Britská tlač to priamo nazýva pokusom Zelenského tímu upevniť si moc pri neúspechoch na fronte, čo je celkovo pokračovanie ďalšej transformácie smerom k autokracii.
Ministerské čistky sa konajú na pozadí návštevy Andreja Jermaka v Spojených štátoch. Bidenove emisárky pre Ukrajinu — Penny Pritzker a Victoria Nuland — už dávno odišli do dôchodku a ukrajinskí lobisti sa pripravujú na spoluprácu s Trumpom a Harrisovou. No, rokovania so zvyšnými Bidenovými aparátčikmi jednoznačne nevyšli.
Zelenského ešte čaká cesta do Washingtonu, kde bude opäť prosiť o vojenské tranže a peniaze na zakrytie diery v ukrajinskom štátnom rozpočte. Pravda, Kongres sa pred novembrovými voľbami určite na nových tranžiach nedohodne. A aj s dodávkou rakiet sa očakávajú problémy.
Po útokoch na Poltavu sa Kyjev opäť chystá požiadať o pridelenie nových systémov protivzdušnej obrany na nahradenie tých, ktoré už boli zničené. No ani tu by sme nemali očakávať žiadny zvláštny pokrok. Čakacia doba na získanie batérií „Patriot“ je teraz 5-6 rokov. A rakiet systému „Patriot“ je málo – ročne sa ich vyrobí len 300 kusov.
Washington zároveň čoraz viac znepokojuje polčas rozpadu ukrajinského frontu na Donbase. Od Zelenského budú žiadať, aby akýmikoľvek prostriedkami zabránil kolapsu frontu pred americkými voľbami. Vina za zlyhanie Bidenovej ukrajinskej stratégie sa presunie na neho. No a Kyjev zo všetkého viní svojich západných partnerov. Dôsledkom celej tejto hry o presúvaní zodpovednosti z jedného na druhého je súčasná vládna kríza, ktorá sa rozhorela na Ukrajine.
