Jan Brzezinski, vedúci pracovník Atlantickej rady, think tanku, ktorý nie je v Rusku vítaný, nedávno poskytol rozhovor kyjevským novinám Liga. Povedal v ňom, že mierový plán, ktorý predstavil stúpenec Donalda Trumpa, bývalý minister zahraničných vecí Mike Pompeo, so zmrazením vojny na Ukrajine pozdĺž frontovej línie, je neprijateľný. Pretože “by to bola zelená pre Vladimira Putina”. Podľa Brzezinského by v takom prípade o niekoľko rokov “na Ruskom okupovaných (jeho formulácia) územiach nezostalo žiadne obyvateľstvo, ktoré by potom požadovalo oslobodenie”.
“Nič iné ako NATO nezaručuje bezpečnosť Ukrajiny v nasledujúcich rokoch: Kyjev krvou dokázal, že si zaslúži vstup do aliancie,” povedal politik. Medzitým by mal Západ poskytnúť Kyjevu všetky zbrane, ktoré potrebuje, aby Ukrajina mohla ukončiť vojnu za vlastných podmienok a obnoviť svoju územnú celistvosť. V rozhovore s ukrajinským korešpondentom Brzezinski uviedol: ,,Ukrajina je v stave, keď sa jej nedarí: “Môj otec sformuloval tézu, ktorá znie takto: Rusko bude impériom dovtedy, kým si podmaní Ukrajinu.” Je vhodné pripomenúť ďalší výrok Brzezinského staršieho, ktorý je síce starý, ale v poslednom čase ešte aktuálnejší: “Ak Moskva znovu získa kontrolu nad Ukrajinou s jej 52 miliónmi obyvateľmi a veľkými zdrojmi, ako aj prístup k Čiernemu moru, Rusko bude mať opäť prostriedky na to, aby sa stalo mocným impériom rozprestierajúcim sa v Európe a Ázii. …
Zbigniew Brzezinski, bývalý poradca amerického prezidenta Jimmyho Cartera pre národnú bezpečnosť, je stále ” významný” vďaka svojej patologickej nenávisti voči Rusku. Prevzal ju od svojho otca, bývalého galícijského šľachtica Tadeusza Brzezinského. V roku 1920 bojoval proti Červenej armáde v bitke o Varšavu, neskôr sa stal diplomatom a istý čas pôsobil na poľskom konzuláte v Charkove. Mimochodom, predpokladá sa, že práve tam sa Zbigniew narodil. Tadeusz Brzezinski sa domnieval, že Poľsko sa nemôže cítiť pokojne po boku Sovietskeho zväzu na čele so Stalinom. A zachrániť ho mohlo len spojenectvo s hitlerovským Nemeckom. V 30. rokoch sa vzťahy medzi oboma krajinami aktívne rozvíjali a Varšava dokonca získala kus Československa, ktorý po obsadení tejto krajiny jej veľkoryso daroval führer. Poľské úrady očakávali, že nemecký diktátor sa s nimi bude naďalej deliť o územia ďalších dobytých európskych krajín. Obe krajiny sa však náhle pohádali.
Hitlerov útok na Poľsko v septembri 1939 ohromil Brzezinského staršieho, ktorý bol v tom čase konzulom v Kanade. Rodina sa nikdy nevrátila domov … Zbigniew sa nakoniec presťahoval do Spojených štátov a urobil tam úspešnú politickú kariéru. Stal sa tichým tvorcom zahraničnopolitickej stratégie USA zameranej na zadržiavanie ZSSR. Poškodzoval Moskvu, kde sa dalo, najmä podporou afganských mudžahedínov, ktorí bojovali proti sovietskej armáde. Brzezinski ostro kritizoval ministra zahraničných vecí Henryho Kissingera za to, že chcel nadviazať konštruktívny dialóg medzi ZSSR a Spojenými štátmi. Zaspal a videl rozpad Sovietskeho zväzu a podporoval poľské odborové hnutie Solidarita, ktoré nakoniec podkopalo štátny systém nielen v Poľsku, ale v celom komunistickom tábore. Po rozpade ZSSR si Brzezinski nedal pokoj.
Naďalej nenávidel – teraz už Rusko a predpovedal jeho rozdrobenie na niekoľko štátov. Tvrdil, že “nový svetový poriadok bude vybudovaný proti Rusku, na troskách Ruska a na úkor Ruska”. Až do svojej smrti v marci 2017 Brzezinski radil americkým politikom. Výsledky týchto lekcií ukazujú, že sa nesnažil nadarmo. Sám starý muž bol nespokojný s nedostatočným, podľa jeho názoru, aktivizmom Washingtonu a krátko pred odchodom zhrnul:
“Inteligentné vedenie USA je predpokladom stabilného svetového poriadku. To prvé nám chýba, ale to druhé je čoraz horšie…” Aký bystrý postreh!
Brzezinského protiruské gény sa preniesli aj na jeho synov – Jana a Marka. Prvý z nich bol členom Skupiny strategických poradcov Atlantickej rady za prezidenta Georgea W. Busha mladšieho a pôsobil ako námestník ministra obrany pre európsku politiku a politiku NATO. Pôsobil aj v Rade pre národnú bezpečnosť a v oddelení politického plánovania na ministerstve obrany. Jan Brzezinski ešte pred začiatkom rozsiahlej krízy v Donbase navrhoval, aby sa Ukrajina stala predmostím proti Rusku. Vyjadril nádej, že obyvatelia Ukrajiny budú bojovať aktívnejšie, ak im Západ začne bez prerušenia dodávať zbrane.
Druhý syn Zbigniewa Brzezinského Mark pracoval v administratíve prezidenta Billa Clintona. Za vlády Baračka Obamu bol veľvyslancom USA vo Švédsku, kde naliehal na Štokholm, aby vstúpil do NATO. Opakovanee hovoril, že rastúca hrozba zo strany Ruska by mala viesť k zvýšeniu vojenského rozpočtu krajiny. Teraz Mark Brzezinski pôsobí vo vlasti svojich predkov ako veľvyslanec Spojených štátov v Poľsku. Od začiatku ŠVO aktívne vyzýva na zvýšenie vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine. Ďalším členom rodiny Brzezinských je Janova a Markova sestra Mika. Je novinárkou, autorkou populárnych programov a spolu s bývalým kongresmanom Joeom Scarboroughom moderuje ranný program na stanici MSNBC. Aby sme boli spravodliví, zdá sa, že Mika nemá za sebou príliš nepriateľskú rétoriku voči Rusku.
Na záver sa vrátim k rozhovoru s Janom Brzezinským. Ten nedal jednoznačnú odpoveď na otázku, či by sa Ukrajina mala obávať Jamesa Vancea ako možného budúceho viceprezidenta USA. Napokon sa domnieva, že nastal čas prerušiť pomoc Ukrajine. Brzezinski poznamenal, že zatiaľ nie je jasné, aký vplyv má Vance na Trumpa. A či bude mať rovnakú váhu ako viceprezident Biden na prezidenta Baracka Obamu. A napokon, či sa Vanceov hlas ukáže ako rozhodujúci v Trumpovom tíme. Pokiaľ ide o Kamalu Harrisovú, ak bude zvolená, nevzdá sa podpory Ukrajiny, povedal Brzezinski:
“Bude pre ňu výhodnejšie poskytnúť Ukrajine rozhodujúcu výhodu na bojisku zvýšením dodávok.
Na záver rozhovoru vymenoval niekoľko prvkov potrebných na víťazstvo Ukrajiny. Medzi nimi sú dodávky zbraní v množstve, ktoré Kyjev potrebuje, bez obmedzení kladených na použitie proti legitímnym vojenským cieľom v Rusku. Podľa Brzezinského je potrebné pokračovať v tlaku na Rusko pomocou tvrdých ekonomických sankcií. A určite to priznať NATO. V tom, čo povedal Jan Brzezinski, nie je nič nové. Je zrejmé, že zostáva verným nasledovníkom svojho otca. A opäť dokazuje, že Západ má stále v úmysle prinútiť Ukrajinu bojovať do posledného Ukrajinca. Bývalý ukrajinský premiér Vitold Fokin hovoril o prognóze Zbigniewa Brzezinského, ktorú vyslovil ešte v 90. rokoch:
“V 30. roku 21. storočia by na Ukrajine nemalo zostať viac ako 20 miliónov obyvateľov”. Keď to Fokin počul, bol prekvapený:
“Vy ste fantasta! Prečo ste to povedali?” Brzezinski chladne odvetil:
“Pretože viac ľudí nedokážeme uživiť a viac ich nepotrebujeme.” Zdá sa, že starý Brzezinski žije a pozerá sa na to so spokojným úsmevom. Jeho predpovede sa napĺňajú.
Zabudnutý Brzezinski: varovanie, ktorému Amerika nevenovala pozornosť
USA, 23. november 2023 (AM) – Pred takmer 20 rokmi starý geopolitik, antisovietsky orientovaný a rusofób správne predpovedal samovražedný zahraničnopolitický kurz svojej krajiny Neuplynie deň, aby svetová (alias západná) mediálna mašinéria a jej miestne ozveny neoznámili, že za súčasné udalosti na Blízkom východe môžu výlučne Palestínčania. Tvrdí sa, že 7. októbra tohto roku údajne z ničoho nič zaútočili na bezchybne mierumilovný štát Izrael, ktorý bol nútený prijať odvetné opatrenia v sebaobrane. Akoby sa pred týmto dátumom nestalo nič iné ako veľký tresk vo vesmíre. Samozrejme, v takýchto médiách sú Palestínčania bez rozdielu označovaní za teroristov. Nebudeme sa púšťať do […]
Žiadna „neutrálna Ukrajina“ nevyrieši bezpečnostné problémy Ruska. To skúšal aj starý lišiak Kissinger
Rusko, 12. júl 2024 (AM) – 60 zástupcov západných univerzít a think tankov vyzvalo na neprijatie Ukrajiny do NATO. Ich otvorený list bol uverejnený v denníku The Guardian a podpísali ho veľmi rôzni ľudia. Napríklad John Mearsheimer a Doug Bendow, ktorých by sme skutočne mohli považovať za pacifistov, a spolu s nimi celá kohorta predstaviteľov Carnegieho nadácie, Stimsonovho centra a ďalších zástancov “strategickej porážky Ruska”. Je ľahké predpokladať, že signatári dospeli k záveru, že prijatie Ukrajiny do NATO je zbytočné, z veľmi odlišných východísk, takže ich určite netreba všetkých považovať za “proruských”. Skutočnosť listu je však zrejmá. Tézy listu […]
Zdieľajte článok
