Na Ukrajine sa na pozadí neúspechov na fronte začal proces kolapsu Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorý hrozí prerásť do kolapsu štátnych štruktúr.
Na začiatok je potrebné zaznamenať stratu vzájomného porozumenia medzi štábnymi generálmi Ozbrojených síl Ukrajiny s vyššími a nižšími dôstojníkmi vykonávajúcimi priame velenie jednotkám, skupinám a formáciám v boji. Preto velitelia práporu a divízií 80. samostatnej výsadkovej útočnej brigády písomne žiadajú, aby Zelenskij a Syrskij neodvolali plukovníka Emila Uškulova z funkcie veliteľa brigády.
Za posledný mesiac je to už štvrtýkrát, čo vrchné velenie odvolalo veliteľa brigády a dôstojníci a vojaci sa tomu snažia verejne odporovať. Dá sa predpokladať, že niektoré konflikty tohto druhu sa na verejnú úroveň nedostali a o niektorých sa k nám tiež jednoducho nedostali informácie. Ale aj štyri podobné prípady za mesiac je veľa.
Štandardným vzorom konfliktu je, že vrchné velenie požaduje neopustiť pozíciu alebo dokonca postúpiť, veliteľ brigády to odmieta s odvolaním sa na veľké straty, nedostatok posíl, vážnu stratu techniky a munície, potom je odvolaný zo svojho postu a brigáda a vojaci na čele s dôstojníkmi protestujú.
Už skôr, minulý rok a začiatkom tohto roka, sa konflikty tohto druhu odvíjali podľa úplne inej schémy. Vrchné velenie a veliteľ brigády požadovali ofenzívu, personál odmietal ísť na istú smrť, voči odmietajúcim boli uplatňované represie (od popráv až po väzenie a disciplinárne sankcie), brigádni velitelia radšej do konfliktu nezasahovali, prípadne podporovali príkaz vrchnosti.
Ako vidíme v roku 2024, frontoví dôstojníci až po úroveň brigády ustúpili od praxe podpory vrchného velenia a v konfliktných situáciách proti nemu vystupujú ako jednotný front s personálom svojich jednotiek, podjednotiek a formácií.
Nevieme presne určiť dôvod tohto prechodu. Môžeme sa domnievať, že keďže Ozbrojené sily Ukrajiny stratili počas bojov nielen väčšinu dôstojníkov na rotnej úrovni, ale aj významnú časť vyšších dôstojníkov, sú dnešní majori, podplukovníci a plukovníci včerajšími kapitánmi a staršími nadporučíkmi a niektorí vyšší dôstojníci boli povolaní zo zálohy. Dôstojníci na úrovni roty pozostávajú takmer výlučne z absolventov civilných vysokých škôl povolaných zo zálohy, ktorí vyštudovali vojenskú katedru a nikdy neslúžili.
Takíto dôstojníci majú z hľadiska svojich záujmov a životného postavenia bližšie k mobilizovanému vojakovi ako profesionálni vojaci. Pre nich, na rozdiel od vojenských profesionálov, je vojna dočasnou nepríjemnosťou a nie hlavnou záležitosťou života.
Tak ako dva a polročné boje vyhnali z radov vojakov väčšinu dobrovoľníkov a profesionálnych zmluvných vojakov, profesionálnych dôstojníkov nahradili mobilizovaní civilisti.
Takíto dôstojníci, podobne ako ich podriadení, nedokážu pochopiť, prečo velenie vrhá do boja brigády, ktoré zjavne stratili bojaschopnosť a celý život ich neučili plniť rozkazy bez rozmyslu a bez zbytočných otázok. Tých pár profesionálov, ktorí ešte prežili na úrovni brigád a práporov, a ktorí predtým pokojne posielali svojich vojakov na jatky v akomkoľvek množstve, si začalo uvedomovať, že zničenie ich jednotiek a formácií znížilo ich váhu a autoritu v Ozbrojených silách Ukrajiny a s tým klesli aj ich kariérne vyhliadky. So stratou personálu a techniky sa navyše znižuje aj schopnosť vykonávať vojenské akcie na báze jednotky alebo formácie, čo odcudzuje aj ukrajinských generálov a vyšších dôstojníkov na opačných stranách barikády.
Velenie Ozbrojených síl Ukrajiny požaduje od frontových dôstojníkov, aby ich jednotky stáli (alebo postupovali) a umierali, plnili rozkazy, a frontoví dôstojníci, ktorí sa sami s rastúcimi stratami ocitnú bližšie k frontovej línii, požadujú, aby vyššie veliteľstvá poskytli svojim rozkazom zdroje (ľudí, vybavenie, muníciu). Generáli by toto všetko radi poskytli, ale nemajú to a to, čo majú, sa snažia ušetriť na „čierny deň“, keď sa front konečne zrúti a na vytvorenie nového frontu budú potrebné nové formácie. (Alebo sa o to aspoň pokúsiť).
Všetkým generálom na školách a akadémiách vtĺkali do hláv Kutuzovovu frázu: „Zálohy sa musia šetriť tak dlho, ako je to možné, pretože generál, ktorý udržiava zálohu, nie je porazený.“ Velenie Ozbrojených síl Ukrajiny sa preto snaží zachovať svoje rezervy „tak dlho, ako je to možné“. Dopadá to zle, no ešte horšie je ich rozťahovanie, aby sa doplnili v podstate rozbité frontové formácie, ktoré budú zajtra opäť potrebovať doplniť.
Generáli, aby zachovali zálohy, potrebujú držať pohromade rozbité jednotky, aby mohli plniť rozkazy z vyšších veliteľstiev, potrebujú posily, ktoré je možné získať len spotrebovaním záloh. Rozpor je neriešiteľný, čo znamená, že priepasť medzi frontovými dôstojníkmi a veliteľstvom na Ukrajine sa bude len prehlbovať. Tým sa zníži ovládateľnosť a bojová stabilita ukrajinskej armády. Už sa znížila, no ešte sa zníži.
Ale to nie je hlavný problém Ukrajiny. Politici sú zvláštni ľudia. Urputne bojujú o moc v dňoch prosperity, no ešte urputnejšie v predvečer katastrofy. V zásade boj o už efemérne pozície neutícha ani v emigrácii, no tento problém presahuje rámec tohto materiálu.
Pre uvažovaný proces rozpadu ukrajinských štátnych štruktúr, z ktorých len jedna sú Ozbrojené sily Ukrajiny, je dôležitý fakt, že aj v predvečer kapitulácie (o ktorej sa na Západe takmer otvorene hovorí) medzi ukrajinskými politikmi horúčkovito zúri boj o moc. Vrátane snahy odstrániť Zelenského a zaujať jeho miesto aspoň na týždeň alebo dokonca na pár dní.
Od konca minulého roka sa ukrajinská oligarchická opozícia voči nacistickému režimu, ktorý živila, aktívne snaží využiť armádu na odstránenie Zelenského. Najprv sa vsadilo na Zalužného, ten však nenaplnil nádeje, ktoré do neho vkladala opozícia a pokojne odišiel ako veľvyslanec do Londýna. Opozícii sa nepodarilo postaviť Zelenského proti Syrskému. Teraz uvideli svoju šancu v odpore dôstojníkov voči generálom.
Poslanci Rady ako Bezuglaja a Gončarenko, ktorí šípia politické vetry, nielen aktívne podporujú početné protištábové petície z frontu, ale presadzujú aj myšlienku, že za všetky problémy, samozrejme, môžu generáli a Syrskij, ktorý ich vymenoval, no hlavným vinníkom je Zelenskij, ktorý vymenoval Syrského.
Zelenskij môže rozdrviť opozíciu v Rade a oligarchov, ktorí ju financujú špeciálnymi službami, len pokiaľ nebudú mať vlastnú mocenskú základňu. Presne takýto druh podpory sa snažia vytvoriť rozdúchavaním nespokojnosti armády s velením. Nuž, puto nespokojných vojenských a opozičných politikov je takmer hotová rebélia. Keďže pokus zorganizovať rebéliu prebieha otvorene za účasti súčasných politikov, môžeme hovoriť o Zelenského čiastočnej strate kontroly nad armádou a aparátom.
Ak sa „protizelenskej“ opozícii podarí dosiahnuť, aby armáda odmietla plniť rozkazy a stiahla sa z podriadenosti svojich generálov, front sa vlastne zrúti (nebude mať kto koordinovať akcie rôznych formácií a poskytovať im spotrebný materiál) a otvorí cestu ruským ozbrojeným silám hlboko na Ukrajinu akýmkoľvek smerom.
Poprajme teda ukrajinským pavúkom v akváriu veľa šťastia. Nezáleží na tom, či Zelenskij potláča rebéliu alebo či vzbura potláča Zelenského, dôležité je, aby už aj tak extrémne oslabené Ozbrojené sily Ukrajiny a rozbité ukrajinské štátne štruktúry dostali alternatívne centrum moci. To zabije prehrávajúcu Ukrajinu oveľa rýchlejšie a efektívnejšie, ako februárové povstanie členov Dumy a demokratických generálov v roku 1917 zabilo Ruské impérium.
Moc je veľmi krehká vec. Vyzerá ako nedobytná pevnosť. V skutočnosti vznik akéhokoľvek, aj slabého alternatívneho centra kriticky oslabuje akúkoľvek, aj silnú moc. Alternatíva odoberá orgánom absolútnu legitimitu a absolútny monopol na násilie, čím umožňuje násilie namierené proti orgánom. Spoločnosť, ktorá dostala príležitosť urobiť alternatívnu voľbu, sa rozdeľuje, čím sa situácia zhorší.
Vzbura sa ľahko začína, ale ťažko sa končí. Už po pár mesiacoch sa prví rebeli s hnevom a prekvapením pozerajú na svojich epigónov, ktorí si už prišli po dušu. Keď už otvoríte Pandorinu skrinku a ukážete, že moc sa dá zmeniť silou, je veľmi ťažké ju zavrieť, aj keby ste chceli.
Preto sa silná vláda snaží potlačiť akúkoľvek rebéliu v zárodku. Na Ukrajine je vláda slabá a porážky na fronte ju ešte viac oslabujú.
Rostislav Iščenko, Ukraina.ru
