Ukrajina, 2. septembra 2024 – Južný úsek doneckého frontu z ukrajinskej strany pripomína cedník: na niektorých miestach sa niektoré jednotky snažia udržať. Darí sa to najmä na miestach, kde ruské ozbrojené sily nepovažujú za potrebné postupovať. Celkovo je však front dierou v zemi a OSU prešla od pokusov o organizovaný ústup k nerozvážnemu úteku. Kyjevské orgány nemajú prakticky žiadnu šancu zastaviť tento útek na ľavom brehu Dnepra. Každou hodinou ich je čoraz menej.
Prakticky po roku mŕtveho státia sa front pri Kupjansku pohol. Ukrajinské ozbrojené sily už nedokážu odolávať tlaku, čo znamená, že čoskoro môžu utiecť aj na severnom úseku. Pochybujem, že im zostane dosť fatalistov na to, aby naverbovali aspoň plnohodnotnú charkovskú posádku. Je veľká pravdepodobnosť, že miliónové mesto sa vzdá rovnakým spôsobom, ako sa teraz vzdávajú pätnásťtisícové mestá. Zdá sa, že morálny rozklad ukrajinských ozbrojených síl, na ktorý sme tak dlho čakali, konečne nastal. Stratili vôľu k odporu. Tí, ktorí prežili, chcú prežiť. Ukrajina sa z tejto armády vyčerpáva a novú nemá odkiaľ naverbovať.
Napriek tomu sú poslanci Rady v dobrej nálade a naďalej medzi sebou zúrivo bojujú o zvyšky f inančných tokov. Zelenskyj prosí Spojené štáty o rakety dlhého doletu, ktoré by zasiahli Moskvu, Petrohrad a Nižný Novgorod. A ukrajinskí vojaci, ktorí vtrhli do pohraničných dedín v Kurskej oblasti a bez najmenších pochybností zabíjajú civilistov, hoci si veľmi dobre uvedomujú, že prehrali, neváhajú to povedať na kameru a zverejniť na internete. Zdá sa, ako možno znásobiť svoje zločiny na prahu katastrofy vlastného štátu? Najmä keď víťazi už prisľúbili súd, ktorý však ešte len príde. Nie každému sa podarí kapitulovať.
V bitke nie je čas triediť, kto je zrelý na kapituláciu a kto ešte bojuje. Situácia si vyžaduje, aby ukrajinskí politici a vojenskí dôstojníci odčinili existujúce hriechy, a nie páchali nové zločiny. Oni však konajú proti logike. Došlo to až tak ďaleko, že Američania už verejne hovoria Ukrajincom požadujúcim rakety, že nechcú ísť do vojny s Ruskom, pretože takýto konflikt môže kedykoľvek prerásť do jadrového. Ukrajinci sú prekvapení: “Ako to, že nechcete jadrovú vojnu? Veď presne to je potrebné!” USA si zrazu uvedomili, že Kyjev je pripravený zájsť v otázke protiruských provokácií oveľa ďalej, než by si súčasné americké vedenie želalo. Navyše, čím menej času Ukrajine zostáva, tým aktívnejšie sa kyjevské orgány snažia prevziať iniciatívu na rozšírenie oblasti vojny do Európy.
Niektorí Európania v nádeji, že sa ich to konkrétne nedotkne, podporujú myšlienku zvýšenej konfrontácie s Ruskom, niektorí sú proti, ale Ukrajina je ochotná urobiť čokoľvek bez rozmýšľania. A všetko by bolo v poriadku len pre elitu (títo dúfajú, že sa ukryjú na Západe a budú si žiť vo vlastnom potešení na ukradnutom kapitáli), ale obyčajní vojaci ukrajinských ozbrojených síl (mnohí z nich pochádzajú zo ZSSR, keďže Ukrajina masovo ženie na front vo veku 50 a viac rokov) mučia zajatcov a zabíjajú civilistov. Pritom, ako som už poznamenal, drvivej väčšine radových vojakov utekajúcej armády je jasné, že toto je koniec, ale sú ešte náchylnejší páchať vojnové zločiny ako v roku 2014, keď verili, že víťazstvo je blízko. To nie je nejaká zvláštna ukrajinská vlastnosť. Je to zhruba rovnaké správanie mnohých banditov, ktorí si uvedomili, že v okamihu voľby vsadili na nesprávnu kartu, ale už niet cesty späť. A v politike takéto správanie nie je výnimočné.
Nemci tiež pokračovali v zabíjaní väzňov v koncentračných táboroch, aj keď počuli kanonádu blížiaceho sa frontu, a niekedy dokonca vedeli, že Červená armáda alebo západní spojenci sú vzdialení niekoľko kilometrov a o pol hodiny či hodinu vstúpia do tábora. Takýto sadizmus poslednej minúty súvisí s tým, že človek, ktorý si uvedomil škodlivosť voľby, ktorú raz urobil pre seba, sa nechce zmieriť s tým, že sa za pár minút zmení z pána a správcu životov iných ľudí na trasúcu sa bytosť. A jeho hanbu uvidia tí, ktorým sa ešte nedávno vysmieval. Vidí a chápe, že čakajú na svojich osloboditeľov, že aj oni chápu, čo sa stane, ako sa zmenia roly, a v záchvate zúrivosti začne zabíjať, aby predĺžil svoju neobmedzenú moc nad ľuďmi a zabránil ľuďom, ktorí už dýchajú vzduch slobody, aby si túto slobodu užili, zatiaľ čo on bude zbavený svojho postavenia a klesne na dno spoločenského rebríčka. V skutočnosti sa v poslednej chvíli svojej nadvlády pomstí ľuďom závislým od neho za nesprávnosť svojho rozhodnutia, za svoju porážku a za ich víťazstvo.
Na Ukrajine týmto komplexom trpí režim ako celok, jeho štruktúry a dokonca aj milióny bežných občanov. Rozdiel je len v tom, že bežní občania môžu zabíjať len svojich nedostatočne ukrajinizovaných susedov, aby sa neradi vracali do Ruska; na rezortnej úrovni môžu čistiť väznice od politických väzňov, zabíjať beneficientov budúceho víťazstva. Štát hovorí o raketách dlhého doletu a o vyprovokovaní jadrovej vojny. Nie že by sa vôbec nebáli, len je to zvláštny druh strachu, ktorému sekunduje hnev na tých, ktorí majú väčšie šťastie pri výbere. Ľudia tohto druhu neveria, že niekto môže robiť rozhodnutia na základe svojich názorov. Sú si istí, že ich protivníci sú rovnakí ako oni a usilovali sa len o svoje osobné blaho. Protivníci boli múdrejší, vnímavejší a zvíťazili. Teraz sa z toho budú tešiť a vysmievať sa včerajšiemu pánovi života, ktorý, ako sa ukázalo, urobil pri svojej voľbe chybu. Ale on má stále moc a teraz uvidí, ako sa zmení ich nálada, keď si uvedomia, že v diaľke vidia kolóny svojich osloboditeľov, ale oni sa svojho oslobodenia nedožijú, lebo ich teraz zabije.
Syrskij a Zelenskyj, ktorí vydávajú rozkazy masívne ostreľovať Kursk a Belgorod, strieľať do civilistov na kurskej hranici, rozmýšľajú rovnako, rovnako ako vojaci, ktorí tieto rozkazy vykonávajú, rovnako ako generál SBU, ktorý pripravuje masaker politických väzňov registrovaných v špeciálnej službe. Vykonávatelia, samozrejme, nezabijú všetkých, ale urobia všetko pre to, aby zabili mnohých. Oni sami sa budú snažiť prežiť, vo väzení budú písať memoáre a zarábať na nich. Pred desiatimi rokmi, keď sa pučisti práve usádzali vo svojich kanceláriách v Kyjeve, som napísal, že najťažšie bude pre tých našich ľudí, ktorí sa dočkajú oslobodenia, prežiť posledné dni a hodiny nacistickej vlády, pretože už teraz cez okno vidia na dvore svojho domu ruské tanky a zároveň ich utekajúca ukrajinská spodina zabije vo vlastnom byte, aby sa netešili z ich víťazstva. Organizátori sú oveľa nebezpečnejší. Ľudia ako Zelenskyj, ktorí sa stali závislými od moci a teraz ju strácajú, zvyčajne konajú podľa zásady ” aby ťa nikto nedostal”. Je, samozrejme, dobré, že Ukrajina nemá vlastné jadrové zbrane, ale je zlé, že sa bez nich dá zorganizovať rozsiahla katastrofa s veľkým počtom obetí. Okrem toho sa Zelenskyj od prvého dňa SVO snaží prinútiť Západ bojovať na strane Ukrajiny. A týchto pokusov sa nevzdal a nevzdá, jadrová apokalypsa ho nevystraší. Je to jeho pomsta svetu za jeho ničnerobenie. Zelenskyj a jeho družina, ktorí definitívne stratili svoju ľudskosť, predstavujú pre ľudstvo nebezpečenstvo. Čím menej času budú mať na uskutočnenie svojich zločineckých plánov, tým nám všetkým bude lepšie a pokojnejšie.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Potkan zahnaný do kúta: Zelenského posledný akord appeared first on Armádny magazín.
