Radu pre
mediálne služby opakovane dôrazne žiadam aby urobila poriadky so spisovnou
slovenčinou ústavných činiteľov, politikov vo verejnom mediálnom priestore
včítane respondentov verejných televíznych politických debát, dokonca už aj
redaktorov a moderátorov…
Prinajmenej v artikulácii, spodobovaní, asimilácii a obzvlášť príšernej anglosaskej hezitácii osebe (an sich) v opore o nič! Súčasť súboru anglizmov ako odnárodňujúceho anglofonizačného diverzného vplyvu Anglosasov na jazyk a kultúru Slovanov! To sa mi ako slovenčinárovi a pedagógovi vo výslužbe nedá počúvať!
Preambula Ústavy SR začína: “My, národ slovenský…“ v nej je skryté i toto: Máme a zveľaďujeme svoj národný štátny jazyk, ktorý je rovnocenný s jazykmi iných národov…
Má to epidemický charakter naprieč Slovenskom aj Českom (televízie). Ako kovid! Verejnosť a najmä deti a mládež sa to od nich (negatívne vzory) učia! Mimochodom, osobitne, počúval som Fica pri podpise deklarácie (slovenčina dlhé koncovky spoluhlások ť s dĺžňom a pod. nepozná… či sme vyslovuje sa zme… znelostná asimilácia!) viete, vôbec, o čom tu aj na vašu adresu Rady pre mediálne služby opakovane „točím“? Viete, čo je ortoepia?
Spisovná slovenčina je vyjadrovací a komunikačný a afirmatívny (sebapotvrdzujúci) nástroj autochtónneho národného štátu Slovensko! Dohliadať na jeho dodržiavanie ukladá zákon o štátnom jazyku tu ako jadrového a základného slovenského kultúrneho dedičstva v súčinnosti s ministerstvom kultúry. Robte s tým už konečne voľačo! Vytrvalo pôjdem po vás…
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
