Washington pokračuje v militarizácii Japonska a vytvára na území tejto krajiny nové vojenské velenie.
Japonsko zároveň výrazne zvýšilo počet cvičení s krajinami NATO a postupuje po ceste „narušovania“ svojho štatútu bez jadrových zbraní. Aké sú dôvody takejto politiky zo strany Tokia a ako by na to malo reagovať Rusko?
Spojené štáty plánujú v Japonsku vytvoriť nové vojenské velenie na posilnenie bezpečnostnej spolupráce, píše „The Wall Street Journal“. Očakáva sa, že táto iniciatíva bude oznámená v nedeľu po stretnutí šéfov rezortov obrany a zahraničných vecí oboch krajín vo formáte 2+2.
Počet príslušníkov novej štruktúry bude 50.000–55.000 ľudí. Bude zodpovedať za koordináciu vojenských operácií medzi Spojenými štátmi a Japonskom a tiež umožní Washingtonu stiahnuť časť síl rozmiestnených v Japonsku z indo-pacifického velenia, ktoré sa nachádza na Havaji. V prípade vypuknutia bojových akcií bude nová štruktúra pôsobiť ako koordinátor obrany krajiny.
Rozhodnutie o reštrukturalizácii vojenských vzťahov medzi Tokiom a Washingtonom bolo prijaté ešte v apríli, keď to Joe Biden nazval „najvýznamnejším vylepšením aliancie od jej založenia“. Pripomeňme, že po porážke v 2. svetovej vojne bolo Japonsku zakázané mať vlastné ozbrojené sily – ich úlohu zohrávajú sily sebaobrany.
V 50. a 60. rokoch podpísalo Japonsko so Spojenými štátmi niekoľko zmlúv, ktoré umožnili Washingtonu rozmiestniť americké jednotky a základne na území spojenca. Zároveň sa Japonci museli „rozlúčiť“ so svojimi nárokmi na Kurilské ostrovy, pretože aktivity Spojených štátov ohrozili bezpečnosť najskôr ZSSR a potom súčasného Ruska.
Spojené štáty v poslednej dobe rapídne zvyšujú svoj vojenský potenciál v juhovýchodnej Ázii. V apríli Spojené štáty rozmiestnili na Filipínach systémy „Typhpon“, schopné odpaľovať nielen riadené rakety „Tomahawk“, ale aj viacúčelovú muníciu „Standard SM-6“. Zároveň sa hovorilo o zámere Washingtonu rozmiestniť rakety stredného doletu na Guame.
Podobnú prácu vykonávajú aj spojenci USA. Vojenský expert Alexej Anpilogov upozornil na skutočnosť, že Soul a Tokio začali s vývojom rakiet s doletom 1500 km. Situáciu zhoršuje skutočnosť, že tieto krajiny sú „prahovými jadrovými mocnosťami“ schopnými vytvárať jadrové hlavice v nasledujúcich 10 rokoch.
Osobitnú pozornosť si zaslúži aj mimoriadna aktivita japonského námorníctva, ktoré vykonáva cvičenia s námorníctvom krajín NATO. V roku 2024 sa počet takýchto cvičení zvýšil 30-násobne v porovnaní s rokom 2023, poznamenal asistent ruského prezidenta Nikolaj Patrušev, ktorý dohliada na otázky národnej námornej politiky. Okrem toho Washington pokračuje v rozvíjaní vzťahov so spojencami v rámci takých štruktúr ako QUAD a AUKUS, ktoré sú čoraz viac integrované s NATO.
Znepokojujúce sú aj japonské plány „nahlodať“ ich bezjadrový štatút. Ako zdôraznilo ruské ministerstvo zahraničných vecí, deje sa to nielen vďaka napojeniu Tokia na americké jadrové misie, ale aj vďaka pripravenosti Japonska rozmiestniť na svojom území americké rakety stredného a kratšieho doletu.
V tejto súvislosti je podľa expertov rozhodnutie USA o vytvorení nového velenia v Japonsku predovšetkým výzvou pre Čínu, hoci ruská armáda si ho podrobne preštuduje.
„Spojené štáty chápu, že o výsledku boja o hegemóniu sa rozhodne na východe, a tak sa snažia aktivizovať vlastné sily. Japonsko, ktoré si všimlo postupný nárast moci zo strany Číny a KĽDR, cíti svoju vlastnú neistotu, ktorá tlačí Tokio k posilneniu partnerstva so Spojenými štátmi. Washington a Tokio si dobre uvedomujú, že ich hlavným nepriateľom v tomto regióne je Peking. Skutočnosť, že Rusko v reakcii na politiku NATO zintenzívnilo kontakty s Čínou a KĽDR, však v Tokiu vyvoláva značné znepokojenie. Kvôli aktivitám Spojených štátov sa Ázia posúva smerom k blokovému štýlu vedenia medzinárodných vzťahov. Rozhodnutie Washingtonu rozmiestniť rakety stredného doletu na Filipínach celkom príznačne hovorí o tomto procese. Nedá sa povedať, že jasné rozdelenie na „my“ a „cudzí“ štátom tohto regiónu vyhovuje. Takýto prístup z historickej perspektívy im nikdy nebol vlastný. Napriek tomu majú Spojené štáty stále dosť síl na to, aby potenciálnym partnerom vštepovali vlastné pravidlá hry,“ povedal Vadim Kozjulin, vedúci centra IAMP na Diplomatickej akadémii ministerstva zahraničných vecí.
Súčasná situácia podľa neho predstavuje množstvo bezpečnostných výziev aj pre Rusko.
„Vojenský konflikt v regióne bude mať negatívny vplyv na naše východné územia. Ako odpoveď stojí za to zvážiť prácu v dvoch smeroch. Prvý je diplomatický. Už sme dosiahli značný úspech. Rozvoj dialógu s KĽDR a ČĽR je primeranou reakciou na nepriateľské kroky Spojených štátov. Okrem toho je dôležité zintenzívniť vzťahy so štátmi ASEAN. Druhý smer je vojenský. Nesmieme zabudnúť na snahy o modernizáciu a posilnenie našej tichomorskej flotily. Pokiaľ ide o Japonsko, žiaľ, naše vzťahy s Tokiom nie sú veľmi dobré. Situácie, ako napríklad návšteva námestníka Munea Suzukiho v Moskve, nám však dávajú príležitosť tvrdiť, že existuje príležitosť na dialóg. Od tohto výletu by sme však veľa očakávať nemali,“ dodáva Kozjulin.
Odborníci si všímajú aj pokus USA o reorganizáciu svojej dlhoročnej vojenskej prítomnosti v Japonsku.
„Washington sa snaží nájsť pokročilejšie prístupy k interakcii s Tokiom v oblasti bezpečnosti oboch krajín. Ťažko povedať, aké efektívne bude ovocie ich práce. Už teraz je jasné, že Japonsko sa snaží posilniť svoje vojenské partnerstvo so západnými krajinami. Tento proces prebieha aj prostredníctvom NATO: krajina posilňuje úroveň spolupráce s alianciou z hľadiska všeobecných technických charakteristík v oblasti zbraní. Akcie Tokia sú poháňané strachom z rastúcich hrozieb zo strany ČĽR a KĽDR. Tieto štáty sú hlavnými geopolitickými rivalmi Japonska. Je medzi nimi veľa historických a politických rozporov. A celkovú situáciu v Ázii nemožno nazvať pokojnou. V tomto kontexte sa Tokio snaží preorientovať z dvojstranných formátov bezpečnostného partnerstva v prospech blokových riešení. V tomto smere musí Japonsko posilniť vzťahy so Spojenými štátmi a ich regionálnymi spojencami, keďže všetci vnímajú Čínu ako hlavnú hrozbu. Tokio pritom nevidí svojho priameho rivala v Moskve. Určité obavy majú len zo zintenzívnenia dialógu našej krajiny s KĽDR a ČĽR. Procesy, ktoré začali Spojené štáty v tichomorskej oblasti, však, samozrejme, predstavujú množstvo výziev, a to aj pre Rusko. Američania sa snažia vybudovať cielený bezpečnostný systém v ázijsko-tichomorskom regióne. Výrazným prvkom toho bola informácia o rozmiestnení rakiet stredného doletu na Filipínach. Takéto akcie zhoršujú situáciu. V mnohých smeroch sú schopné vyvolať nebezpečné konflikty, do ktorých by sa mohli zapojiť všetky popredné regionálne sily. Je dôležité, aby Rusko zaistilo svoju vlastnú bezpečnosť na východe. Moskva si potrebuje udržať slušnú úroveň bojaschopnosti vlastných ozbrojených síl v Ázii. Prax ukazuje, že ak má štát silnú armádu, tak sa do nej odvážia zasiahnuť len tí najzúfalejší hráči na medzinárodnom poli. Nesmieme zabudnúť na diplomaciu. Nemali by sme sa na žiadnej strane zapájať do sporov v tomto regióne. Okrem toho stojí za to snažiť sa udržiavať vzťahy s krajinami, ktoré sa ocitli v proamerickom tábore, aspoň na kultúrnej a spoločenskej úrovni. Skôr či neskôr, najmä s Japonskom, sa budeme musieť vzájomne dohodnúť na zblížení. V tejto súvislosti by sa mala venovať väčšia pozornosť Kurilským ostrovom. Sú tiež našou vstupenkou na otvorenie prístupu do Tichého oceánu. Sotva je vhodné tam teraz umiestňovať ďalšie zbrane, ale aj tak by sa mali posilniť miestne hraničné kontroly,“ povedal Oleg Kazakov, odborník z Centra japonských štúdií na Inštitúte Číny a modernej Ázie Ruskej akadémie vied..
Jevgenij Pozdnjakov, VZGĽJAD
