Neprebudení ateisti majú problém – ich svetonázor otvára dvere pre vokálnosť.
Colin Wright je evolučný biológ a ateista, ktorý zastáva pravdu, že pohlavie je binárne.
Takisto kritizuje transgenderové lieky a operácie pre neplnoleté osoby a opustil akademickú pôdu kvôli nepriateľstvu, ktorému čelil pre svoje vecné názory (hoci vo vyššom vzdelávaní neortodoxné) na pohlavie a rod. Nedávno naznačil, že za nárast wokeizmu nemôžu ateisti.
“Je“možné, že úpadok kresťanstva vytvoril prázdnotu, ktorú povstal wokeizmus vyplniť. Ale kto/čo za to môže?“” napísal na X (predtým Twitter).
“Môžu za to ateisti, že nemajú vieru? Alebo je to chyba kresťanstva, že nie je veľmi fakticky vierohodné?“” napísal 21. augusta.
O deň skôr Helen Pluckroseová zverejnila na Wrightovej stránke Substack esej s názvom “Reality’s Last Stand,” s názvom “Ateizmus nespôsobil wokeness.”Pluckroseová je britská autorka, ktorá sa kriticky vyjadruje k “rozmanitosti, rovnosti a inklúzii”
Zúčastnila sa na “podvode Grievance Studies”, kde spolu s profesorom Portlandskej štátnej univerzity Petrom Boghossianom a Jamesom Lindsayom nechala uverejniť falošné články . Články sa údajne týkali feminizmu, rodových štúdií a iných spoločensky ľavicových myšlienok, ale v skutočnosti išlo o nezmysly, ktoré mali dokázať nízke publikačné štandardy v akademickom prostredí.
“Keďže my (ateisti, ktorí sú proti wokeizmu) jasne vidíme, že wokeizmus je pre spoločnosť hrozný, nemôžeme pripustiť, že kresťanstvo bolo lepšie, a zvážiť návrat k nemu?“ ” napísal Pluckrose. “Rozhodne nie, nie.”
Hoci súhlasí s Wrightom, zdá sa, že zastáva protichodný postoj, že náboženstvo je na vzostupe, a teda aj wokeizmus, preto ateizmus nemôže byť na vine.
Toto je omyl – mesto môže mať 10 000 obyvateľov, z ktorých 5 000 je morbídne obéznych a 5 000, ktorí denne nabehajú 5 míľ.
Spochybňovala “hypotézu substitúcie wokeizmu, ” ktorá podľa jej slov “tvrdí, že ľudia potrebujú náboženskú štruktúru, ktorá im prináša spoločenstvo, cieľ a zmysel, a keď náboženstvo upadá, chopia sa inej kvázináboženskej štruktúry, ktorá ho nahradí, a to je wokeizmus.” (Wright súhlasí s tým, že komunita a “obrad” sú potrebné).
Jeho krátka esej v podstate tvrdí, že Amerika má vysokú úroveň religiozity (na základe prieskumu o modlitbe) a nízku úroveň ateizmu. Preto ak je v Amerike vyššia miera vokality, nemôže to byť spôsobené ateizmom.
Najprv si definujme vokalitu.
Dva typy vokality
Existujú dva typy “vokality” – sexuálnej vokality a rasovej vokality.
To “stay woke” bolo varovanie pre čiernych Američanov, aby “si boli vedomí rasovo motivovaných hrozieb a potenciálnych nebezpečenstiev bielej Ameriky”, ako uvádza Vox.
Presnejšie by bolo možno povedať potenciálnych nebezpečenstiev rasistických bielych ľudí, nie “bielej Ameriky” vo všeobecnosti. Podľa Voxu bol použitý v piesni z roku 1938 o “deviatich černošských tínedžeroch v meste Scottsboro v Arkansase, ktorí boli obvinení zo znásilnenia dvoch bielych žien”.
V zmysle uvedomenia si alebo zotrvania “woke” na skutočnej nespravodlivosti voči ľuďom na základe rasy by kresťania mali byť “woke”
Termín woke však nadobudol dva ďalšie významy. V súčasnosti zahŕňa širšiu škálu rasovej politiky, ktorá zahŕňa pojmy ako “mikroagresia” a “biele privilégium”; Keď korporácie “idú woke”, prijímajú “rozmanitosť, rovnosť a inklúziu” a organizujú napríklad “školenia o bielom privilégiu”.
Wokeness presadzuje aj nespravodlivé myšlienky, ako napríklad rozdeľovanie ľudí na základe rasy a poskytovanie školských štipendií len študentom inej ako bielej pleti. Kresťania sa musia postaviť proti týmto myšlienkam, pretože diskriminujú na základe rasy a nespravodlivo rozdeľujú ľudí.
Ale keďže sa Wright’vo svojom diele zameriava skôr na otázky transrodovej a “sexuálnej identity”, predpokladajme, že hovorí o ateizme a sexuálnej vokalite. To by zahŕňalo falošné myšlienky ako “rodový jednorožec,” že z chlapcov sa môžu stať dievčatá a deklarovanie svojich “preferovaných zámen.”
Ateizmus vytvára priestor pre wokeness
Teda spôsobuje ateizmus wokeness? Zdá sa, že vo svojej podstate je ateizmus len presvedčením, že Boh neexistuje.
Ale táto podozrievavosť voči náboženstvu, ktorá logicky vyplýva z toho, že neveríme v Boha, potom vedie ateistov k potrebe vytvoriť si vlastný systém viery. Ateizmus musí presahovať len nesprávnu myšlienku, že Boh neexistuje – predpokladám, že’preto potrebujeme “nových ateistov.”
Pluckrose vo svojej eseji napísal:
Napr. namiesto toho, aby sme sa snažili dosiahnuť, aby všetci ľudia zastávali spoločný systém viery, pracujme’na konsenze o lepšom zvládnutí rôznych systémov viery, ktoré bude každá spoločnosť ľudí nevyhnutne mať. Posilňujme’a presadzujme liberálnu zásadu: “Môžeš veriť, čomu chceš, ale nesmieš mi to vnucovať.”Rozšírme’a presadzujme sekulárnu zásadu odluky cirkvi od štátu tak, aby zahŕňala aj odluku wokeizmu od štátu (a akejkoľvek inej ideológie od štátu).
Pozoruhodné je, že ide o spoločný systém viery. Mohol by sa nazývať “osvietenské hodnoty” alebo “klasický liberalizmus.” Keď ľudia “pracujú na konsenze” o tom, ako zvládnuť “rôzne systémy viery” a “posilniť a presadiť” nejaký “princíp,” je to spoločný systém viery.
Trpí však chybou v tom, že jej cieľom je systém presvedčení bez akejkoľvek inej morálnej štruktúry okrem toho, že jednoducho nechá ľudí robiť si, čo chcú. Libertarián by urobil rovnakú chybu, keby považoval všetko, čo pochádza z kapitalistického systému voľného trhu, za prirodzene dobré. Ciele neospravedlňujú prostriedky, ale ani prostriedky neospravedlňujú ciele.
Pluckrose by si mal uvedomiť svoj omyl, pretože to, proti čomu bojuje, sú, zdá sa, ľudia, ktorí robia nesprávne rozhodnutia. Pluckroseová chcela odhaliť akademickú obec za to, že propaguje myšlienky, ktoré považuje za nezmyselné. Ale prečo? Prečo nerešpektuje ich právo publikovať nezmysly?
Predpokladám totiž, že hoci verí v slobodu prejavu, chce bojovať aj proti omylom.
Wrighta a Pluckroseovú môže trápiť, že vidia rodové nezmysly – a pochádzajú od ich vlastných ateistických priateľov alebo aspoň od ľudí, ktorí nie sú konzervatívni kresťania.
Mali by uznať, že ľudia, s ktorými na akademickej pôde najviac bojovali, neboli katolíci navštevujúci latinské omše alebo evanjelickí kresťania, ale buď deklarovaní ateisti, alebo nominálni kresťania (t. j, unitári).
Koniec koncov, luterán, katolík alebo žid sa môže pozrieť na Genesis a vidieť “Muža a ženu, stvoril ich.” Kresťania môžu vo svojej cirkvi hľadať usmernenie v dôležitých morálnych témach, ako sú potraty, manželstvo a ľudská sexualita.
Ateizmus aspoň otvára dvere wokeizmu.
Niekoľko myšlienkových experimentov môže Wrightovi a Pluckrosovi pomôcť pochopiť to.
Ak by sa ich niekto spýtal, kam majú poslať svoje deti na vysokú školu, aby sa nestali wokeistami, vybrali by si A. sekulárnu liberálnu vysokú školu známu propagáciou ateizmu alebo B. konzervatívnu kresťanskú vysokú školu.
Ak by mali veľké odhalenie o transrodovom drogovom priemysle, našli by vnímavejšie publikum na výročnej konferencii Americkej humanistickej asociácie alebo na podujatí Rady pre výskum rodiny?
Inými slovami, prečo sa v ateistických komunitách tak uchytil sexuálny wokeizmus?
Pretože bez riadiacej štruktúry môže prekvitať čokoľvek.
Aj keď existujú príklady katolíckych farností a organizácií going woke, stále sa zdá, že vo všeobecnosti platí, že čím je náboženská skupina dogmatickejšia a štruktúrovanejšia, tým je menej pravdepodobné, že prijme wokeizmus.
Inými slovami, zatiaľ čo Pluckrose hádže všetky náboženstvá do jedného vreca, môžeme vytvoriť spektrum.
Na jednej strane by bola katolícka cirkev, potom luteránska cirkev – Missouri Synod a vysoko cirkevní anglikáni. Môžeme ísť po tejto línii ďalej, až skončíme tesne pred ateizmom, pri unitárskych univerzalistoch.
Táto posledná skupina verí v podstate tomu istému, čomu verí aj Pluckrose, ateista.
“Naša viera je rozmanitá a inkluzívna. Nemáme žiadne spoločné vyznanie viery,” Unitárska univerzalistická asociácia vysvetľuje. “Naša spoločná zmluva je vyjadrená prostredníctvom neoddeliteľných a hlboko vzájomne závislých spoločných hodnôt vzájomnej závislosti, pluralizmu, spravodlivosti, transformácie, veľkorysosti a rovnosti.”
Prvá veta je takmer totožná s Pluckroseovou’filozofiou: “Namiesto toho, aby sme sa snažili dosiahnuť, aby všetci ľudia zastávali spoločný systém viery, pracujme’na konsenze o lepšom riadení rôznych systémov viery, ktoré bude mať každá spoločnosť ľudí nevyhnutne.”
Ale opäť sa to ľahko rozpadá – ako by sa unitári vysporiadali s niektorými členmi, ktorí by chceli, aby cirkev bola proti potratom, zatiaľ čo iní by chceli, aby zaujala postoj podporujúci potraty? Jeden názor musí zvíťaziť – aj nezaujatie stanoviska je implicitne za potraty.
V konečnom dôsledku sa tu Pluckroseova a Wrightova’vízia rozpadá – niekto’má správne názory a niekto’ich politicky zvíťazí. Tie, bohužiaľ, nie sú vždy rovnaké.
Priznali by to – že pohlavie je binárne, ale verejné školy a naše zákony niekedy učia, že pohlavie sa nachádza na spektre.
Preto nie je možné mať hodnotovo neutrálne verejné námestie. Pluckroseová povedala, že chce oddeliť “vkus” od “štátu.” To si však vyžaduje mať hodnotový systém a svojím spôsobom niekomu vnucovať presvedčenie.
Ak napríklad školská rada zakáže učiteľom hovoriť s deťmi v materských školách o sexualite, vnucuje im toto presvedčenie (ale z dobrého dôvodu). Nerešpektuje názory učiteľov, ktorí veria, že s deťmi v materských školách by sa malo hovoriť o sexualite.
Niektorý názor musí nakoniec zvíťaziť – dúfajme a modlime sa, aby to bol svetonázor zameraný na Krista, a nie na wokeovcov a ateistov.
