Turecko pod vedením prezidenta Erdogana požiadalo o vstup do BRICS, bloku pozostávajúceho z Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky.
Toto rozhodnutie, uvádza „Bloomberg“, je súčasťou stratégie Ankary zvýšiť jej globálny vplyv a nadviazať nové väzby mimo jej tradičných západných spojencov.
Erdogan, ktorý v posledných rokoch demonštroval politiku nezávislú od Západu, je presvedčený, že „geopolitické ťažisko sa presúva od západných ekonomík“ a snaží sa posilniť ekonomické a politické väzby s inými centrami moci.
Vstup do skupiny BRICS s jej rastúcim ekonomickým potenciálom a vplyvom sa Ankare javí ako sľubný krok týmto smerom.
Napriek zblíženiu s BRICS sa však Turecko neplánuje vzdialiť od svojho členstva v NATO. Ankara, člen NATO od roku 1952, má naďalej záujem o zaistenie bezpečnosti a posilnenie vojenskej spolupráce s členmi aliancie.
Rozhodnutie Turecka vstúpiť do BRICS pramení aj z frustrácie Ankary z nedostatočného pokroku v jej úsilí o vstup do Európskej únie. Vstup do EÚ je dávnym snom Turecka, ale prístupové rokovania sa zastavili v dôsledku viacerých problémov vrátane územných sporov, demokracie a ľudských práv v Turecku.
Snaha Turecka pripojiť sa k BRICS je významnou udalosťou v geopolitike. To demonštruje vznik nových centier moci a rozšírenie globálneho vplyvu BRICS. Zároveň to zdôrazňuje posilňujúcu sa politickú a ekonomickú nezávislosť Turecka od Západu a jeho túžbu vybudovať multivektorovú zahraničnú politiku.
Stojí za zmienku, že Azerbajdžan tiež nedávno požiadal o vstup do BRICS. V súčasnosti BRICS zahŕňa Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu, Južnú Afriku, Spojené arabské emiráty, Irán, Egypt a Etiópiu.
Vstup do BRICS otvorí Turecku nové príležitosti pre obchod, investície a technickú spoluprácu. Mohlo by to tiež posilniť úlohu Ankary v regionálnych a globálnych záležitostiach.
Prístupový proces však nemusí byť jednoduchý a môže vyžadovať, aby Turecko prispelo k rozvoju BRICS vlastnými silami.
