„Musíme prehodnotiť tradičné etické úvahy o homosexualite.“ Tiež Bibliu a morálku… –

2. augusta 2024  

Krátke správy

Taliansky morálny teológ, o. Maurizio Chiodi, ktorý vyučuje morálnu teológiu na Pápežskom teologickom inštitúte Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny (ide o súčasť Pápežskej lateránskej univerzity), poskytol obsiahly rozhovor liberálnemu portálu Katholisch.de.

https://katholisch.de/ artikel/54952-moraltheologe-traditionelle-ueberlegungen-zu-homosexualitaet-ueberdenken

Chiodi sa stal momentálne jednou z najvýznamnejších osôb v progresívnom snažení katolíckych liberálov, pretože bol poverený pápežom Františkom, aby spolu s ďalšími pokrokovo ladenými teológmi a prelátmi „riešili“ kontroverzné otázky (LGBT, diakonát žien, rozvody etc.) na nasledujúcej (október 2024) Synode o synodalite v Ríme.

O jeho teologickom nastavení vypovedá, že už v rozhovore pre katolícke noviny Avvenire, ktorý poskytol v roku 2019, sa otvorene zasadzoval za „prehodnotenie“ postoja k homosexualite, za čo si vyslúžil od konzervatívcov prezývku „taliansky James Martin“. Nemusíme však ani dodávať, že je omnoho vplyvnejší ako P. James Martin SJ a jeho pozícia v rámci Synody, v kombinácii s jeho názormi, vzbudzuje u tradičných katolíkov oprávnenú hrôzu.

Najprv si vysvetlime, akou metódou chce pravdepodobne progresivistická klika v Cirkvi presadiť svoje ďalšie inovácie. Oči sveta a veriacich sú uprené na Synodu a očakávajú, že rozhodnutia o kontroverzných otázkach sa uskutočnia práve na Synode. Čiže, všetci očakávajú, že aj prípadné zamietnutie nejakej inovácie na Synode, bude zamietnutím vrcholným a definitívnym. Ako inak, veď predsa práve Synoda a synodálny proces sú oficiálne prezentované ako vyústenie „ľudového“ snaženia a tlaku „zdola“.

Avšak už dokument Fiducia supplicans ukázal, že tie pravé prekvapenia a zásadné rozhodnutia môžu prísť ako blesk (netrúfam si napísať „z jasného neba“, pozn. aut.) a mimo synodálne rozhodnutia. A touto synodálno-mimo-synodálnou metódu chcú zrejme riešiť progresivisti aj tzv. kontroverzné otázky. Chiodi v aktuálnom rozhovore pre Katholisch.de túto stratégiu potvrdzuje a jasne hovorí, že synodálne putovanie je proces, ktorý sa záverečným zasadaním v októbri nekončí:

„Synoda o synodalite nám hovorí, že nemôžeme čeliť výzvam tejto doby sami, najmä v Cirkvi, ale že potrebujeme ducha (?, A to je kto, ten „duch“?; pozn. red.), ktorý prenesie Evanjelium do dneška. Desať skupín bude pokračovať vo svojej práci aj po skončení Synody, pretože pápež František a my všetci si veľmi dobre uvedomujeme, že tieto výzvy patria medzi veľké problémy našej doby.“

Ako vidno, prispôsobovacia (duchu doby) rétorika zo 60. rokov 20. storočia progresivistov neopúšťa a tí, čo si kedysi mysleli, že sa niekde zastaví, si možno už trpko uvedomujú, akí boli naivní. Avšak k metóde: na Synode sa nič, možno, zásadné nevyhlási, umiernení konzervatívci sa budú detinsky radovať, avšak následne sa s odvolaním na amorfnú Synodu (podobne ako kedysi na „ducha koncilu“) prijmú v centre inovácie.

A na aké okruhy sa zamerajú progresívni bádatelia? Otec Chiodi referuje:

„Poslanie našej expertnej skupiny má dve zamerania: prvým je vývoj kritérií na rozlíšenie, druhým je riešenie niektorých dôležitých doktrinálnych, etických a pastoračných otázok v dnešnej katolíckej Cirkvi. Ako hovorí Instrumentum laboris , týka sa to aj homosexuálnych kresťanov, ako aj otázok týkajúcich sa rodu a polygamie. Je jasné, že „vyriešiť“ všetky tieto otázky v úzkom kruhu teológov a veriacich je nemožné. Sme v procese s celou svetovou Cirkvou, aj keď otázky sú veľmi odlišné: polygamia je typicky africká téma, zatiaľ čo ostatné témy sú široko diskutované v západných krajinách.“

Takže tí, čo si mysleli, že to všetko skončí požehnávaním homo-párov a už sa vo svojom teplom oportunistickom hniezdočku začali pekne zariaďovať, ako vo svojom konečnom možnom ústupku (a ďalej už hrdinsky ani krok!), si zrejme môžu začať chystať ďalšie kyslé úsmevy a sťahovanie do nového hniezdočka, pretože témy, ako vidíme, sú pestré. Na adresu Fiducia supplicans Chiodi totiž jasne dodáva:

„Táto odpoveď z Vatikánu však vyvoláva ďalšiu otázku: Ako môžeme preformulovať náš teoretický prístup založený na tomto novom pastoračnom postoji? Toto je úloha pre celú Cirkev.“

Vidíme tú dialektiku v praxi? Najprv jeden krok, ktorý všetko spochybní, rozbije a vyvolá nové problémy a otázky. Tie však treba predsa riešiť, lebo tradičná morálka predsa nesedí s novou praxou! Riešenie preto je – „preformulovať náš teoretický prístup“. Chiodi dokonca hovorí o synodálnom „nekonečnom procese“! Čo pripomína permanentnú revolúciu, obľúbenú zábavu všetkých trockistov a neomarxistov:

„Nemôžeme očakávať, že jedno stretnutie, aj keď je veľmi dôležité, dokáže vyriešiť všetky problémy. Naopak, verím, že synodalita otvára cestu k spojeniu rozdielov (!)a k jednote v Cirkvi, skrze proces, ktorý nebude nikdy ukončený.“

Po tomto kréde nikdy nekončiacich inovácií, nasledujú v rozhovore otázky, ktoré popri svätení žien, rodovej rovnosti a vlády laikov v Cirkvi, ležia portálu Katholisch.de na srdci najviac – otázky LGBT. Chiodiho odpovede sú natoľko jednoznačné, že už ani nemusíme pochybovať o tom, čo asi zamestnáva mysle vo Vatikáne. Sledujme, ako na to pôjdu: zrelativizujú známou nominalistickou metódou samotné základné pojmy, ako „prirodzenosť“ a „univerzalita“ a následkom toho už nebude možné vyžadovať nič eticky trvalé a záväzné :

„Predovšetkým by som chcel povedať, že je samozrejme nemožné vyvinúť nový – ale nevyhnutný – prístup k homosexualite len v niekoľkých riadkoch. Domnievam sa, že dnes musíme prehodnotiť tradičné – a pre našu dobu nepochopiteľné (???) – etické úvahy o homosexualite. Ak sme v minulosti hovorili o homosexualite ako o „contra naturam“, dnes si musíme položiť otázku: Čo znamená „natura“? Toto latinské slovo má mnoho – veľmi odlišných – významov, najmä v zmysle univerzálnosti, pričom musíme uznať, že univerzálnosť je nevyhnutná pre morálne poznanie. O univerzalite (dobre a zákone) však nemôžeme uvažovať bez jedinečnosti svedomia, ktorá v zmysle kultúrnej antropológie vždy patrí konkrétnej kultúre. (Čiže každá kultúra má právo na svoju špecifickú morálku? Desatoro nie je univerzálne a pre všetkých? Ani Katechizmus? Odpovede sa dočkáme vzápätí.; pozn. red.) Morálka nemôže byť zredukovaná na dôvod, ktorý nie je hlboko oddaný prežívaniu a prežívanému životu individuálneho svedomia s jeho špecifickou kultúrou.“ (!!!)

A paľba pokračuje:

„Verím, že sexuálna odlišnosť je základom ľudskej existencie (Verím??? To nie je objektívny fakt, ale predmet viery?; pozn. red.), pretože je pôvodom nášho života: všetci vieme, že ako deti pochádzame z matky a otca. Homosexuálny človek to nepopiera. Ale tento rozdiel nepovažuje pre seba za príťažlivý. Táto sexuálna orientácia nezávisí od jeho rozhodnutia. Musíme si položiť otázku: Čo je možné dobro pre takého človeka? Otázkou homosexuálneho človeka je žiť svoju sexualitu tak, že si uvedomí svoje povolanie (!!!) k vzťahom schopným blízkosti, starostlivosti, spoločenstva a vernosti tomu druhému a hľadá dobro, ktoré je pre neho konkrétne možné.“

Vidíte tam niekde výzvu na obrátenie, nápravu alebo zanechanie hriešneho a nezriadeného spôsobu života? Samozrejme nie, pretože nič také tam ani nie je. Máme tu pred sebou otvorené odobrenie aktívneho homosexuálneho štýlu života s tým, že sa v ňom hľadá „dobro“!!!

A čo s tými, čo nesúhlasia a dovolávajú sa nemennosti morálky? Aj tu poslúži klasický modernistický blud, odsúdený už Piom X. – tzv. historicizmus, ktorý relativizuje pravdy viery a morálky s poukázaním na údajné dobovo podmienené a z konkrétnych historických daností vychádzajúce kresťanské zásady, ktoré sa v priebehu dejín môžu (a musia) meniť:

„Musíme preto vážne prijať to, čo znamená historicita kresťanskej viery, jej morálna skúsenosť a svedectvá s ňou spojené. Prvým krokom v rozlišovaní je umožniť každému hovoriť a pozorne počúvať otázky, ktoré kladie. Bez prijatia druhého –, ktoré je prijatím inakosti – nemôže existovať skutočný dialóg. Samozrejme, proces – alebo cnosť – rozlišovania pokračuje spoločným uvažovaním o „dobre“ obsiahnutom vo všetkých konkrétnych situáciách a pozíciách: toto je druhý krok. Na konci rozlišovania je rozhodnutie o morálnom dobre, ktoré je v tejto zložitej a nejasnej situácii možné.“

Uff, a ešte trochu zahmlievania, relativizovania, pokrytectva a teologického zavádzania na záver. A návodu ako všetko rozvrátiť a zmeniť, pričom sa budeme tváriť, že to robíme v súlade s tradíciou:

„Nemyslím si, že musíme odmietnuť našu tradíciu, ale musíme ju prehodnotiť a preformulovať, počnúc Bibliou, v dialógu s kresťanmi, aby sme si vypočuli ich skúsenosti. Cieľom tohto náročného procesu s jeho nevyhnutnými napätiami je nájsť dobro Boha pre naše ľudstvo dnes, v tomto čase. Teológia sa musí snažiť navrhnúť nový štýl – alebo „zmenu modelu“ – pre dnešné etické a teologické myslenie, tak v bioetike, ako aj v niektorých otázkach sexuálnej morálky.“

Modlime sa…

BM

Zdroj: Katholisch.de, ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)