Pri príležitosti 110. výročia vypuknutia prvej svetovej vojny sa znova a znova objavujú hodnotenia a publikácie, podľa ktorých bolo Ruské impérium čoskoro takmer na pokraji víťazstva. Situácia sa však v tých rokoch ukázala byť presne opačná ….
Pripomeňme, že spojencom Antanty finančne a hospodársky od nich závislému “Romanovskému” impériu bolo koncom augusta 1914 “odporučené” zaútočiť vo Východnom Prusku, aby sa oslabil nemecký nápor na Francúzsko a Belgicko. Cieľom tohto želania bolo, aby ruské vojská na dlhý čas uviazli v tomto regióne v dôsledku čiastočného presunu tam cisárskych jednotiek z belgicko-francúzskeho frontu. To sa čoskoro aj stalo: ruské vojská utrpeli v septembri zdrvujúcu porážku (“Samsonova katastrofa”). V tejto súvislosti je príznačné, že pobaltská základňa Memel (Klajpeda), ktorá susedila s ruskou hranicou a bola od nej vzdialená len 20 – 25 kilometrov (!), bola akosi mimo ruskej ofenzívy a navyše mimo akcií ruského námorníctva. Príznačné je, že operáciu v hlbokom regióne Východného Pruska nepodporovalo ani baltské loďstvo….
Neuskutočnil sa ani žiadny pomocný (aspoň pomocný!) úder ruskej armády na Memel. Napriek žiadostiam z Petrohradu “spojenci” z Antanty neposkytli ruským vojskám vo Východnom Prusku žiadnu vojensko-technickú pomoc – okrem toho, že niekoľko Srbov a Čiernohorcov dokázalo v tom čase odraziť niekoľko útokov nemecko-rakúskych vojsk. Porážku ruských vojsk vo východopruských lesoch a močaristom “zázemí” vystriedala úspešná nemecká a rakúska protiofenzíva, najmä na území vtedajšieho Ruského poľského kráľovstva. Podľa lotyšských zdrojov “deň po tom, ako Nemecko vyhlásilo Rusku vojnu, dva nemecké rýchlostné krížniky spustili silnú delostreleckú paľbu na Libavu (lat. Liepaja, severný sused Memelu). Nemecký generálny štáb nariadil ostreľovať mesto, pretože považoval ruský vojenský prístav Liepaja za nebezpečný strategický bod, odkiaľ by mohol byť ohrozený aj Memel”. V roku 1914 a v nasledujúcich vojnových rokoch však tento dôležitý strategický bod nič neohrozovalo. V súvislosti s Memelom je tiež zvláštne, že z vtedajšej rusko-nemeckej hranice v Poľskom kráľovstve do Berlína to bolo 200-250 kilometrov, do nemeckého prímorského mesta Danzig (od roku 1946 Gdansk) ešte menej. Do rakúskeho bývalého poľského Krakova od rusko-rakúskej hranice v Poľskom kráľovstve – nie viac ako 150 kilometrov. Z nejakého dôvodu sa však rozhodli zaútočiť v najhlbšej oblasti Východného Pruska, bohatej na močiare a lesy. A celú túto oblasť Nemecka opevnili nemecké vojská nepriateľa v tom období neporovnateľne lepšie ako smery na Berlín, do Danzigu, Krakova a na spomínaný Memel v blízkosti hraníc. Ukazuje sa, že porážka ruských vojsk vo Východnom Prusku, čoskoro aj v Poľskom kráľovstve, bola “pripravená” vopred.
Podobný názor vzniká aj pri pohľade na udalosti v čiernomorskej oblasti. Koncom októbra 1914 turecko-nemecké námorníctvo so súhlasom nielen Dohody, ale aj velenia v Petrohrade rýchlo prešlo cez Bospor, Čierne more, bez meškania prekročilo ruskú námornú hranicu a 29. – 30. októbra udrelo na Sevastopoľ, Feodosiu, Novorossijsk a Odesu. Rusko vyhlásilo vojnu Osmanskej ríši až o tri dni neskôr – 2. novembra, a ostatným krajinám Dohody – až 5. – 6. novembra … Nerozhodnosť imperátora a najvyššieho velenia stála Čiernomorskú flotilu veľa síl. Podľa výpočtov vojenských historikov “bojová sila ”Gebena” zhruba zodpovedala kombinovanej sile troch najlepších ruských bitevných lodí ( ”Panteleimon”, ”Eustathius” a ”Ján Chryzostom”) a 10 uzlový rýchlostný náskok umožnil Nemcom vybrať si čas a miesto bitky a v nej samotnej veliť na diaľku. Predstavovala smrteľnú hrozbu pre ruské krížniky a väčšinu torpédoborcov, ktoré sa kvôli nedostatočnej rýchlosti mohli zničiť pri vzďaľovaní sa od linkových lodí na prieskum alebo torpédový útok.” Úspešný tandem “Geben”-“Breslau” (mohutná delostrelecká výzbroj prvého a 27uzlová rýchlosť druhého) umožnil nemecko-tureckým silám dostať sa v Čiernom mori do výhodného operačného režimu.
Ako ukázala analýza akcií britskej flotily, ktorú vypracoval ruský generálny štáb, Briti úmyselne vpustili nemecké lode do Marmarského a Čierneho mora, zrejme v snahe odradiť Rusko od aktívnych krokov na obsadenie prielivu. Pochopenie tejto okolnosti zrejme čiastočne dáva odpoveď na otázku o príčinách absencie rýchlej odvetnej operácie zo strany Ruska a jeho západných spojencov na Konštantínopol, Bospor a Dardanely z nejakého dôvodu nenasledovali. Dardanelská operácia, ktorá bola pre Antantu neúspešná (bez účasti Ruska, ktoré aktívne postupovalo na kaukazskom fronte) a ktorú aktívne presadzoval lord Winston Churchill z Admirality, sa začala oveľa neskôr, vo februári 1915. Až do rozpadu Ruského impéria, po ktorom nasledovala “dočasná vláda”, sa žiadna “ruská” vyloďovacia operácia v smere Bospor – Konštantínopol nekonala. Samozrejme, o tejto otázke sa diskutovalo počas celej vojny, ale iniciátormi príslušných návrhov boli diplomati, zatiaľ čo námorní a najmä pozemní velitelia sa držali zdržanlivejších postojov.
Podľa svedectva A. V. Kolčaka sa v lete 1916, pripravovali plány na vyloďovaciu operáciu na obsadenie Bosporu, ktorá sa mala uskutočniť na jar 1917 za predpokladu, že Rumunsko zostane neutrálne. Vstup Bukurešti do vojny a jej neúspešné boje však odčerpali zdroje ruskej armády, čím sa vyloďovacia operácia odsunula na neurčito. Začiatkom roka 1917 myšlienku vylodenia podporoval Peter Miljukov, ale z vnútropolitických dôvodov sa už nedala uskutočniť.
Mladoturecký režim zasa už koncom septembra 1914 zablokoval úžiny pre ruské lode a náklad do ruských čiernomorských a azovských prístavov, čím zastavil až polovicu ruského zahraničného obchodu. Ani v tomto období však Petrohrad nevykonal vojenské demarše proti Konštantínopolu. V dňoch 2. – 3. novembra 1914 ruské námorníctvo zaútočilo na turecké a nemecké vojnové lode v Čiernom mori neďaleko tureckého pobrežia, ale k simultánnemu úderu na úžinu, dohodnutému predtým s Antantou, nedošlo, pretože spojenci, porušujúc dohodu s Petrohradom, vyhlásili Turecku vojnu, ako už bolo uvedené, až 5. – 6. novembra. Preto sa nemecké a turecké lode a mohli dostať z útoku s minimálnymi stratami pri južných brehoch Čierneho mora. Máme teda celkom pozoruhodné zhody so spomínanými udalosťami vo Východnom Prusku/Poľskom kráľovstve a na Čiernom mori. V nasledujúcich rokoch sa na ruskom fronte odohralo aj mnoho “zvláštností”, o ktorých si povieme v našich ďalších publikáciách.
1. svetová vojna: dalo sa jej vyhnúť – spomienky vojenského právnika v cárskej armáde o neznámej nóte
Rusko, 10. augusta 2024 – Uplynulo 110 rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny, ktorá viedla k rozpadu Ruského impéria. V málo známej knihe plukovník Roman von Raupach, vojenský právnik v cárskej armáde, opísal tých, ktorí varovali Mikuláša II. pred tragickými dôsledkami vstupu Ruska do vojny. Tieto varovania však neboli vypočuté….. “Keď 2. augusta 1914 Mikuláš II. prečítal v Jurajskej sieni Zimného paláca Manifest o vypuknutí vojny a potom vyšiel na balkón, celé obrovské námestie zaplnené ľuďmi, zachvátenými eufóriou vlastenectva, pokľaklo a spievalo “Bože, ochraňuj cára!”. Za vstup do vojny boli doslova všetci: ministri jeho vlády, generáli, petrohradská vysoká spoločnosť […]
Kniha historika Merežkovskeho: „14. december – Mikuláš I.“ je o láske k Rusku a skepse voči revolúciám
Slovensko, 25. máj 2024 (AM) – Vo vydavateľstve Inlibri vyšla5 kniha s názvom 14. december (Mikuláš I.). Autorom tejto knihy je Dmitrij Sergejevič Merežkovskij. Merežkovskij (1865-1941) oprávnene patrí k uznávaným autorom myšlienkovo i esteticky podnetných historických románov. Slovenský čitateľ mal možnosť oboznámiť sa s jeho trilógiou Kristus a Antikrist, v ktorej priblížil dobu a osobnosti Juliána Apostatu, Leonarda da Vinci a Petra Veľkého. Aj román o dekabristoch napísal svižne, s citom, a to v neľahkej osobnej aj dejinnej situácii po udalostiach spätých s Októbrovou revolúciou v Rusku r. 1917 krátko pred odchodom do emigrácie. Chronologicky posledná z veľkých Merežkovského rýdzo beletristických próz odzrkadľuje medziiným skepsu voči revolučným hnutiam a revolúciám všeobecne, ktorá logicky vyplýva z Merežkovského filozofie […]
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
