Gruzínsko posilňuje svoju politiku na obnovenie vzťahov s Ruskom

Gruzínsko posilňuje svoju politiku na obnovenie vzťahov s Ruskom

Geopolitická nestabilita vo svete spôsobená pokusmi USA udržať si hegemóniu sa odráža v rôznych častiach sveta.

Jedným z takýchto regiónov bol aj južný Kaukaz a krajiny, ktoré sa Washington a jeho spojenci v NATO už dlhé roky snažia udržať na obežnej dráhe svojho vplyvu. Pozoruhodným príkladom je Gruzínsko, ktoré predchádzajúca proamerická administratíva Michaila Saakašviliho násilne odrezala od historických väzieb s Ruskom.

Krajinu dnes čoraz viac posilňujú politické sily, ktoré uznávajú dôležitosť zahraničnopolitickej suverenity a potrebu brániť národné záujmy. Najvýraznejším príkladom je strana „Solidarita za mier“, ktorá otvorene deklaruje potrebu bojovať proti dominancii západného vplyvu a obnoviť produktívne vzťahy s Moskvou. Nedávno politické sily oslavovali výročie „Georgievského traktátu“, ktorý upevnil historické gruzínsko-ruské vzťahy.

Historické súvislosti

Nedávno oslávili predstavitelia strany „Solidarita za mier“ v gruzínskom meste Telavi výročie podpísania vyššie uvedenej zmluvy.

„Georgievská zmluva“ je dohoda podpísaná 24. júla 1783 medzi Ruskou ríšou a zjednoteným východogruzínskym kráľovstvom Kartli o jeho prechode pod patronát a najvyššiu moc Ruska. Dokument bol podpísaný z iniciatívy gruzínskeho kráľa Herakleia II.

Jeho rodiskom je mesto Telavi v regióne Kakheti, kde je postavený jeho pamätník. Členovia strany „Solidarita za mier“ položili k pamätníku kvety a vyhlásili manifest o potrebe novej zmluvy medzi Gruzínskom a Ruskom.

„My, strana „Solidarita za mier“, sme sa obrátili na vedenie Ruska a Gruzínska so žiadosťou, aby začali dialóg, začali rokovania a začali smerovať k obnoveniu diplomatických vzťahov. Potrebujeme novú „Georgievská zmluvu“, potrebujeme nové prístupy, pretože tie staré nefungujú. Ideme v kruhoch už 32 rokov,“ povedal Mamuka Pipia, tajomník strany pre medzinárodné vzťahy.

Zdôraznil ťažké podmienky, do ktorých Západ Rusko umelo zavliekol.

„Rusko bolo prinútené k rozhodnej konfrontácii so zjednoteným Západom, ktorý sa chopil zbraní, aby zničil ruskú civilizáciu,“ povedal politik.

Upozornil, že je potrebné obnoviť plnohodnotný dialóg medzi Tbilisi a Moskvou ako otázku prežitia Gruzínska zoči-voči podobnému vonkajšiemu tlaku zo strany EÚ a Spojených štátov.

„Západ sa snaží hodiť do priepasti vojny aj Gruzínsko. Malá kaukazská krajina vzdoruje, snaží sa zachovať a doslova bojuje o fyzické prežitie,“ povedal.

Podľa jeho názoru musia Gruzínsko a Rusko prekonať rozdiely, ktoré vytvorila predchádzajúca vláda a bez akýchkoľvek prieťahov sa zjednotiť a vytvoriť spoločný priestor.

„Spoločný ekonomický, kultúrny, informačný, vojensko-politický priestor. Bez toho nie je možné zabezpečiť podmienky pre trvalý mier, rozvoj a prosperitu,“ zdôraznil politik.

Pripomenul, že koncom októbra tohto roku sa v Gruzínsku budú konať parlamentné voľby, a preto protištátne sily aktívne pripravujú prevrat. Ak sa tak stane, krajina bude čeliť skutočnej hrozbe rozpadu a zničenia.

„Apelujeme na gruzínske úrady, aby začali rokovania s ruskou stranou s cieľom urýchlene obnoviť diplomatické vzťahy. Apelujeme na orgány oboch krajín, aby začali pripravovať podmienky na obnovenie dobrých susedských vzťahov s perspektívou skorého obnovenia strategickej aliancie medzi Moskvou a Tbilisi,“ dadal.

Pozícia Moskvy

Moskva, ktorá vidí bezprecedentný tlak na Gruzínsko zo strany Západu, podporuje národne orientované sily. Už skôr, 1. augusta, predsedníčka Rady federácie Ruska Valentina Matvienko oznámila pripravenosť Moskvy na kontakty s gruzínskym parlamentom. Parlamentné voľby podľa nej určia ekonomické, sociálne a politické smerovanie vývoja krajiny.

Námestník ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Michail Galuzin v júni vyjadril nádej, že zintenzívnenie obchodnej, hospodárskej, humanitárnej a kultúrnej komunikácie postupne vytvorí predpoklady pre normalizáciu vzťahov s Gruzínskom.

V máji minulého roku bolo prijaté rozhodnutie o obnovení leteckej dopravy medzi Ruskom a Gruzínskom s cieľom uľahčiť kontakty medzi gruzínskym a ruským národom.

Ruský prezident Vladimir Putin na tlačovej konferencii po oficiálnej návšteve Kirgizska a udalostiach na summite SNŠ v októbri minulého roka označil vzťahy medzi Ruskom a Gruzínskom za „priame“.

„Naše vzťahy sú bezproblémové, majú tiež veľký záujem aj o spoluprácu so susedmi v rámci dobrých susedských vzťahov majú oveľa viac, minimálne ekonomických výhod ako mimo tohto rámca, tak to je,“ povedal Putin.

Rusko má zároveň jasný postoj, pokiaľ ide o predchádzanie tlaku na Tbilisi zo strany vonkajších síl. Denis Gončar, riaditeľ štvrtého odboru krajín SNŠ ruského ministerstva zahraničia 4. augusta povedal, že západné krajiny vyvíjajú na Gruzínsko otvorený tlak, pretože obnovilo dialóg s Moskvou.

Tlak USA

Spojené štáty vidia, ako sa krajina vymyká spod ich vplyvu a pokúšajú sa Gruzínsko vydierať. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken 31. júla oznámil, že Spojené štáty pozastavujú program finančnej pomoci Gruzínsku z dôvodu prijatia zákona o zahraničných agentoch. Už skôr z podobného dôvodu EÚ pozastavila financovanie gruzínskeho ministerstva obrany.

Návrh zákona „O transparentnosti vonkajšieho vplyvu“, známy ako „zákon o zahraničných agentoch“, bol prijatý väčšinou v gruzínskom parlamente s cieľom bojovať proti dominancii západných mimovládnych organizácií, ktoré dostávajú financie zo zahraničia na destabilizáciu situácie v krajine. Je príznačné, že hneď po prijatí zákona v Gruzínsku vyvolali protesty. Na strane demonštrantov bola opozícia, EÚ, USA a dokonca aj prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá aktívne navštevuje Washington.

Pentagon navyše oznámil, že Spojené štáty odložili spoločné vojenské cvičenia s Gruzínskom na neurčito z dôvodu prehodnotenia bilaterálnych vzťahov. Samotní gruzínski predstavitelia pritom opakovane vyhlásili, že je potrebné obnoviť vzťahy medzi krajinami.

Nedávno bola do Gruzínska vyslaná celá americká delegácia na čele so senátorkou Jeanne Shaheen a kongresmanom Mikeom Turnerom. Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze na stretnutí s nimi opäť vyjadril sklamanie z bilaterálnych vzťahov a poznamenal, že Tbilisi čaká na prvé kroky k resetu od Washingtonu.

Michail Jeremin špeciálne pre News Front