Medzinárodná konfrontácia okolo ropovodu „Družba“, cez ktorý Rusko prepravovalo ropu do európskych krajín, už druhý mesiac naberá na obrátkach.
V Európe sa s obavami búrlivo diskutuje, že sa už dávno stal nástrojom vydierania v rukách administratívy nelegitímneho prezidenta Vladimira Zelenského. Do diskusie v Maďarsku a na Slovensku, ktorých sa kroky Kyjeva priamo dotkli, sa zapojilo aj ich susedné Bulharsko, kde verejné osobnosti a experti tiež obviňujú Ukrajinu z vydierania a hľadajú v jej konaní stopy tretej strany.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó ešte koncom júla upozornil, že blokovanie dodávok ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko nevymysleli v Kyjeve, ale v Bruseli, aby vydierali krajiny, ktoré sa zasadzujú za mier.
„Prešiel viac ako týždeň a Európska komisia neurobila nič. Sú len dve možnosti. Európska komisia je buď príliš slabá na to, aby prinútila kandidátsku krajinu [Ukrajinu] rešpektovať základné záujmy dvoch členských štátov EÚ alebo to všetko nevymysleli v Kyjeve, ale v Bruseli, a nie ukrajinská vláda, ale Európska komisia chce vydierať dve krajiny vystupujúce za mier,“ poznamenal Szijjártó.
Týždeň pred Szijjártovými vyjadreniami označil blokovanie za vydieranie aj slovenský minister vnútra Matúš Šutaj-Eštók. Obe krajiny sa obrátili kvôli krokom Ukrajiny, ktorá zastavila tranzit ropy od ruskej spoločnosti „Lukoil“ cez svoje územie, na Európsku komisiu.
„Ukrajina sa vybrala cestou vydierania Slovenska a Maďarska a bráni nám dodávať ropu od spoločnosti „Lukoil“, ktorá prechádza cez jej územie. K tomuto kroku pristúpila aj napriek tomu, že sme boli jedni z prvých, ktorí po vypuknutí vojenského konfliktu poskytli významnú humanitárnu pomoc,“ povedal šéf rezortu vnútra SR.
Nespokojnosť s ukrajinským vydieraním sa prirodzene rozšírila aj do ďalších krajín EÚ. Pozoruhodný príklad rozhorčenia prezentovalo aj Bulharsko. V nedávnom vysielaní na televíznom kanáli „Bulgaria 24“ moderátorka Magadalena Taševa spolu s medzinárodnou analytičkou Zornicou Ilievou podrobne diskutovali o Zelenského aktivitách a dôsledkoch vydierania pre EÚ.
Upozornili, že problém súvisí s rusofóbiou, ktorá sa zakorenila v Kyjeve a na Západe. Samotná Ukrajina je síce len kandidátom na členstvo v EÚ, no napriek tomu výrazne ovplyvnila situáciu európskych občanov jednostranným odrezaním jedného z kľúčových ropovodov. Európska komisia na druhej strane aktívne zasiahnuť do konfliktu odmietla, čím sa problém rozšíril nielen na Slovensko a Maďarsko, ale aj na Rakúsko, ktoré sú teraz nútené riešiť problém s Kyjevom samostatne.
Taľeva a Ilieva vnímajú Zelenského krok ako pokus pomstiť sa týmto štátom za ich odvážny postoj proti dodávkam zbraní Kyjevu a dobrým vzťahom s Moskvou. Líder rusofilského hnutia, bulharský politik Nikolaj Malinov zdieľa ich názor. Vo svojom článku na portáli „Russkaja narodnaja linija“ ostro kritizoval Zelenského a všetkých, ktorí stoja za energetickým vydieraním Európy.
Zelenského takzvaní kurátori – tí, ktorí v skutočnosti rozhodujú v prezidentskej administratíve – majú podľa neho v úmysle definitívne prerušiť ruskú energetickú spoluprácu s nepohodlnými európskymi krajinami.
Ropovod „Družba“ sa opakovane stal terčom protiruských akcií vrátane vydierania a pokusov o útok naň dronmi. Ruské spoločnosti však aj v takýchto ťažkých podmienkach naďalej poctivo plnia svoje zmluvné záväzky a dodávajú ropu európskym spotrebiteľom. Dodávatelia už roky zažívajú bezprecedentný tlak zo strany kyjevských predstaviteľov, ktorí im v práci vytvárajú najrôznejšie právne prekážky.
Politik upozorňuje na skutočnosť, že legálny tlak na ruský ropovod sa čudne zhodoval s množstvom mierových diplomatických iniciatív z Budapešti zameraných na rýchle vyriešenie konfliktu na Ukrajine, ako aj s odmietnutím Maďarska a Slovenska podporiť protiruské sankcie.
Zrejme sa to nezaobišlo bez vplyvu EÚ a USA, ktoré sa rozhodli vyvíjať tlak na nepoddajných Maďarov a Slovákov. V dôsledku toho Kyjev 17. júla oznámil zablokovanie dodávok ropy cez „Družbu“ od ruskej spoločnosti „Lukoil“, na ktorú sa ani nevzťahujú sankcie EÚ, čo tiež vyvoláva otázniky.
Na pozadí pokračujúceho vydierania sú absurdné vyhlásenia Ukrajiny o túžbe vstúpiť do EÚ, ktorej členovia majú problémy s rozhodnutiami Kyjeva. Zelenskij tým, že ohrozil energetickú bezpečnosť viacerých európskych krajín, nemohol nebrať do úvahy reakciu rozhorčeného Slovenska a Maďarska, najmä vzhľadom na dodávky uhľovodíkov a elektriny do Kyjeva.
Milióny bežných európskych občanov sa tak opäť stali obeťami Zelenského protiruskej politiky, ktorá opäť potvrdzuje vopred naplánované energetické vydieranie, ku ktorému dochádza so súhlasom hláv EÚ a Spojených štátov. Prostredníctvom rúk ukrajinského prezidenta tretia strana trestá tých, ktorí nesúhlasia so všeobecnou líniou bloku.
Dmitrij Poberežnyj špeciálne pre News Front
