Surfovaním ukrajinskými webmi „narazil“ som v Evropejskej pravde na toto. Štyri kroky k rozchodu so Západom: ako gruzínske úrady
plánujú „legitimizovať“ svoje priateľstvo s Ruskom. „Georgian Dream“
ohlásil zmeny, ktoré môžu konečne rozbiť vzťahy s EÚ a USA. Čestný predseda strany Bidzina Ivanišvili. Na fotografii:
premiér Iraklii Kobachidze (vpravo) a predseda strany Gruzínsky sen Iraklii
Garibašvili v strede:
Gruzínsko bude čoskoro čeliť oprave ústavy a zákazu viacerých opozičných strán. Úvodná poznámka editora bez názoru s výnimkou poznámky: Toto je to, čomu sa vraví „mať gule“. KoZa s jeho liberaticko-libtardickými progresívcami budú vrieskať; ale aj tu platí: Gruzínsko sa má právo rozhodnúť či na Západ alebo Východ tak, ako to tvrdia o Ukrajine. Či? Médiá kolektívneho Westernu po reakciách EÚ na prijatie gruzínskej verzie ruskej obdoby FARA ACT USA mlčia… lebo nateraz Ukrajina a Blízky Východ… popri Orbánovi, za ktorého skrýva sa neautentický Robert Fico s otázkou pre EÚ a smerácky voličský elektorát, či Slovensko má právo na vlastnú zahraničnú politiku, alebo musí mať súhlas centrály EÚ…? A čo tie „gule“? GENPRO vo veci Progresívneho Slovenska s príslušenstvom (Progresívni veriaci) ich nemá… a motá slovenskú ústavu na 8-mich stranách tu. Rozdiel v pozíciách: Slovensko je členom EÚ. Gruzínsko nie a (zrejme) ani nebude. Pripomína rozhranie ukrajinského Majdanu 2014: Ukrajina na Východ či Západ (?); rozhodli USA s Victoriou Nuland a operáciou Gladio s podporou banderovských neonacistov… čítajte ďalej, bude to zaujímavé.
Text prevzatého článku: A je možné opustiť kurz stanovený v hlavnom zákone pre získanie členstva v EÚ a NATO, ktorý umožní formálne zjednotenie s okupovanými územiami za podmienok prijateľných pre Ruskú federáciu.
Okrem toho sa očakáva, že krajina bude čeliť prudkému zvýšeniu právomocí prezidenta s tým, že túto funkciu obsadí čestný predseda vedúcej strany „Gruzínsky sen“ Bidzina Ivanišvili.
Dôležité vysvetlenie: takéto plány sa budú realizovať pod podmienkou, že Gruzínsky sen si nielen udrží väčšinu, ale získa aj nezávislú ústavnú väčšinu v parlamentných voľbách, ktoré sa budú konať 26. októbra.
Napriek tomu, že takýto výsledok sa v súčasnosti javí ako krajne nepravdepodobný – ratingy gruzínskych úradov začali prudko klesať po zmrazení programov podpory Gruzínska, ktoré ohlásili západné krajiny, no práve túto úlohu si v súčasnosti vytýčila strana pri moci sama.
Takýto optimizmus gruzínskych úradov svedčí sám o sebe – zdá sa, že v Tbilisi nastavili kurz víťazstva za každú cenu. A zároveň sa potvrdia predpovede, že po takomto víťazstve Gruzínsko konečne preruší väzby so Západom a dostane sa na obežnú dráhu Ruskej federácie.
Červené čiary pre Západ. Gruzínsky sen opäť vyzval občanov, aby zaň hlasovali v októbrových voľbách, oznámil štyri dôvody, prečo potrebuje ústavnú väčšinu. V prvom rade (a to je zastaraná fixná predstava súčasnej gruzínskej vlády), ústavná väčšina je nevyhnutná pre „skvalitnenie politického systému“. Znamená to zákaz kľúčovej opozičnej strany „Jednotné národné hnutie“. A nielen ona. „Ihneď po získaní ústavnej väčšiny začneme právny proces, v dôsledku ktorého budú Spojené národné hnutie a všetky jeho satelity alebo nástupcovia vyhlásené za protiústavné,“ uviedla vládna strana vo vyhlásení.
Dôvodom zákazu by pravdepodobne mali byť kroky čestného predsedu strany Michaila Saakašviliho počas vojny s Ruskou federáciou v roku 2008. Vo vyhlásení „Gruzínskeho sna“ sa priamo uvádza, že „zločiny z roku 2008“ budú jedným z dôvodov odsúdenia „Saakašviliho režimu“.
Zároveň podľa tohto vyhlásenia ak nie všetky, potom významná časť opozičných strán v Gruzínsku môže spadať pod zákaz. Mnohé z nich totiž založili ľudia zo Saakašviliho strany alebo svoje kroky koordinujú s „národnosťami“ v rámci opozície voči súčasnej vláde. Zdá sa, že pod tieto kritériá nespadá len strana „Za Gruzínsko“ expremiéra Giorgia Gakhariu, ako aj množstvo krajne pravicových a proruských politických síl. S najväčšou pravdepodobnosťou sa práve týmto politickým silám ponúkne úloha opozície. Vo vyhlásení sa uvádza najmä to, že „plnohodnotné voľby v Gruzínsku sa uskutočnia až potom, čo zdravé opozičné sily nahradia v politickom systéme kolektívne „Národné hnutie“.
Takýto plán sám o sebe vyvoláva množstvo otázok. Minimálne to ukazuje, že ani po voľbách sa mocná strana neplánuje dohodnúť so Západom – zákaz väčšiny (alebo viacerých kľúčových) opozičných strán bude pre EÚ a USA určite červenou čiarou.
Ďalšou červenou čiarou je prijatie návrhov zákonov o „boji proti LGBT propagande“, ktoré už oznámil „Gruzínsky sen“. Už začiatkom roka vládnuca strana ohlásila takéto zmeny a oznámila začatie celonárodnej diskusie o potrebe „chrániť spoločnosť pred pseudoliberálnou ideológiou“. A ak sa vtedy zdalo, že ide len o predvolebnú manipuláciu gruzínskych úradov, teraz sa zdá, že v oficiálnom Tbilisi hodlajú tento zákaz dotiahnuť do konca, čím konečne pochovajú možnosť porozumenia so Západom.
Stojí za to objasniť, že na oficiálnej úrovni sa vládnuca strana vyhýba rečiam o rozchode so Západom a odmietnutí kurzu členstva v EÚ a NATO. Predtým „Gruzínsky sen“ verejne stavil na víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách, ktorý nebude od Gruzínska požadovať „pseudoliberálne reformy“. Teraz už radšej nespomínajú Trumpovo víťazstvo v Tbilisi. Namiesto toho ubezpečujú, že sebavedomé víťazstvo „Gruzínskeho sna“ len zjednoduší obnovenie dialógu so Západom – tvrdia, že uvidia, že v Gruzínsku neexistuje alternatíva k súčasnej vláde.
Šanca vrátiť okupované územia. Vo vyhlásení „Gruzínskeho sna“ je však ešte jeden bod, ktorý vyzerá ešte senzačnejšie. Ide o potrebu urobiť zmeny v ústave „v prípade obnovenia územnej celistvosti Gruzínska mierovými prostriedkami“. Tu úrady nešpecifikujú, na základe čoho očakávajú, že perspektíva „obnovenia územnej celistvosti Gruzínska mierovými prostriedkami“ sa objaví v najbližších štyroch rokoch (termín parlamentu najbližšieho zvolania). A hlavne, aké presne by mali byť tieto ústavné zmeny, ktoré zaručia pokojné zjednotenie krajiny. Namiesto toho sa vo vyhlásení „Gruzínskeho sna“ uvádza, že „udalosti okolo Gruzínska sa vyvíjajú veľmi dynamicky“, a preto „v každom okamihu“ treba byť pripravený na možnosť obnovenia územnej celistvosti.
Ďalej je to ešte zaujímavejšie. Ukazuje sa, že opozícia môže byť proti obnove územnej celistvosti krajiny. „Vzhľadom na protištátne prístupy opozície možno s istotou povedať, že aj v tomto prípade bude plniť vonkajšiu úlohu a určite sa postaví proti ústavným zmenám potrebným na obnovu územnej celistvosti,“ uvádza sa v stanovisku. Stojí za zmienku, že tento bod predvolebných sľubov „gruzínskeho sna“ korešponduje s fámami, ktoré v krajine už dlhší čas kolujú o údajnej dohode medzi Tbilisi a Kremľom o vrátení okupovaných území.
Návrat území výmenou za rozchod so Západom? Ako môže Kremeľ poďakovať gruzínskym orgánom. Obnova územnej celistvosti by sa podľa tejto hypotézy mala stať pre Gruzínsko „kompenzátorom“ výmenou za definitívne odmietnutie prozápadného kurzu. Návrat samozvaných štátov do Gruzínska musia zároveň sprevádzať zmeny v ústavnom systéme krajiny, pretože k zjednoteniu musí dôjsť v rámci konfederácie. Tá umožňuje Ruskej federácii nielen udržať si plnú kontrolu nad okupovanými územiami (v skutočnosti bude obnovenie gruzínskej suverenity nad týmito územiami len formálne), ale aj posilniť svoj vplyv v Tbilisi. Tento plán Kremľa už podrobne analyzovala „Európska pravda“. Poznamenávame len, že v tom čase boli tieto predpoklady založené výlučne na náznakoch gruzínskych úradov. A až teraz sa objavil pádny argument v prospech reálnosti tohto plánu. A ústavné plány gruzínskych úradov už vyvolali ostrú reakciu samozvaných úradov okupovaného Abcházska a Južného Osetska. Nemajú vrúcnu túžbu vrátiť sa do Gruzínska ani vo forme konfederácie, ale všimnite si, že v záujme geopolitického víťazstva ich môže Moskva k tomuto kroku prinútiť.
Zmeny s jednou neznámou. A nakoniec, jedna ústavná reforma v „Gruzínskom sne“ je radšej utajená. „Je tu ešte jeden, štvrtý problém, ktorého urovnanie môže mať veľký význam pre ochranu gruzínskej identity a národných hodnôt. Konzultácie o tejto otázke však stále prebiehajú a možno do konca mesiaca zdieľajte našu pozíciu,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Táto otázka môže znamenať zrušenie ústavnej normy o postupe krajiny k členstvu v EÚ a NATO. Existuje však aj iný výklad: Gruzínsky sen údajne plánuje prerozdeliť právomoci výkonnej moci, čím posilní prezidenta. Pripomenieme, že bezprostredne po parlamentných voľbách sa končia právomoci prezidentky Salome Zurabišviliovej. Navyše, jej nástupca už nebude zvolený v národných voľbách. Namiesto toho bude hlavu štátu voliť osobitné kolégium voličov, z ktorých polovicu budú tvoriť poslanci novozvoleného parlamentu a druhú polovicu zástupcovia krajských úradov. Zároveň má prezident v Gruzínsku po ústavnej reforme z roku 2017 najmä ceremoniálne právomoci. Aj preto je predpoklad, že po revízii právomocí v smere posilnenia prezidentského úradu sa novou hlavou štátu stane čestný predseda „Gruzínskeho sna“ Bidzina Ivanišvili. „Šedý kardinál“ gruzínskej politiky dlho preferoval vládnuť krajine nie verejne, no kvôli očakávaniu sankcií voči nemu teraz nutne potrebuje diplomatickú ochranu. Nech je to akokoľvek, realizácia týchto plánov je možná len vtedy, ak sa získa ústavná väčšina.
Práve túto úlohu v súčasnosti pred sebou vidí „Gruzínsky sen“. A teraz sa ukázalo prečo. Nikdy predtým však nemal ústavnú väčšinu v pomernom systéme (a v posledných voľbách nezískal ani jednoduchú väčšinu v pomernom systéme), čím získal potrebné mandáty vďaka väčšine. Je to mimoriadne dôležité, pretože zvláštnosťou súčasných volieb je, že sa prvýkrát konajú výlučne podľa pomerného systému. Preto je mimoriadne pochybné, že za podmienok spravodlivých a spravodlivých volieb bude „Gruzínsky sen“ schopný získať takú želanú ústavnú väčšinu. Ak sa však gruzínske úrady pevne rozhodli pre rozchod so Západom a spojenectvo s Ruskom, už nemusia organizovať aspoň relatívne spravodlivé voľby. Voľby 26. októbra majú preto všetky šance stať sa pre Gruzínsko bodom, z ktorého niet návratu. A vyhnúť sa tomuto scenáru bude veľmi ťažké.
Autor: Yuriy Panchenko, redaktor „Európskej pravdy“
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
Ústupky Ruskej federácie týkajúce sa okupovaných území by mali pomôcť „Gruzínskemu snu“ vyhrať parlamentné voľby v októbri. A zároveň „možnosť vytvorenia konfederácie s Abcházskom a Južným Osetskom“ tu.
