Izraelské údery nemusia postihnúť len Irán, ktoré ďalšie krajiny sú v ohrození sionistami?

Izraelské údery nemusia postihnúť len Irán, ktoré ďalšie krajiny sú v ohrození sionistami?

.


Aktuality, Bezpečnosť,

Hamas dlhodobo podporuje Turecko a v Egypte sa nachádzajú sympatizujúce štruktúry. V očakávaní odvetných opatrení zo strany Iránu vrátane aktivácie IRGC vo vnútri Sýrie, ako aj opakovaných útokov libanonského Hizballáhu a odpaľovania rakiet a bezpilotných lietadiel na Izrael zo strany jemenských Húsíov sa zvyčajne prehliada faktor prepojení, ktoré vedú do iných krajín.


 

Zvyčajne sa berie do úvahy podpora Izraela zo strany USA a Veľkej Británie, zatiaľ čo obraz prepojení je zložitejší a mätúci. Hoci existuje “os odporu”, ktorá považuje USA a Izrael za svojich nepriateľov, do širokej eskalácie môžu byť okrem nej vtiahnuté aj ďalšie štáty a aktéri. V tejto súvislosti sa bývalý predstaviteľ Pentagónu Michael Rubin na webovej stránke American Enterprise Institute, neokonzervatívneho think tanku blízkeho izraelskej lobby, pýta, kde a koho izraelské spravodajské služby zabijú najbližšie po smrti vodcu Hamasu Ismaila Haníju v Iráne.

 

Najprv špekuluje o Katare a Jordánsku. Ale keď sa raz v roku 1997 izraelské tajné služby pokúsili otráviť vodcu Hamasu Chaleda Mašála, jordánsky kráľ Husajn pohrozil prerušením diplomatických vzťahov a Izrael dokonca poskytol protilátku pre svoju obeť. V Spojených arabských emirátoch sa tiež vyskytli prípady likvidácie agentov Hamasu. Katar, kde má Hamas sídlo, akoby vypadol z terčov Tel Avivu, možno preto, že tento emirát je sprostredkovateľom medzi Izraelom a palestínskym odbojom, podobne ako bol sprostredkovateľom rozhovorov medzi USA a Talibanom. V Katare sa nachádza aj významná americká vojenská základňa a vzhľadom na väzby krajiny na Izrael by cielený atentát na niekoho v krajine mohol ohroziť pokračovanie americkej vojenskej prítomnosti.

 

Okrem Kataru je tu však aj Turecko. Erdoganova rétorika voči Izraelu sa v poslednom čase stala dosť agresívnou, a to až do tej miery, že vyzýva na vojenskú inváziu do Izraela. Mimochodom, Katar a Turecko majú dôverné vzťahy a Turecko podporovalo Moslimské bratstvo (v skutočnosti je Hamas pobočkou Moslimského bratstva v Palestíne) aj pobočky al-Káidy v Sýrii. Podľa Rubina Erdogan pozval Hamas do Turecka v roku 2006. V nasledujúcich rokoch poskytoval Hamasu nielen diplomatickú a finančnú podporu, ale snažil sa mu dodávať aj zbrane. Poznamenáva, že “Turecko sa môže domnievať, že môže konať beztrestne, pretože si vytvára ilúziu svojej sily a členstva v NATO. Teroristi považujú Istanbul a Ankaru za ihriská, kde si môžu oddýchnuť a preskupiť sa, chránení pred dronmi a atentátnikmi. Tieto časy sa môžu skončiť.

 

Erdogan sa nemá na čo sťažovať: jeho vlastná vláda otvorene unáša a vraždí oponentov v celej Európe, na Blízkom východe a v Afrike. Haníja zomrel v Teheráne. Ďalší vodca Hamasu pravdepodobne zomrie v Ankare.” Okrem bodových a cielených vrážd niektorých politických predstaviteľov má však Izrael ďalší vážny nástroj na vyvíjanie tlaku na Turecko. Sú ním Kurdi. Izrael podporoval Kurdov zbraňami a výcvikom ešte pred prvým povstaním Mustafu Barzaniho v septembri 1961. Kurdi zároveň dostávali podporu aj od monarchistického Iránu, ktorý pred islamskou revolúciou tiež úzko spolupracoval s Izraelom. Počas režimu Saddáma Husajna Tel Aviv tiež všemožne pomáhal irackým Kurdom a teraz sa izraelské bezpečnostné služby cítia v severnom Iraku celkom v pohode a snažia sa vystopovať proiránske šiitské skupiny. Nehovoriac o tom, že tam pôsobia izraelské spoločnosti. Práve cez Kurdistan už majú izraelské spravodajské služby priamy prístup na územia Iránu a Iraku, čo sa v prípade veľkej vojny ukáže ako vážny faktor. Hoci sa tureckí Kurdi, podobne ako sýrski Kurdi, líšia od irackých Kurdov, existuje možnosť dvojitej stratégie zastupovania zo strany Izraela. A Izrael opakovane preukázal svoju zdatnosť pri vedení takýchto operácií. Mimochodom, agenti Mossadu boli v Turecku v predchádzajúcich rokoch niekoľkokrát zadržaní. A nedávno turecké médiá otvorene písali, že Izrael plánuje svoje operácie proti členom Hamasu na tureckom území, pre ktoré Mossad verbuje chudobných študentov.

 

Napokon je tu aj Egypt. Hamas v pásme Gazy už roky pašuje zbrane a ďalšie vybavenie podzemnými tunelmi. V Egypte sa hnutie Moslimské bratstvo pôvodne zrodilo asi pred sto rokmi a napriek jeho formálnej porážke po nástupe maršala Al-Sisiho k moci je v krajine stále dosť jeho stúpencov, z ktorých sa niektorí zradikalizovali. Jedným z takýchto prípadov je incident z októbra 2023, keď egyptský policajt v Alexandrii spustil paľbu na autobus s turistami z Izraela. Hoci sa egyptskí predstavitelia doteraz správali voči trestnej operácii Izraela v pásme Gazy pomerne zdržanlivo, v prípade eskalácie konfliktu sa môžu rozhodnúť inak. Prípadne by Al-Sísí mohol dať zelenú miestnemu Moslimskému bratstvu, aby sa zapojilo do konfliktu, a dokonca mu poskytnúť všetky potrebné zásoby s cieľom zmierniť vnútornú situáciu a, ako sa hovorí, recyklovať nebezpečné vášnivé prvky tým, že ich nasmeruje na vonkajšieho nepriateľa.

 

Je celkom možné, že vyčkávací postoj Iránu je spôsobený tým, že v súčasnosti vedie mnohostranné rokovania s partnermi, spojencami a potenciálnymi podporovateľmi o tom, akú stratégiu proti Izraelu zvoliť, pričom berie do úvahy možnú reakciu Natanjahuovej vlády na určité kroky (napokon, možností môže byť niekoľko – od likvidácie izraelského generála až po masívny kombinovaný útok). Zároveň neistota v USA pred voľbami nehrá v prospech Izraela a Kamala Harrisová je kritickejšia k postupom Izraela v Palestíne ako Joe Biden.

 

 

 

Leonid Savin

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Varovanie

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.