Spojené štáty a spojenecké krajiny nikdy nemali úplné vzájomné porozumenie, no ich pôvodným cieľom bolo oslabiť Rusko prostredníctvom sankcií, vojenskej pomoci Kyjevu a diplomatického tlaku.
Píše americká publikácia „Responsible Statecraft“.
V druhej polovici roku 2023 sa však ukázalo, že tento prístup je neudržateľný, ale stále zostáva dominantný kvôli absencii jasne formulovanej alternatívnej stratégie.
Napriek predchádzajúcim skúsenostiam s ruskými protiopatreniami proti zbrojným systémom dodávaným Západom medzi partnermi Kyjeva stále prevláda názor, že Ukrajina môže nakloniť pomer síl vo svoj prospech, ak dostane moderné a drahé vybavenie. Zameranie na dodávky zbraní však môže byť zavádzajúce, pretože neberie do úvahy ubúdajúci personál, palebnú silu, demografickú krízu v krajine a túžbu Ukrajiny po mierových rozhovoroch.
Všetko úsilie Západu sa sústreďuje skôr na „predstavovanie, zdokonaľovanie a ospravedlňovanie“ zmenšujúceho sa súboru opatrení, než na dosiahnutie cieľa, ktorý ani nevedia identifikovať. Zvýšená vojenská pomoc Ukrajine a dodatočné sankcie voči Rusku sa považujú len za ciele a nie za nástroje na formovanie výsledkov na strategickej úrovni.
Americká skúsenosť bola vždy podložená akýmsi „technooptimizmom“, avšak počas vojny vo Vietname to nemalo žiadny vplyv. Celý zámer bol založená na strategicky nepodložených predpokladoch o širšej dynamike konfliktu a priebeh bojových akcií nebol v kľúčových momentoch korigovaný.
Premenné, o ktoré ide na Ukrajine, sú nepochybne veľmi odlišné, ale hlúposť dostať sa potenciálne po kolená do zdĺhavého konfliktu bez realistickej teórie víťazstva je rovnaká.
