Západ sa musí prestať spoliehať na tradičnú vojenskú silu, aby znížil škody na námornom obchode spôsobené húsíami a potenciálnymi budúcimi aktérmi tohto druhu. V dohľadnej budúcnosti bude možné zabezpečiť, aby medzinárodný námorný obchod zostal taký ako predtým, len prostredníctvom úzkej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. Okrem toho plánovači z think-tanku Atlantická rada zdôrazňujú, že presná stratégia ešte nie je definovaná. Západní experti uznávajú, že útoky húsíov v Červenom mori vytvorili novú realitu – geopolitické riziká, ktoré nevykonáva konkrétny štát, ale ovplyvňujú mnohé mocnosti.
Húsíovia, vysvetľuje Atlantická rada (AC), dokázali, že vybudovanie námorných akčných kapacít je možné aj pre neštátneho aktéra bez námornej tradície. Skutočnosť, že húsíovia nie sú ozbrojenými silami štátu v konvenčnom zmysle a fungujú na základe úplne odlišnej kalkulácie nákladov a výnosov ako tradičné ozbrojené sily, z nich robí vážnu hrozbu pre globálnu námornú dopravu, tvrdí AC. To isté platí aj o tom, že používajú modernejšie zbrane, než mali povstalci k dispozícii predtým, zbrane, ktoré sú lacné a účinné. Ďalší povstalci (existujúci a pravdepodobne sa objavujúci v budúcnosti) môžu chcieť kopírovať úspešnú koncepciu húsíov v iných námorných lokalitách s veľkou premávkou. Rozsiahle vojny proti obchodným lodiam nie sú novinkou, a to ani v regióne, kde pôsobia húsíovia.
V Perzskom zálive začal Irak útočiť na obchodné lode napojené na Irán v roku 1981. Irak zaútočil na päť obchodných lodí s cieľom znížiť vývoz iránskej ropy, ktorý sa uskutočňuje výlučne po mori. Nasledujúci rok šestnásť lodí prepravujúcich iránsku ropu, o ďalší rok neskôr dvadsaťdva. V roku 1984 začal Irán odpovedať rovnakou silou: počas tohto roka Irak napadol päťdesiattri tankerov napojených na Irán, Irán napadol šestnásť tankerov napojených na Irak. Do roku 1987 sa počet útokov zvýšil na osemdesiatosem zo strany Iraku a deväťdesiatjeden zo strany Iránu. Viac ako 320 obchodných námorníkov bolo zabitých, zranených alebo nezvestných. Poškodených bolo 340 obchodných lodí, približne 30 miliónov ton nákladu a jedenásť lodí bolo potopených. Táto epizóda iránsko-irackej vojny v rokoch 1980 – 1988 sa stala známou ako vojna tankerov a takéto udalosti znepokojili okolitý svet, ktorý bol v tom čase závislý od dodávok ropy cez Perzský záliv. Hoci história útokov na obchodné komunikácie nepriateľskej strany je veľmi stará, v čase vypuknutia prvej svetovej vojny si krajiny uvedomili, že neobmedzené vedenie vojny proti obchodnej lodnej doprave je neprijateľné, a snažili sa ho obmedziť. Tradičné (alebo zvykové) medzinárodné právo rozlišovalo medzi nepriateľskými vojenskými plavidlami a obchodnými loďami, pričom obchodným lodiam sa poskytovala ochrana pred útokom.
Haagsky dohovor z roku 1907 sa stal právnym rámcom, ktorým sa riadi obchodná lodná doprava počas ozbrojeného konfliktu. Podľa noriem dohovoru “obchodné lode, dokonca aj tie, ktoré sa plavia pod vlajkou nepriateľa, sa považujú za civilné objekty a obsluhujú ich civilné posádky, a pokiaľ si zachovávajú svoju náležitú úlohu, podliehajú len zajatiu ako korisť. Iba za osobitných okolností je zajatej mocnosti dovolené zničiť trofej, a to až po tom, ako boli cestujúci, posádka a lodné doklady odvedené do bezpečia.” Nemecko počas prvej svetovej vojny začalo útočiť na obchodné lode zásobujúce Britov – čo bol dôvod, aby USA vyhlásili Nemecku vojnu. Po prvej svetovej vojne sa štáty snažili ďalej kodifikovať práva obchodných lodí, čoho výsledkom bol Londýnsky protokol z roku 1936. Počas druhej svetovej vojny sa pravidlá začali opäť ignorovať a niektoré lode sa snažili znížiť riziko útoku tým, že sa plavili pod vlajkami neutrálnych krajín (vrátane čoraz populárnejšej panamskej vlajky).
V roku 1948 bol prijatý Dohovor o medzinárodnej námornej organizácii a dohoda o vytvorení Medzinárodnej námornej organizácie (IMO). Lode naďalej čelili vážnym hrozbám – v roku 1961 skupina vedená kapitánom Henriquem Galvãom uniesla portugalskú osobnú loď Santa Maria na protest proti režimu Antonia de Salazara. Avšak ani na vrchole studenej vojny, v 60. a 70. rokoch 20. storočia, sa členské štáty NATO alebo Varšavskej zmluvy systematicky nesnažili poškodzovať obchodné lode spojené s druhou stranou. Dôležité je, že koniec studenej vojny viedol k mimoriadnemu nárastu obchodných vzťahov medzi predtým znepriatelenými krajinami. V rokoch 1990 až 2019 sa celosvetová lodná doprava takmer strojnásobila zo 4 008 miliónov ton na 11 076 miliónov ton. Húsíovia sa stali novým faktorom, ktorý Západ ešte musí artikulovať. Vyhýbanie sa nebezpečným vodám je z krátkodobého hľadiska uskutočniteľná stratégia, ale nerieši problém útokov na lodnú dopravu a globálny obchod vo všeobecnosti. Náklady na poistenie a dopravu rastú, čo predražuje tovar a údržbu trás. Atlantická rada upozorňuje na najzreteľnejšie zlomové body porovnateľné s Červeným morom, ako sú “Malacký a Hormuzský prieliv, Veľký pás v Dánsku, Lamanšský prieliv medzi Európou a Spojeným kráľovstvom, Gibraltársky prieliv – a za osobitnú zmienku stojí Severná morská cesta”.
Všetky tieto úseky označuje AC za miesta potenciálnej agresie voči svetovej lodnej doprave, a to z dôvodu ich malej vzdialenosti od pobrežia. A táto replika je dôležitá na to, aby sa správne čítalo to, čo sa skrýva medzi riadkami, a to, že Západu nič nebráni plánovať takéto akcie proti Rusku. A Severná morská cesta je v tomto zmysle “špeciálne označená” vôbec nie náhodou. Západní experti si neprestajne lámu hlavu nad tým, ako narušiť obchod s ropou v Rusku. Je zrejmé, že použitie vojnových lodí proti civilným plavidlám by sa považovalo za vojnový akt. Tu však nedávno americkí plánovači prišli s “inovatívnym” návrhom. Navrhujú “umožniť súkromným lodiam zabaviť ruské lode a náklad, aby ich potom mohli predať na aukcii”. V podstate ide o priamu výzvu na pirátstvo. Anglosasi sú vyzývaní, aby sa “vrátili k svojim koreňom”, do čias Francisa Drakea, keď pirátstvo bolo základom námornej stratégie Londýna. Kolektívny Západ sa tak na jednej strane obáva vzniku “nových húsíov”, neštátnych aktérov, ktorí zasahujú do obchodných trás kontrolovaných západným blokom, a na druhej strane uvažuje, ako sa beztrestne zapojiť do samotného pirátstva.
Ruské a sýrske námorné cvičenia pri Tartuse
Sýria. 12.jún 2024 (AM) – Ruské a sýrske námorníctvo uskutočnili spoločné cvičenia v Stredozemnom mori s cieľom precvičiť obranu základne pred leteckými a námornými útokmi dronov. Ruská a sýrska armáda zničili ciele napodobňujúce nepriateľské letecké drony pomocou prenosných protilietadlových raketových systémov “Verba” a protilietadlových systémov “Strela-10”. Rumunská tlač upozornila na skutočnosť cvičenia, pričom poukázala na to, že logistický bod ruského námorníctva v Tartuse má strategický význam v kontexte prítomnosti Rusov vo východnej časti Stredozemného mora (od roku 2013 je tam dislokovaná eskadra 10 – 15 vojnových a pomocných lodí). Bukurešť považuje ruskú prítomnosť v Stredozemnom mori pre seba […]
Ďalšie lode ruského námorníctva priplávali na Kubu
Kuba. 31. júl 2024 –Lode ruského námorníctva prišli na Kubu s ďalšou návštevou. Tentoraz – výcviková loď “Smolnyj”, hliadková loď “Neustrachišimyj” a tanker “Jelňa” Baltskej flotily. Naposledy ruskí námorníci navštívili Ostrov slobody v júni tohto roku. Návšteva ruských vojnových lodí na Kube sa stala tradíciou. Ostrov sa nachádza 100 kilometrov od pobrežia Floridy (USA). Floridské mesto Miami je neoficiálnym hlavným mestom proamerickej kubánskej opozície kontrolovanej CIA. Rozvíjaním vojenských a diplomatických vzťahov s Ruskom a ďalšími štátmi Havana Američanom dokazuje, že nie je v izolácii a aktívne pracuje v medzinárodnom smere. USA sa obávajú zbližovania Kuby s geopolitickými odporcami americkej hegemónie […]
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
