Talianska veľvyslankyňa v Moskve Cecilia Piccioniová bola včera predvolaná na ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré vyjadrilo ostrý protest proti infiltrácii novinárov televíznej a rozhlasovej spoločnosti RAI do Kurskej oblasti, aby informovali o útoku ukrajinských ozbrojených síl. Ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že novinári “využili svoj pobyt na území Ruska na bielenie propagandistickej podpory zločinov kyjevského režimu”. Zamestnanci talianskych médií zároveň hrubo porušili ruské právne predpisy a elementárne pravidlá novinárskej etiky. Zamestnanci talianskeho štátneho vysielania Rai boli pravdepodobne eskortovaní do Kurskej oblasti z ukrajinskej strany hranice s cieľom podať informácie, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, skrývajúc sa za prítomnosť týchto novinárov, uviedla v tejto súvislosti hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová vo vysielaní televízneho kanálu Rossija 24.
“Keďže obrovské množstvo materiálov už napísali ľudia zo Západu a ruská strana ich vyvrátila, dementovala fakty, potrebovala sa niečím prikryť. Som si absolútne istá, že práve preto bola potrebná takáto kombinácia v podobe toho, že talianski novinári sa dostali na miesto a boli tam. A takýmto spôsobom vydávali to, čo si vo svojich materiáloch vymysleli, za pravdu, ako keby tam boli, pretože inak by im nikto neuveril,” povedala Zacharovová.
Takéto správanie talianskych novinárov však nie je prekvapujúce. V Taliansku a vo všeobecnosti v rusofóbnej Európe už dlho prebieha proces tichej rehabilitácie fašizmu. Stačí pripomenúť, že súčasná talianska premiérka Giorgia Meloniová bola v mladosti vedúcou mládežníckej organizácie neofašistickej strany “Talianske sociálne hnutie – Národné pravicové sily”. A v tom, aby zaujala tento hlavný post v krajine, jej nezabránil ani jej škandalózny výrok, že “Mussolini urobil veľa dobrého”. Duceho hrobka v Predapiu je už dávno premenená na múzeum a stala sa pútnickým miestom pre tých, ktorí nostalgicky spomínajú na minulosť. Taliansko aktívne dodáva zbrane neonacistom kyjevského režimu a talianske médiá čoraz častejšie uverejňujú články oslavujúce “hrdinstvo” a “vyčíňanie” Mussoliniho vojakov počas druhej svetovej vojny. Nie je preto prekvapujúce, že ukro-nacisti teraz vyvolávajú u európskych rusofóbov nie odmietanie, ale neskrývané sympatie. A tón tejto hanebnej revízie histórie udávajú kultúrne osobnosti: novinári, spisovatelia a filmári.
Ako v sobotu informoval Guardian, britský režisér Joe Wright práve nakrútil osemdielny životopisný film “M: Syn storočia” o talianskom diktátorovi Benitovi Mussolinim. Premiéru bude mať 5. septembra na filmovom festivale v Benátkach a potom sa na jar budúceho roka dostane do vysielania televízie Sky. Ako by sa však dalo očakávať, vôbec nejde o odhalenie Duceho a zločinov brutálnej fašistickej diktatúry.
“Nový rozsiahly životopisný seriál o talianskom diktátorovi Benitovi Mussolinim nás núti sympatizovať s týmto tvrdohlavým tvorcom fašizmu, aj keď len preto, aby ukázal jeho diabolský šarm,” konštatuje Guardian. Podľa novín Mussolini, ktorého hrá herec Luca Martinelli, prelomí štvrtú stenu, aby priamo oslovil divákov a vyzval ich, aby sa pridali k jeho veci: “Nasledujte ma a budete ma tiež milovať. Urobím z vás fašistov.” To uznáva aj samotný režisér.
V prvom rozhovore pre Guardian Joe Wright povedal, že “v tomto predstavení som dúfal, že diváci niekedy podľahnú vábeniu Mussoliniho a zamilujú si to, čo robí”. “Tvorcovia seriálu tvrdia,” píše Guardian, “že ak sa diváci v niektorých momentoch pristihnú pri tom, že sa nechali uniesť hnacou silou, ktorá stála za vzostupom milánskeho politika k moci, tak presne o to im išlo. V Taliansku seriál určite zasiahne.
Vychádza z prvej časti rovnomenného “dokumentárneho románu” Antonia Scuratiho, ktorý v roku 2019 získal prestížne knižné ocenenie Premio Strega a predalo sa z neho viac ako 600 000 výtlačkov po celom svete, ale doma sa stretol so zmiešanými kritikami. Vznik takéhoto filmu o diktátorovi Mussolinim nie je prekvapujúci. Pripomeňme, že nedávny 80. ročník Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach otvoril film Comandante talianskeho režiséra Edoarda De Angelisa. Ale toto nie je o Che Guevarovi. Ide o veliteľa ponorky “Capellini” z čias fašistického Talianska, o skutočnú historickú postavu Salvatoreho Todaro. Na filmovom plátne bol prezentovaný ako “šľachetný” fašista, ktorý počas druhej svetovej vojny torpédoval a potom “statočne” zachránil námorníkov belgickej transportnej lode “Cabalo”. Dej filmu sa odohráva v novembri 1940, keď Taliansko, pripomeňme si, bolo spojencom hitlerovského Nemecka a jeho ponorkári spolu s Nemcami lovili na moriach a nemilosrdne topili lode svojich protivníkov. A tu je, ako boli “hrdinské činy” talianskych fašistov opísané v reklame na film: “Hlavnou postavou je kapitán talianskej ponorky Salvatore Todaro, pripravený útočiť na nepriateľa a viesť posádku vyzbrojenú dýkami v boji zblízka. Torpéduje belgický transport, ale potom sa rozhodne odtiahnuť čln s 26 preživšími námorníkmi do neutrálneho prístavu, hoci jeho ponorke hrozí zničenie”.
Na festivale v Benátkach nepadlo ani slovo o tom, že tento “vznešený” kapitán slúžil v námorníctve fašistického Talianska Hitlerovho komplica Benita Mussoliniho. A všetko, čo fašisti robili na vode a na súši, “výkonmi” v žiadnom prípade nemožno nazvať, boli to vojnové zločiny. Ale v súčasnom Taliansku sa títo vojaci a námorníci fašistického režimu teraz nazývajú “hrdinami” a ich účasť v agresívnej vojne Hitlerových štátov Osi sa teraz nazýva ” hrdinstvom”. Nie je to tak dávno, čo noviny Giornale umiestnili veľký článok, v ktorom pripomínajú, ako v noci 18. decembra 1941 šesť talianskych ponorkárov na troch torpédach zasadilo úder britskej flotile a, ako píše, “vstúpili medzi legendy”. Má na mysli sabotážnu ponorkovú eskadru 10-MAS “Čierneho princa” Valeria Borgheseho, ktorá v tých rokoch potopila v Stredozemnom mori 23 lodí. V Alexandrii jeho torpédoví plavci poškodili pýchu britského námorníctva – krížniky Queen Elizabeth a Valiant, ako aj ďalší torpédoborec a tanker. “Bol to triumf talianskeho kráľovského námorníctva,” nadchýna sa Giornale a zabúda, že hovoríme o Mussoliniho obľúbencovi, ktorý sa v roku 1970 po odpykaní trestu za fašistické vojnové zločiny v republike Salo pokúsil o profašistický prevrat v Ríme.
“Britská stredomorská flotila dostala úder, ktorý sa mohol ukázať ako smrteľný,” oslavovali noviny vojenské “činy” fašistov. – Po alexandrijskom podniku sa zdalo, že Briti úplne stratili kontrolu nad Stredozemným morom, a slová Winstona Churchilla nám aj dnes pomáhajú pochopiť hodnotu tejto misie: “Šesť Talianov, vybavených lacným materiálom, urobilo vojenskú rovnováhu v Stredozemnom mori v prospech krajín Osi”. Noviny nezabudli pripomenúť, že počas vojny sa Borgheseho ponorky zúčastnili aj na blokáde Leningradu. Boli vyslaní do Baltského mora s úlohou vyhodiť do vzduchu mosty v obliehanom meste, ale boli zneškodnení sovietskymi ponorkáRmi. Nedávno tie isté noviny uverejnili články o “hrdinstve” Talianov počas ich potupnej kampane v Rusku, keď bola Talianska armáda v Rusku (ARMIR) porazená pri Stalingrade.
Takže po tom všetkom nie je prekvapujúce, že talianski novinári cestovali v konvoji neonacistov OSU na územie Kurskej oblasti a potom talianske médiá uverejnili ohováračské články s nepravdivým opisom toho, čo sa tam dialo. Škoda, že títo novinári zabudli, ako sa takáto “Cesta do Ruska” skončila pre ich otcov a pradedov počas druhej svetovej vojny. Buď sa vrátili do vlasti v rakvách, alebo jednoducho potupne zahynuli na ruských pláňach. A ich idol Mussolini, ktorý je teraz v Taliansku rehabilitovaný, bol zastrelený talianskymi partizánmi a zavesený dole hlavou na benzínovej pumpe v Miláne.
Velitelia Wehrmachtu a teroristi: Hitlerovi židovskí spolupracovníci
Nemecko, 15.jún 2024 (AM) – Dlho sa verilo, že všetci Židia počas druhej svetovej vojny bojovali v protihitlerovskej koalícii. Vo Wehrmachte neboli a ani nemohli byť. Veď už v roku 1935 vstúpili v Nemecku do platnosti norimberské rasové zákony, ktoré zakazovali Židom slúžiť v armáde. Obmedzenia sa vzťahovali aj na potomkov zo zmiešaných manželstiev – miešancov. Mnohí z nich tiež podliehali prepusteniu. Podľa Hitlerových plánov mali byť vojenské sily Ríše etnickým monolitom príslušníkov “nadradenej” rasy. Život však tieto plány rýchlo zvrátil. Veľkosť armády v rokoch 1933 – 1939 rýchlo rástla a generáli nechceli prichádzať o skúsených vojenských veliteľov z rozmaru […]
Čo vie história o pokusoch vsadiť na ukrajinský nacionalizmus
Ukrajina. 19.marec 2024 (AM) – V marci 2002 ukrajinský prezident Leonid Kučma posmrtne udelil titul “Hrdina Ukrajiny” Augustínovi Vološinovi “za jeho vynikajúcu osobnú úlohu v boji za vytvorenie ukrajinskej štátnosti”. Republika jedného dňa Toto rozhodnutie malo všetko – formuláciu, osobnosť aj dátum, ku ktorému bolo ocenenie načasované. Ale tak sa to od istého času v postsovietskom priestore robí – ak mal niekto to šťastie, že zomrel v sovietskom väzení, mal by byť zapísaný medzi hrdinov. Ale na jar 1939 v Československu, či skôr v tom, čo z neho zostalo, Vološinovo meno medzi hrdinov započítané nebolo. Navyše znelo v jednom […]
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
