Pamätáte si, keď ste boli malí a špekulovali ste, aké zázraky nás čakajú v 21. storočí?
Páni! 2024? Vsadím sa, že’vtedy už budeme všetci jazdiť na lietajúcich autách!… Alebo sa aspoň voziť na Návrate do budúcnosti hoverboardoch. Áno, len si predstavte, aké úžasné prístroje a technologické zázraky si pre nás títo vedci pripravili!
A hlad? Choroby? Vojnu? Vtedy už’budeme mať všetky tieto problémy vyriešené! Už sa neviem dočkať našej budúcej utópie!
PREČÍTAJTE SI: Veľká antiglobalistická televízna stanica v Nemecku a Rakúsku debaklovala
No, máme tu rok 2024 a ja mám pre vás niekoľko správ: v dohľade nie je ani jedno lietajúce auto a hlad, choroby a vojna sú stále deprimujúco rozšírené.
Ale je tu jedna oblasť výskumu, kde nás vajíčkari nesklamali: vývoj nových desivých technológií zotročovania!
Príklad: švajčiarsky technologický startup práve oznámil prvý “bioprocesor” skonštruovaný zo 16 “ľudských mozgových organoidov.”
Až bez toho, aby ste vedeli, čo čo to znamená, môžete povedať, že je to zlé. Ale ešte neviete ani polovicu.
FinalSpark a ‘živý počítač’
Ak sledujete mediálnu propagandu establišmentu, možno ste si všimli nedávne koordinované šírenie najnovšieho mediálneho strašiaka hlavného prúdu: Priemysel umelej inteligencie spotrebúva obrovské množstvo energie!
“Emisie spoločnosti Google’stúpli za päť rokov takmer o 50 % v dôsledku dopytu po energii AI,” kričí The Guardian.
“Veľké technologické firmy sa obracajú na jadrovú energiu, pretože potrebujú viac energie pre umelú inteligenciu,” varuje Quartz.
“AI’energetický apetít môže zničiť elektrickú sieť,” kričí táto bašta technologickej žurnalistiky, Fudzilla.
Ak ste’ako ja, pripravovali ste sa’na náraz od chvíle, keď tieto odstrašujúce príbehy začali zaplavovať informačné kanály. Veď vieme, že hysterické kampane sa zvyčajne používajú na prípravu verejnosti na nejaké hrozné nové “riešenie”, ktoré si na nás technokrati pripravili.
No, hádajte čo? To “riešenie” je tu a zahŕňa počítač vyrobený zo živého ľudského mozgového tkaniva!
To’je pravda! Švajčiarsky startup s názvom FinalSpark práve spustil prvú online platformu poskytujúcu výskumníkom prístup k “živému počítaču” vyrobenému z mozgových “organoidov” – teda umelo vypestovaného, in vitro ľudského mozgového tkaniva.
Tí, ktorí chcú vedieť podrobnosti o tom, ako bola táto “Neuroplatforma” skonštruovaná a ako funguje, si môžu prečítať nedávnu správu spoločnosti FinalSpark’výskumnú prácu na túto tému. Dozviete sa v ňom všetko o tom, ako “ľudské neurálne kmeňové bunky odvodené z ľudskej indukovanej pluripotentnej kmeňovej bunkovej línie (hiPS) (ThermoFisher), boli nanesené do fliaš potiahnutých CellStartom (Fisher Scientific) a zosilnené v kompletnom médiu Stempro NSC SFM kit (ThermoFischer).”
Ak by ste sa’radšej zbavili blábolenia v prospech niečoho, čo sa približuje angličtine, môžete sa obrátiť na populárno-vedecká tlač, ktorá vám o tejto šikovnej novej technológii povie všetko:
Fungovanie neuroplatformy sa v súčasnosti opiera o architektúru, ktorú možno klasifikovať ako wetware: spojenie hardvéru, softvéru a biológie. Hlavná inovácia, ktorú prináša platforma Neuroplatform, spočíva v použití štyroch viacelektródových polí (MEA), v ktorých sa nachádzajú živé tkanivá – organoidy, čo sú 3D bunkové masy mozgového tkaniva.
Každá MEA obsahuje štyri organoidy prepojené ôsmimi elektródami, ktoré sa používajú na stimuláciu aj záznam. Údaje sa prenášajú tam a späť prostredníctvom digitálnych analógových prevodníkov (radič Intan RHS 32) so vzorkovacou frekvenciou 30 kHz a 16-bitovým rozlíšením. Tieto kľúčové prvky architektonického návrhu sú podporované mikrofluidným systémom podpory života pre MEA a monitorovacími kamerami. V neposlednom rade softvérový zásobník umožňuje výskumníkom zadávať premenné údaje a potom čítať a interpretovať výstupy procesora.
ČÍTAJTE: Farma hmyzu na tvorbu krmiva pre hospodárske zvieratá sa otvorí v kanadskom meste ešte tento mesiac
Ak máte hlavu v poriadku, napadne vás zrejmá otázka: prečo? Prečo sa, preboha, títo borci tak zaujímajú o vytvorenie počítačov zo živého mozgového tkaniva?“
Našťastie, pop-sci “novinári” vám môžu odpovedať aj na túto otázku!
FinalSpark tvrdí, že jeho Neuroplatforma je schopná učiť sa a spracovávať informácie a vďaka nízkej spotrebe energie by mohla znížiť vplyv výpočtovej techniky na životné prostredie. V nedávnom výskumnom dokumente o svojom vývoji spoločnosť FinalSpark tvrdí, že na vyškolenie jedného LLM, ako je GPT-3, bolo potrebných približne 10 GWh – približne 6 000-krát väčšia spotreba energie, ako priemerný európsky občan spotrebuje za celý rok. Takéto výdavky na energiu by sa po úspešnom nasadení bioprocesorov mohli masívne znížiť.
Ano, na prekvapenie nikoho sa celá táto hystéria okolo spotreby energie umelej inteligencie len tak náhodou dokonale zhoduje s nástupom zázračnej novej technológie, ktorá tento problém vyrieši. Quelle coinkydink! ako by povedali Francúzi.
Samozrejme, už len predstava použitia ľudského mozgového tkaniva ako “bioprocesora” na vykonávanie výpočtov sa zdá byť trochu mrazivá.
Ale počkajte! Bude to ešte daleko horšie!
Slabiny v pohári
OK, zrekapitulujme si to: V priebehu minulého mesiaca začali posmešné mediálne hlásne trúby unisono varovať pred hroziacou energetickou apokalypsou, pretože priemysel umelej inteligencie začne spotrebúvať obrovské množstvo energie. Potom z ničoho nič príde odvážny švajčiarsky technologický startup (so súkromnými sponzormi) s riešením: “Neuroplatforma”, ktorá dokáže ušetriť obrovské množstvo energie tým, že na spracovanie informácií využíva živé ľudské mozgové tkanivo!
Tak ďaleko, tak čudne. Ale tu’to začína byť strašidelné: keď mozgovia z FinalSpark hovoria o použití živého ľudského tkaniva na vytvorenie tohto “bioprocesora,” to nie je’rečnícka figúra. “Mozgové organoidy” použité v tomto “živom počítači“ – sa vyvinuli, ako sa uvádza v ich výskumnej práci, “z ľudských iPSC odvodených neurálnych kmeňových buniek” – sú v skutočnosti, živé.
Tento otravný malý fakt vyvoláva hlboké morálne otázniky – typ “mozgu v pohári” etických dilem, ktoré bioinžinieri z FinalSpark a zúfalá korporátna tlač, ktorá o tomto príbehu informuje, prirodzene úplne prehliadajú.
Na dôvažok:
Čítajte: Globalizmus možno poraziť len vtedy, ak obnovíme rodinu, štát a katolícku cirkev
Najmenej táto posledná otázka už bola položená a zodpovedaná, podľa jednej nedávnej správy o Neuroplatforme FinalSpark’
Po prístupe k poskytnutému prihlasovaciemu menu/heslu získajú výskumníci možnosť na diaľku vysielať elektrické signály do neurónov a prijímať ich odpovede. Úlohou výskumníkov je potom navrhnúť optimálne algoritmy na ovládanie správania organoidov.
Užívatelia môžu napodobniť funkciu pamäte pomocou periodickej elektrickej stimulácie, ktorá posilňuje synapsie opakovaním, a tým posilňuje požadované dráhy.
Vedci to robia tak, že trénujú organoidy prostredníctvom systému odmeňovania. Organoidy sú odmeňované dopamínom, neurotransmiterom zodpovedným za potešenie (a závislosť).
Medzi tým sú organoidy ako ‘trest,’ vystavené chaotickým podnetom, napríklad nepravidelnej elektrickej aktivite.
Ano, čítate správne. Zbavení všetkých zdvorilostí a zdvorilostných obkľučiek títo výskumníci striedavo dopujú a mučia toto mozgové tkanivo, aby ho prinútili spracovať pre nich informácie. Ak sa na chvíľu zamyslíme nad tým, že tieto laboratórne vypestované ľudské mozgové organoidy sú v skutočnosti živé tvory, potom by vám z celého tohto systému mal behať mráz po chrbte.
V svoj vlastný článok na túto tému sa nezávislý výskumník Michael Snyder vyhýba eufemizmu “organoidy” a nazýva tieto bytosti tým, čím sú – “zotročené mini-mozgy.” Tento “systém odmeňovania a trestania” potom uvádza do správnej perspektívy:
Ak zotročené mini-mozgy robia to, čo majú, sú odmeňované množstvom potešenia. Ak zotročené mini mozgy nerobia to, čo majú, sú zasiahnuté množstvom ‘nepravidelnej elektrickej aktivity.’ Inými slovami, tieto miniatúrne ľudské mozgy sú mučené, kým sa nenaučia poslúchať. Keď to čítate, malo by sa vám doslova urobiť zle. To, čo títo vedci robia, je tak neuveriteľne zlé.
Podivuhodné je, že ani samotní vedci z FinalSpark, ani PR muži maskujúci sa za pop-sci “novinárov” sa týmito obavami nezaoberali, ba dokonca neprejavili ani záujem o filozofické dôsledky pestovania živého ľudského tkaniva v laboratóriu a jeho nútenia plniť ich príkazy.
Ak by boli konfrontovaní, nepochybne by každému, kto by mal otázky týkajúce sa tohto projektu, povedali, aby sa jednoducho uvoľnil! Koniec koncov, nejde o plne vyvinuté mozgy odobraté z čerstvých ľudských mŕtvol alebo niečo podobné. Sú to len organoidy predného mozgu (FO) pripojené k elektródam na “multielektródovom poli” (MEA).
Pozrite sa sami:
WATCH: Majú počítače vždy odpoveď?“
Vidíte? To’nie je nič, kvôli čomu by sme sa mali rozčuľovať, však?
Ale predsa len, vzhľadom na to, že tieto “organoidy predného mozgu” sú živé…, znamená to, že zomierajú?
Ano! Áno, umierajú! Ale nebojte sa, všetci, tím FinalSpark’svojím usilovným úsilím výrazne predĺžil životnosť týchto biopočítačov!
Ako uviedli samotní výskumníci brag, zatiaľ čo pôvodná životnosť týchto biopočítačov “bola len niekoľko hodín,” sa im – implementáciou “rôznych vylepšení” nastavenia “mikrofluidiky” – podarilo predĺžiť túto životnosť v najlepších prípadoch na “až 100”dní.”
Samozrejme, spoločnosť FinalSpark nepopisuje, čo presne robí s týmito “organoidmi” po ich smrti. Ale informuje nás, že počas štyroch rokov fungovania Neuroplatformy boli zotročené mini mozgy vymenené 250-krát. A vzhľadom na to, že majú vo svojom “multielektródovom poli” pripojené štyri takéto ľudské mozgy naraz, “to znamená testovanie viac ako 1 000 organoidov.”
Ak toto nie je ten”najzvláštnejší a najdesivejší príbeh, s akým ste sa v poslednom čase stretli, potom neviem, čo mám povedať. Ale ak’budete so mnou súhlasiť, že tento príbeh je zvrátený, desivý a hlboko znepokojujúci, potom sa radšej pripravte. Ak technokrati dosiahnu svoje, toto je len začiatok.
Koniec vitalizmu?
Je dôležité poznamenať, že to, čo robí spoločnosť FinalSpark, nie je nejaká okrajová, strašidelná vedecká anomália. Nie je to nejaká podivná odchýlka, ktorú si vysnívala skupina šialených vedcov. V skutočnosti to ani nie je nová myšlienka.
Ukazuje sa, že existuje celá oblasť výpočtovej techniky nazývaná “wetware computing”, ktorá sa zaoberá hľadaním spôsobov, ako využívať organický materiál na spracovanie informácií. Prvý príklad tejto “myšlienky živého počítača” bol skonštruovaný v roku 1999, keď profesor Bill Ditto z Georgijského technologického inštitútu vytvoril “nový kalkulátor” – nazvaný “pijavica-ulátor” –, ktorý využíval neuróny pijavíc na vykonávanie jednoduchých výpočtov. Ditto trval na tom, že tento nápad je revolučný, pretože bežným počítačom treba presne povedať, čo majú robiť, zatiaľ čo bioprocesory to dokážu vyriešiť samy. Tieto “živé” počítače, obdarené prirodzenou, organickou inteligenciou a schopnosťou riešiť problémy, dokážu dokonca odvodiť správne odpovede z čiastočných alebo chybných vstupných údajov:
‘Bežné počítače potrebujú zakaždým absolútne správne informácie, aby dospeli k správnej odpovedi,’ hovorí. ‘Dúfame, že biologický počítač dospeje k správnej odpovedi na základe čiastočných informácií tým, že sám vyplní medzery.’
A to bolo pred 25 rokmi. Odvtedy sme boli svedkami nástupu počítačov vyrobených z ľudských mozgových buniek, ktoré dokážu rozpoznávať hlas. A zhluk ľudských mozgových buniek na počítačovom čipe, ktoré boli vycvičené na hranie videohry “Pong”. Teraz, keď je Neuroplatform k dispozícii výskumníkom na hranie, kto vie, čo títo géniovia vymyslia nabudúce!
Takže, čo by ste dostali, keby ste jeden z týchto “živých počítačov” vložili do exoskeletu kyborga pokrytého živou ľudskou kožou?
Môže sa to zdať ako typ otázky, ktorá je obmedzená na čisto hypotetickú sféru – možno potrava pre nejakého bláznivého spisovateľa sci-fi s príliš bujnou fantáziou – ale nie je to tak. Ako sme už videli, “živé počítače” využívajúce ľudské mozgové tkanivo na výpočty tu už sú. A hádajte čo? Živá koža pre robotov je už tu tiež.
Práve minulý mesiac bolo oznámené, že “[tím] vedcov z Tokijskej univerzity vyvinul robotickú tvár pokrytú samohojivou, laboratórne vypestovanou kožou, ktorá dokáže napodobňovať ľudské výrazy.”
A teraz si len predstavte, že by sa organický mozog otrockého počítača vložil do robota pokrytého touto samohojivou, laboratórne vypestovanou kožou napodobňujúcou ľudské výrazy. A teraz si predstavte, že by tento robot vyzeral ako skutočne kožu lezúci (slovná hračka) animatronický robot od Disneyho.
(Áno, robot od Disneyho je skutočne vec, a’je ešte znepokojujúcejší, keď ho vidíte v pohybe.)
Takže, poďme’odpovedať na túto otázku. Čo budete mať keby ste do takéhoto animatronického robota potiahnutého kožou vložili organický otrocký počítač?
Odpoveď je zložitá. Určite by ste nemali človeka. Ale nemali by ste ani robota. A o to práve ide.
Možno si spomeniete na moje spravodajstvo o“biodigitálnej konvergencii” spred troch rokov. Ak nie, vráťte sa späť a prečítajte si znova ten článok alebo prehrajte si znova ten podcast aby ste sa znova oboznámili s bláznivou správou kanadského vládneho think-tanku o tom, ako “biologické a digitálne systémy konvergujú” a ako táto konvergencia “môže zmeniť spôsob, akým chápeme sami seba, a spôsobiť, že nanovo definujeme to, čo považujeme za ľudské alebo prirodzené.”
Keď tak urobíte, všimnite si, prosím, ako som si osobitne všimol túto pasáž z tohto dokumentu:
Ak budeme naďalej lepšie chápať a ovládať mechanizmy, ktoré sú základom biológie, mohli by sme byť svedkami odklonu od vitalizmu – myšlienky, že živé a neživé organizmy sú zásadne odlišné, pretože sa predpokladá, že sa riadia odlišnými princípmi. Namiesto toho sa v dôsledku života v biodigitálnom veku môže čoraz viac presadzovať myšlienka, že biológia má predvídateľné a digitálne ovládateľné vlastnosti. Každý študent biológie dnes vyrastie v digitálnom svete a môže vedome alebo podvedome aplikovať tento referenčný rámec na bioinformatiku a biológiu všeobecne.
Ako som vtedy poznamenal, to je jedným z nosných pilierov celej transhumanistickej agendy. Tak ako je paradigma digitálnej meny centrálnej banky a úplnej kontroly nášho digitálneho života podmienená systémom digitálnych identifikačných údajov, tak je aj transhumanistický sen o splynutí človeka so strojom podmienený rozpadom našej filozofickej intuície vitality. Inými slovami, aby nás technokrati prinútili prijať nadchádzajúcu transhumánnu dystópiu, budú musieť rozbiť naše základné, hlboko zakorenené presvedčenie o rozdiele medzi živou, organickou hmotou a neživou neživou hmotou.
Tento zmysel pre vitalizmus je práve dôvod, prečo nám organické otrocké počítače so živou ľudskou kožou a animatronické roboty s realistickou mimikou tváre pripadajú také hlboko desivé. Tieto technológie začínajú spochybňovať naše presvedčenie o hraniciach medzi životom a neživotom.
Čítajte: J.R.R. Tolkien’s ‘Pán prsteňov’ proroctvo o nadchádzajúcej tyranii umelej inteligencie odhalené
Na tomto všetkom je je jedna nádejná vec: ak stále pociťujete ten pocit strašidelnosti, keď premýšľate, čítate alebo vidíte túto technológiu, potom je to dobré. Znamená to, že stále máte hlavu v poriadku, aj keď čelíte toľkej propagande, ktorej cieľom je presvedčiť nás, aby sme sa podvolili trans(ľudskej) agende.
Prijímajte ten pocit strašidelnosti. Nestrácajte pocit znechutenia z tejto technológie. Budete sa ho musieť držať, aby ste mohli rázne a mocne odmietnuť túto technológiu a všetko a všetkých, ktorí sú s ňou spojení. Tí, ktorí sa snažia prelomiť tento rozdiel a znecitliviť nás voči tejto “myšlienke živého” počítača, sú našimi ideologickými nepriateľmi. Ak ich niekedy v tomto boji prestaneme považovať za nepriateľov, vtedy úplne stratíme svoju ľudskosť.
Až na to, toto nie je nejaké teoretické varovanie pred nejakou vzdialenou, hypotetickou hrozbou. Je tu. Teraz. Tieto technológie už existujú.
Strašidelní disneyovskí roboti.
“Samouzdravujúci sa” kyborgovia pokrytí laboratórne vypestovanou živou kožou.
A samozrejme organické otrocké počítače.
Vítajte vo svete roku 2024, všetci! Boh nám všetkým pomáhaj.
Prevzaté so súhlasom The Corbett Report.
