.
marec 1570, Veľkonočná nedeľa, kostol sv. Erasma. Premenenú
Hostiu
cez noc nechali na oltári k adorácii. V kalichu, prikrytú paténou.
O druhej hodine v noci z kalicha prúdilo silné svetlo a nad ním
žiarila jasná hviezda. Asi pol hodiny mali prítomní videnia,
každý iné. To isté sa udialo aj na druhý deň. Všetci prítomní
pod prísahou vydali písomné svedectvá, ktoré sa zachovali. Po
112 rokoch bola Hostia skonzumovaná. Kalich aj paténa sú
zachované.

SIENNA

r.
1730 – 14. augusta, na vigíliu Nanebovzatia, začala v bazilike
sv. Františka udalosť, ktorá neskôr prerástla do zázraku. Do
baziliky sa vlámali zlodeji a spolu s inými predmetmi
odcudzili aj cibórium, v ktorom bolo 351 premenených Hostií.
O tri dni neskôr, v pokladničke na almužny kostola Santa
Maria in Provegano našiel kostolník týchto
351
neporušených Hostií.
Hostie boli potom
v slávnostnej
procesii prenesené na pôvodné miesto, neboli skonzumované, aby sa
posilnila viera veriacich. Hostie sú uchovávané dodnes, nevykazujú
žiadne známky rozkladu a sú dokonale zachované. V roku
1914
nariadil Pius X. odborný výskum. V správe sa píše, že toto je
klasický príklad dokonale zachovaného nekvaseného chleba, ktorý
odporuje prirodzeným zákonom o rozpade organickej hmoty.
Vnútorná časť krištáľového cibória obsahovala pleseň,
zatiaľ čo Hostie
nie. A to odporuje prirodzeným zákonom. Krištáľ bol menej
odolnejší voči plesni, ako chlieb. V roku 1922 boli vykonané
nové testy a Hostie
boli preložené do nového cibória. V
lete ich možno
vidieť v kaplnke Piccolomini a v zime v kaplnke
Martinozzi.

PATIERNO

r.
1772
– V jednu januárovú noc ukradol neznámy zlodej z bohostánku
spolu s oltárnym riadom asi 100 Hostií.
Ľudia predpokladali, že sa zlodej Hostií
zbaví niekde blízko a preto
ich hľadali.
A mali pravdu. Rozličné, navzájom nespojené osoby mali rôzne, od
seba nezávislé videnia. Zvlášť pozoruhodné bolo svedectvo
malého Jozefa, ktorý tvrdil, že videl mnoho lúčov tryskať z
jedného miesta na statkoch vojvodu Delle Grottolelle. A naozaj,
po
31 dňoch, boli na hnojisku, na základe videní, ktoré mali títo
ľudia, objavené ukradnuté Hostie. V neporušenom stave. Na to
miesto priviedlo hľadajúcich zvláštne svetlo a holubica.
Zázrak detailne opisuje sv. Alfonz z Liguori.
Zachoval sa aj dôkladný záznam diecézneho procesu, ktorý
vyhotovil diecézny vikár mons. Onorati. Na pamiatku tejto udalosti
bol o pár rokov postavený nový kostol. Hostie skúmali
niekoľkokrát, existujú závery skúmania špecialistami
z Neapolskej univerzity, ktoré deklarujú, že to, ako sú
Hostie
zachované, sa nedá vysvetliť. Žiaľ, v noci z 23. na 24. októbra
1978 bol relikviár ukradnutý a odvtedy
o
ňom už nikto
nič
nepočul.

SANTARÉM

r.
1247
– Tento zázrak je podobný ako v Lanciane-Offide. Istá žena
v portugalskom Santaréme, bola zúfalá z manželovej nevery a
rozhodla sa požiadať o pomoc čarodejnicu. Veštkyňa jej povedala,
že potrebuje konsekrovanú Hostiu. Išla na svätú omšu do kostola
svätého Štefana, prijala Eucharistiu na jazyk, vybrala Eucharistiu
z úst, zabalila si ju do kusu látky
a smerovala k dverám kostola. Ale skôr ako sa dostala von, Hostia
začala krvácať. Po príchode domov vydesená skryla krvavú Hostiu
vo svojej izbe. Truhlica, v ktorej ju skryla, začala vydávať
zázračné svetlo. Žena oľutovala, čo urobila a nasledujúce ráno
sa priznala svojmu kňazovi. Kňaz prišiel a vzal Hostiu späť do
kostola. Tam krvácala ešte tri dni. Po vyšetrení a schválení
zázraku bol kostol premenovaný na kostol Svätého zázraku a
skrvavená Hostia je tam vystavená dodnes. Hostia v priebehu
storočí ešte niekoľkokrát krvácala.

SOKOLKA

r.
2008
– Najnovší eucharistický zázrak sa udial v Poľsku. Filip
Zdrodowski slúžil 12. októbra 2008 omšu v kostole sv. Antona
v Sokolke. Pri rozdávaní sv. prijímania mu nepozorovane
spadla jedna Hostia. Istá žena si to všimla a upozornila ho
na
to.
Kňaza to samozrejme vyľakalo a pretože si myslel, že Hostia
je ušpinená,
položil ju opatrne do malej nádobky, v ktorej si zvyčajne po
ukončení rozdávania sv. prijímania umýva prsty. Po skončení
omše zobrala nádobku kostolníčka a jej obsah preliala do
väčšej nádobky, sacrária,
ktorú uzamkla v skrini, kde opatrujú omšové nádoby.

O týždeň neskôr, 19. októbra, okolo ôsmej hodiny ráno otvorila skriňu a zistila, že Hostia sa sčasti rozpustila, ale uprostred má niečo červené. Konsekrovaný chlieb bol pevne spojený s červenou hmotou uprostred.

Zavolala
kňaza, ktorý Hostiu prezrel a posunul prípad na úrad arcibiskupa
Ozorowskeho. Ten, spolu s diecéznymi kňazmi a profesormi
Hostiu skúmal a rozhodol sa vyčkať na
ďalší
vývoj udalosti. Nádobku s hostiou preniesli naspäť do
farského kostola a na príkaz arcibiskupa Gniedziejka opatrne
vybrali Hostiu aj s červenou hmotou a položili ju na
čistý korporál a zamkli vo svätostánku. Červená hmota po
čase uschla a až potom boli pozvaní dvaja vedci z Lekárskej
univerzity v Bialystoku, aby vec preskúmali. Záver skúmania
je, že červená hmota, ktorú skúmali, pripomína zo všetkých im
známym
tkanív najviac tkanivo myokardu, teda
srdcového
svalu. Metropolitná komisia, ktorá má vec na starosti zároveň
vylúčila, žeby došlo k zámene alebo by s Hostiou
niekto manipuloval. Zároveň potvrdila, že tento prípad
neprotirečí viere Cirkvi, ale ju naopak potvrdzuje. Definitívny
výrok ešte nebol vynesený.

Existencia
eucharistických zázrakov má zväčšiť Božiu slávu, potvrdiť
fakt Skutočnej prítomnosti, posilniť našu vieru a rozmnožiť
lásku a úctu. Veľa takýchto zázrakov začalo nevierou
a pochybnosťou, krádežou, či už
Hostií
samotných alebo spolu so
vzácnymi
nádobami, prípadne pokusom zneužiť Hostiu k nejakým
okultným praktikám. Boh zázrakom dôrazne pripomenul, že tu ide
o Telo a Krv Ježiša Krista, Jeho milovaného Syna.

Ak sa pozrieme na zoznam týchto zázrakov, vidíme, že dnes sa dejú menej často, ako kedysi. Prečo je to tak? Prečo sa zázraky, a nielen eucharistické, nedejú tak často, ako kedysi? Môže to byť aj preto, že Boh už nad týmto revolučným svetom zlomil palicu a nedáva mu zázraky, lebo ich už nie je hoden.

Lebo namiesto hlbokého a pokorného údivu pred Božou mocou a zmeny vlastného hriešneho života, ktorú zázrak prišiel podporiť a naštartovať, prichádza vždy prázdne špekulovanie o náhode, štatistike, fyzike a matematike, ktoré vraj raz dokážu vysvetliť nadprirodzený úkaz a tak zbaviť človeka povinnosti pokloniť sa Bohu. Možnože dnes o nás platí to, čo svätý Marek píše v 6. kapitole, ako Ježiš prišiel domov, k príbuzným, susedom a známym a pre ich nevieru tam nemohol vykonať žiadny zázrak.