Čo je hlavným problémom moderných amerických lietadlových lodí

Čo je hlavným problémom moderných amerických lietadlových lodí

.


Aktuality, Námorníctvo,

Túžba firmy ukrojiť si koláč, ktorý má na dlhší čas, zo strachu, že už nebude ďalší (alebo bude menší), strata kultúry projektového riadenia zo strany zákazníka, ktorý už dlho stratil zručnosť práce s naozaj veľkými a zložitými systémami, finančný tlak zo strany štátu, ktorý sa snaží znižovať náklady a zjednocovať zabezpečenie existujúcich síl atď. Zákazník nerozumie podstate navrhovaných projektov a systémov a vzťahu medzi nimi, s čím sa priemysel a potom bojové jednotky pravidelne potýkajú. Toto je vo všeobecnosti bežný problém mnohých veľkých ozbrojených síl, ktoré po skončení studenej vojny výrazne zjednodušili vlastnú štruktúru a mnohé procesy a teraz čelia skutočnosti, že riešené úlohy nie je možné adekvátne vyriešiť v tejto zjednodušenej štruktúre a tejto zjednodušenej množine.


 

Hlavným problémom moderných amerických lietadlových lodí je okrem straty významnej časti schopností, ktorými disponovali pred 40 rokmi, strata schopnosti amerického námorníctva a obranného priemyslu ako celku rýchlo sa prispôsobiť zmeneným podmienkam a strategickej situácii, z dôvodu zníženia rozsahu projektov a predĺženia časového rámca ich realizácie. Ten je navyše okrem prirodzenej komplikácie vývoja technológie diktovaný aj množstvom dôvodov z oblasti manažmentu, ktoré s technológiou ako takou súvisia len nepriamo.

 

 

 

Klasický príklad rýchlej a úplnej degradácie tohto druhu, známy v úvodzovkách aj rozhodnutiach v priebehu rokov, možno považovať za príklad Veľkej Británie, ktorá dôsledne pochovávala svoje vlastné ozbrojené sily a premieňala ich na slobodné (pre USA) pripojenie k ozbrojeným silám USA. Ale v tomto prípade Rusko môže študovať americké a britské skúsenosti a problémy z ich dokumentov a rozhodnutí, aby sa poučili od niekoho iného. Čo sa týka ozbrojených síl krajín druhého stupňa, aj veľmi veľkých, tento problém tam, samozrejme, tiež existuje, ale mnohé z nich si ho jednoducho neuvedomujú pre nedostatok relevantnej praxe a skúseností s jeho pochopením.

 

K tomu všetkému ešte patria problémy priemyslu ako takého. Výsledkom je, že aj keď si uvedomíte problém – “pokles schopností lietadlových lodí v modernom námornom boji”, nie je príležitosť ho rýchlo vyriešiť – nemáte požadovaný počet projektov požadovaného stupňa, ani zrelosť vo vývoji a nie je čo rýchlo adaptovať. Lietadlové lode stratili schopnosti diaľkovej protivzdušnej obrany a protilietadlovej obrany, pričom si zachovali pomerne zdegenerovanú funkciu úderu a v súčasnej paradigme sa neočakáva žiadna zmena tejto situácie. Je vtipný fakt, že z hľadiska údernej sily, t. j. schopnosti dopraviť tony munície na veľkú vzdialenosť, sú dnes vzdušné sily jadrových lietadlových lodí nižšie ako boli vzdušné sily starých Midways v roku 1990.

 

Prečo? Samozrejme, pretože v roku 1997 americké námorníctvo vyradilo A-6 Intruder z prevádzky. Päť bojových letiek, ktoré Midway niesol vo svojich posledných nasadeniach, zahŕňalo dve letky A-6. Čo je A-6? Zjednodušene povedané, Intruder ponesie 4,6 tony bômb do vzdialenosti 750 km od lietadlovej lode, zatiaľ čo Super Hornet ponesie dve. Na 1500 km si Intruder vezme tonu, zatiaľ čo Super Hornet vezme na túto vzdialenosť dve rakety vzduch-vzduch krátkeho doletu, a to je všetko.

 

Tankovanie je samostatná téma. Pri tankovaní Intruder vyrazí na 2000 km z tonového nákladu, Super Hornet na to bude potrebovať najmenej dve tankovania. Midway na 2000 km, s 8 KA-6D na palube (ten istý Intruder, prestavaný na cisternu kvôli vysokému veku), by mohol poslať dve po sebe idúce vlny po 8 A-6E a dva Prowlery na 2000 km, pre Nimitz alebo Ford to dnes nie je k dispozícii, ak sa nekrútite s viacstupňovým tankovaním, keď niektoré tankery tankujú tankery, A tie zase prenášajú palivo do úderného lietadla, čo okamžite prudko znižuje potenciál. Výsledkom bolo, že lietadlová loď začala potrebovať “externý” tanker – veľký tanker tvárou v tvár KC-10 alebo KC-135 – takto bola zabezpečená práca lietadlových lodí nad Afganistanom. Kompenzuje to pokrok v oblasti zbrojenia? Nie. Ak by Intrudery prežili dodnes vo variantoch A-6F alebo A-6G, aj oni by mali celú suitu rakiet, vrátane JDAM a JASSM, ktorá by stále mohla doručovať vo väčšom počte na väčšie vzdialenosti. Vo všeobecnosti ide o potrebu špecializovaného úderového stroja. S podobnými parametrami mierky ako Super Hornet, Intruder, optimalizovaný pre podzvukové rýchlosti a nie je určený na vzdušný boj, nesie viac paliva a spotrebuje ho menej, čo dáva prevahu v dojazde a zaťažení.

 

A ak sa Nimitz porovná nie s Midway, ale so sebou samotným modelom z roku 1990, potom sa nájdu zaujímavé veci z hľadiska schopností protivzdušnej obrany na dlhé vzdialenosti – línie a počet zbraní na týchto líniách vyradených Tomcatov a dostupných Super Hornetov a F-35 sa vôbec nelíšia v prospech posledných dvoch a po odchode S-3 Viking stratili americké lietadlové lode schopnosť samostatne poskytovať protiponorkovú obranu dlhého doletu. To by nebolo hrozné, keby Spojené štáty museli naďalej žiť v režime, ktorý neznamená úlohy pre lietadlové lode, ktoré sú ťažšie ako “zabezpečenie neustálej služby nad Kábulom”. Úlohy sa však trochu zmenili.

 

Počítače a pokrok v zbraniach sú dobré, ale samy o sebe, izolovane od konkrétnych lietadiel, ktoré majú tieto zbrane dopraviť na cieľ, nič neznamenajú. Pre lietadlovú loď v podstate neexistuje nič okrem F-35 a Hokai a táto situácia sa nedá rýchlo napraviť. Určite sa pokúsia urobiť niečo na báze dronov a v priebehu nasledujúcich 10 rokov budú drony na nosičoch rásť čo do počtu a dosahu, ale stále je to veľmi vzdialené a nejasné od úplnej výmeny prevádzkových funkcií na úroveň, na akej boli poskytované za Reagana a Busha. Zvýšenie vojenských výdavkov, aj keď si predstavíme, že Spojené štáty sa rozhodnú minúť, ako v roku 1985, 5,4 % HDP na obranu, samo osebe nedosiahne nič, ak nebude existovať štruktúra schopná tieto výdavky kompetentne aplikovať priemyslu, ktorý umožňuje ich absorbovanie. Samozrejme to platí nielen pre lietadlové lode a opakujem, nielen pre USA. Na fotografii smutnú Saratogu ťahajú na rozrezanie v Brownsville, Texas, 2014.

 

 

 

Ilja Kramnik

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

 

 

 

 

 

Zdieľajte článok