Tento republikánsky senátor je dôvodom, prečo Aljašku ovládol socializmus

Tento republikánsky senátor je dôvodom, prečo Aljašku ovládol socializmus

Ak konzervatívci ešte stále oslavujú Deň Teda Stevensa, musia si bohužiaľ prejsť veľkým skúmaním duše a vzdelávaním. Bol by som radšej, keby ho verejnosť nechala odpočívať v pokoji a prestala sa snažiť zakrývať škody, ktoré tento muž napáchal na Aljaške. Ale keď je na jeho počesť pomenované letisko a deň, tvrdím, že je férové útočiť nie na človeka, ale na jeho skutočný odkaz.

Ok, budem obvinený, že mám v tomto boji svojho psa: dvakrát som proti nemu kandidoval, najprv v roku 1990 ako republikán v primárkach a potom som ho v roku 2008 vyradil zo Senátu ako člen Aljašskej strany nezávislosti, čím som umožnil, aby na jeho miesto nastúpil iný liberál, ktorý vo veľkom míňa a podporuje potraty.

V roku 1990 sme s vynikajúcim Fairbanksanom Mikeom Statesom ako manažérom kampane vyzbierali 66 000 dolárov a získali 30 % hlasov proti strýkovi Tedovi. Jeho peňaženka minula viac ako 700 tisíc dolárov. Rozdelenie hlasov bolo 81 000 proti 34 000. V roku 2008 bol môj podiel hlasov oveľa menší, ale predstavoval 3 – 4-násobok rozdielu medzi Stevensom a Markom Begichom.

Ale naozaj som mal v tomto boji prsty? Kandidoval som proti strýkovi Tedovi, pretože bolo zjavné, že je všetko iné, len nie konzervatívec. Spolu so sexuálnym predátorom, senátorom Bobom Packwoodom z Oregonu, sa pokúšal kodifikovať rozsudok Roe v. Wade, desaťročia predtým, ako presne to isté chceli urobiť ultramarxistickí demokrati. Stevens bol taký nevedomý o tom, čo Roe vlastne hovorí, že neustále trval na tom (spolu s mainstreamovými médiami a širokou verejnosťou), že nelegalizuje potraty na požiadanie počas všetkých deviatich mesiacov tehotenstva.

Tento argument sa už ani neponúka a dôkladne a úplne ho vyhrali zástancovia života.

A teraz prejdime k tomu, čo strýko Ted urobil na, nie pre Aljašku.

Ako neofilný absolvent právnickej fakulty Harvardu sa pokúšal získať prácu na ministerstve vnútra vo Washingtone, ale uspokojil sa s právnickou firmou, ktorá sa zaoberala otázkami národných zdrojov v Beltwayi. Poslali ho (pravdepodobne do Fairbanksu) a do šiestich mesiacov ho vymenovali za federálneho okresného prokurátora. Na Aljaške to rozčerilo perie, keďže ho predbehli právnici s dlhšou praxou.

A hľa, Ted naozaj dostal tú prácu na ministerstve vnútra vo Washingtone a vrátil sa do Beltway, ktorá sa mala stať jeho skutočným domovom do konca života. Tam sa priznal, že nezákonne napísal časť zákona o štátnosti Aljašky – zákona, ktorý vyhradil kontrolu nad štátom a jeho zdrojmi federálnej vláde – upevnil koloniálny status Aljašky’a vstup do únie ako trvalého štátu druhej triedy, kde stále potrebujeme zákon Kongresu, aby sme mohli postaviť 17-kilometrovú štrkovú cestu medzi dvoma dedinami alebo rozvíjať životne dôležité zdroje, ktoré ležia aj na tých 25 percentách územia, ktoré nám bolo pridelené. Dokonca aj liberálny senátor Mike Gravel vyjadril ľútosť nad zákonom ANILCA za vlády Jimmyho Cartera, ktorý ešte viac ukončil akúkoľvek nádej, že Aljaška bude môcť niekedy riadiť svoj vlastný ekonomický osud.

Teda prečo máme Deň Teda Stevensa? Pretože Stevens vďaka svojmu veku a vplyvu riadil obrovské množstvo federálnych dolárov, aby udržal našu ekonomiku nad vodou, čím vytvoril závislosť a kontrolu, ktoré sú charakteristickým znakom socializmu.

Socializmus je systém, do ktorého bola Aljaška započatá na začiatku 20. storočia, ktorý sa zvýšil prostredníctvom Aljašskej železnice a projektov v Matanuskom údolí, pokračoval vplyvom Rockefellerovej služby verejnej správy, ktorá nám dala štátnu ústavu, a bol zablokovaný službou strýka Teda’na federálne výdavky.

Poviem toto: keď jeho užitočnosť vyschla, Deep State ho zaslepil falošným obvinením z korupcie, čím ho zbavil viny a zrušil jediné odsúdenie, ktoré si nezaslúžil.

Alaska je malý štát. Bol som rád, že som mal jeho vnukov za žiakov v triede a v hokejovom tíme. Keď si to budú čítať, pamätajte, že váš starý otec bol a stále je verejným majetkom. Bol by som radšej, keby spomienky, ktoré na neho ako na dedka určite máte, zostali pokojné. Ale aj ja mám tento štát rád, mám ho rád už 47 rokov a chcem, aby sa vymanil z podlých pazúrov federálneho leviatana, socialistického monštra, ktorému nezáleží na žiadnom jednotlivcovi, dokonca ani na tých, ktorí mu desaťročia poslušne slúžili.