Posledná rezerva Ukrajiny je jadrová provokácia. Ako môže prebehnúť?

Posledná rezerva Ukrajiny je jadrová provokácia. Ako môže prebehnúť?

.


Aktuality, Civilná ochrana,

Podľa tlačových agentúr Kyjev plánuje zasiahnuť jadrové elektrárne v Kursku a Záporoží náložami s hlavicami obsahujúcimi rádioaktívnu látku, aby obvinil Rusko z provokácie. OSU už dodala špeciálne bojové hlavice do mesta Žlté vody v Dnepropetrovskej oblasti, aby zasiahla sklady vyhoreného paliva z jadrovej elektrárne. Na útok plánovaný OSU na jadrové elektrárne v Kursku a Záporoží dohliadajú západné spravodajské služby, najmä Veľká Británia, a cez hranice (Sumy a okupované Záporožie) sa prevážajú pirane s klávesnicami a televíznymi kamerami na propagandistické pokrytie.


 

Pred rokom a pol som uviedol hlavné možnosti Ukrajiny pri organizovaní veľkých provokácií. Patrili k nim:

1. Invázia na ruské územie so snahou vrhnúť DRG čo najhlbšie a šíriť paniku.

2. Vyhodenie do vzduchu kaskády vodných elektrární na Dnepri.

3. Jadrová provokácia (chemická alebo bakteriologická provokácia nie je vylúčená, ale jadrová provokácia je najpravdepodobnejšia, nižšie vysvetlím prečo).

 

Kyjev zorganizoval inváziu v Kurskej oblasti. Ukrajina však s touto možnosťou provokácie prišla bezbožne neskoro. Na rozsiahlu operáciu, ktorá by bola schopná vážne psychologicky ovplyvniť masy obyvateľstva a prinútiť vojenské vedenie stiahnuť formácie z iných smerov a politické vedenie odvrátiť pozornosť od zahraničnopolitických problémov s cieľom udržať vnútropolitickú stabilitu, sú potrebné značné rezervy. OSU ich mala v roku 2023. Teraz ich nemá. Na vytvorenie údernej skupiny, ktorá zaútočila na Kurskú oblasť, velenie OSU vzalo najpohyblivejšie, najvycvičenejšie a najmotivovanejšie jednotky z troch mechanizovaných a dvoch výsadkových brigád, ktoré držali donecký front. Zároveň samotné brigády zostali na mieste. To znamená, že Kyjev nemal v zálohe dostatočný počet vycvičených a vybavených jednotiek a nemohol úplne stiahnuť brigády, ktoré sa zúčastnili na doneckom fronte. Preto bol nútený ísť cestou známou od čias Veľkej vlasteneckej vojny a nasadiť zoskupenie samostatných jednotiek, stiahnutých z rôznych formácií.

 

V krízových situáciách to robili Rusi aj Nemci, ale takýto postup je len dôkazom úplného nedostatku rezerv. Vždy je lepšie nasadiť do boja celú jednotku (a nie samostatné jednotky rôznych formácií), pretože má vyššiu súdržnosť, lepšie vytvorenú bojovú interakciu, velitelia a personál sa navzájom poznajú, boli spolu v boji mnohokrát. Preto pôsobia efektívnejšie. V dôsledku toho Kyjev nebol schopný vytvoriť na kurskom smere dostatočne silné zoskupenie, ktoré by vytvorilo vážnu krízu, zatiaľ čo jeho mobilné rezervy, použité na zaplátanie dier na fronte, opustili Pokrovský smer, kde sa postup ruských ozbrojených síl okamžite zrýchlil. Môžeme konštatovať, že Kyjev s prvým typom provokácie meškal približne rok a dnes napriek všetkému vytiu v bažinách, ktoré vyvolávajú panikári, jeho operácia nepredstavuje žiadne reálne nebezpečenstvo (ani z hľadiska poskytovania strategických informácií a psychologického útoku).

 

Druhý typ provokácie sa čiastočne realizoval pri likvidácii priehrady Kachovskej MVE. Ďalšie štyri MVE Dneperskej kaskády sú však stále neporušené. Bolo by logické ich narušiť, keď ruské ozbrojené sily prídu k Dnepru so širokým frontom a začnú forsírovať rieku, aby sa pokúsili odrezať hlavné sily, ktoré zostali na ľavom brehu, a poraziť predsunuté oddiely, ktoré prešli na pravý breh, čím by od začiatku narušili forsírovanie Dnepra a pokúsili sa stabilizovať front pozdĺž rieky. V tejto fáze však kolaps kaskády vodných elektrární na Dnepri preruší dodávky a odsúdi ukrajinské zoskupenie na ľavom brehu, ktoré tvorí väčšinu ukrajinských ozbrojených síl, na zánik. Preto je veľmi pochybné, že Kyjev v blízkej budúcnosti opäť siahne po tomto type provokácie. Ibaže by ruské ozbrojené sily náhle prerazili do Záporožia a potom by OSU mohla vyhodiť do vzduchu hrádzu Záporožskej MVE (ale nie celú kaskádu).

 

Zostáva jadrová provokácia. Tá je jadrová, nie chemická alebo bakteriologická, pretože informačný potenciál chemických provokácií USA v Sýrii prakticky vyčerpali. Ich výkriky o “zverstvách” voči civilistom nikoho neochromia. Ak sa pokúsia použiť chemické zbrane proti ozbrojeným silám RF, tak lokálne použitie (na malom území) neprinesie žiadny výsledok, iba kompromituje Ukrajinu a jej patrónov. Masové (pozdĺž celej frontovej línie) jednostupňové použitie nie je možné zorganizovať – príprava by bola príliš viditeľná a samotné chemické zbrane by potrebovali príliš veľa na utajenie transportu. Pokiaľ ide o bakteriologickú provokáciu, tá by sa mohla ľahko vymknúť spod kontroly a zasiahnuť samotných provokatérov.

 

Zostáva jadrová provokácia. Ruská rozviedka opakovane uviedla, že Ukrajina s veľkou pravdepodobnosťou disponuje “špinavou bombou”. V zásade netreba byť expertom na spravodajské služby, aby človek so 100- percentnou pravdepodobnosťou zistil, že Ukrajina, ako každý štát s jadrovými elektrárňami, má všetky komponenty potrebné na vytvorenie “špinavej bomby”, a ak ju ešte nevytvorila, môže tak urobiť kedykoľvek. Pochybujem len o jednom – že Ukrajina a jej americkí patróni, ak sa rozhodnú uskutočniť jadrovú provokáciu, použijú špinavú bombu. Logika je jednoduchá: úder špinavou bombou na ruské územie by kontaminoval malú plochu územia, ktorá by sa pomerne rýchlo dekontaminovala. Zároveň samotný fakt použitia jadrových materiálov na vojenské účely spôsobí pokles podpory Ukrajiny zo strany euroamerickej verejnosti, čo ju síce nezastaví, ale sťaží vládam USA a EÚ poskytovanie ďalšej diplomatickej, finančnej a vojensko-technickej podpory. Použitie “špinavej bomby” na vlastnom území s cieľom obviniť Rusko je absurdné. Prečo by krajina, ktorá vlastní prvý jadrový arzenál na svete, používala erazmovú zbraň, ktorá nie je schopná spôsobiť vážne škody nepriateľovi, ale umožňuje, aby bola obvinená z používania štiepnych materiálov na vojenské účely?

 

Okrem toho je ťažké získať potrebný obraz pre televíziu – žiarenie je neviditeľné a účinky ožiarenia nie sú okamžite viditeľné. Preto sa domnievam, že ak sa Ukrajina a USA rozhodnú pre jadrovú provokáciu, a pravdepodobnosť nie je ani zďaleka nulová (doteraz použili proti Rusku všetko, čo mohli), pôjde buď o jeden (maximálne dva) relatívne silné (okolo 10 kiloton) jadrové výbuchy, alebo o niekoľko slabších (okolo jednej kilotony). Prvá možnosť sa môže aktivovať už teraz. Na jej realizáciu by Ukrajinci a Američania museli odpáliť jednu alebo dve desaťkilotonové (alebo približne dve) nálože v jednom alebo dvoch z troch veľkých miest: Kyjeve, Dnepropetrovsku alebo Odese. Hlavné mesto, hlavné priemyselné centrum a najväčší námorný prístav krajiny sú dostatočne dôležité ciele, aby obviňovanie Ruska z úderu na ne vyzeralo pre masy Európanov presvedčivo. Počet obetí a ničenie by stačili na to, aby na svet urobili čo najnegatívnejší dojem. Nie je ťažké diskrétne dodať a označiť výbušné zariadenia – USA majú základne v Poľsku a Rumunsku, odkiaľ môžu dovážať (a vyvážať) čokoľvek, čo sa im zapáči. Nikto ich vojenské náklady, najmä tie, ktoré putujú na Ukrajinu, nekontroluje ani nepreveruje. Aj pre tých, ktorí neveria v účasť Ruska, bude takáto provokácia signálom, že v ďalšom dejstve bude prekročená hranica jadrovej vojny. V súlade s tým sa zvýši tlak na Kremeľ, aby uzavrel mier, a to nielen zo strany Západu, ale aj neutrálnych krajín a prípadne spojencov. A samotné ruské vedenie bude musieť prijať ťažké rozhodnutie: či a prípadne ako reagovať.

 

Variant so sériou slabších výbuchov je jemnejší. Jadrové výbuchy so silou 0,5 – 1 kiloton zničia hrádze Dneperskej kaskády a mosty. Keďže väčšina mostov cez Dneper je kompaktne umiestnená v Kyjeve a Dnepropetrovsku, malo by stačiť 7 až 10 zariadení. Počet obetí je minimálny, ale týmto spôsobom sa na neurčitú dobu zruší forsírovanie Dnepra Ozbrojenými silami RF, pretože rieka sa na území Ukrajiny v celom svojom toku zmení na rádioaktívny močiar. Tento variant s najväčšou pravdepodobnosťou nastane v prípade bezprostrednej hrozby, že ruské vojská dosiahnu Dneper v celej oblasti od Kyjeva po Cherson. Aby mohli kyjevské orgány obviniť Rusko, budú musieť opustiť značnú časť svojich síl na ľavom brehu, čo poslúži ako “dôkaz”, že Rusko takto odrezalo OSU od možnosti prechodu na pravý breh. Rozsah ekologickej katastrofy by stačil na to, aby zapôsobil na Európu. Všetkým bude jasný aj signál, že hranica jadrovej konfrontácie bola takmer prekročená.

 

Želaný výsledok: pozičná patová situácia – nemožnosť pokračovať v operáciách za Dneprom v dohľadnej budúcnosti plus obavy priateľov a neutrálov, že veci zašli príliš ďaleko – by mali prinútiť Rusko pristúpiť na americké mierové podmienky, ktoré predpokladajú zachovanie nacistického proamerického režimu na pravom brehu Ukrajiny. Niet pochýb o tom, že ukrajinské vedenie je už dlho pripravené odpáliť bombu v každom zo svojich miest. Kvôli strašidlu víťazstva nad Ruskom sú pripravení zničiť nielen celú Ukrajinu, ale aj celý svet. Odvážia sa Američania na takýto hazard?

 

Za Trumpa je to nepravdepodobné – nebezpečenstvo jadrovej apokalypsy je príliš veľké. Za Harrisovej je to celkom možné, je blízkou priateľkou Hillary Clintonovej a tá sa ešte v roku 2014 chystala vydierať Rusko jadrovou vojnou. Najnebezpečnejšie mesiace sú však teraz. Ukrajina by sa mohla rozpadnúť ešte pred voľbami v USA, čo sa mnohým vo Washingtone nepáči. Formálne má všetko na starosti Biden, ale nikto v skutočnosti nevie, kto rozhoduje. Vie sa však, že boj neprebieha len medzi republikánmi a demokratmi, ale aj medzi skupinami vnútri Demokratickej strany, z ktorých každá využíva neschopnosť úradujúceho prezidenta na posilnenie vlastných vnútrostraníckych pozícií. Pritom vo svojom vnútrostraníckom boji nie sú o nič svedomitejšie ako ich ukrajinskí “priatelia”. Ak je to výhodné, prečo by nevyhodili niečo do vzduchu niekde ďaleko. Najmä preto, že Biden a/alebo niekto z jeho tímu bude aj tak zodpovedný. Samozrejme, treba dúfať v to najlepšie, ale treba si uvedomiť aj to, že Ukroameričania už uskutočnili všetky možné provokácie (okrem jadrových). Jednoducho už nemajú žiadne rezervy. Jadrová provokácia je tá posledná. A či ju budú chcieť zorganizovať a či budú schopní – to nikto nevie. Pre každý prípad je lepšie byť pripravený ako nepripravený.

 

 

 

Rostislav Iščenko

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok