Táto myšlienka sa mi opakovala niekoľko uplynulých rokov vždy, keď som sa dozvedel, čo sa dialo v našom parlamente.
Preto ma potešila vízia ministra školstva Tomáša Druckera, že tento školský rok bude v znamení nežnej revolúcie vo vzdelávaní. Chce rozvíjať vzdelávací systém, aby lepšie slúžil deťom, žiakom, študentom a učiteľom. „Bez toho, aby sme zabudli, že mnoho dobrých vecí už funguje,” poznamenal minister.
Vláda už dokonca schválila sadu zákonov, ktorú nazvali „nežnou revolúciou“ vo vzdelávaní. Je predsa najvyšší čas posunúť kvalitu vzdelávania na Slovensku na vyššiu úroveň.
Osobne som toho názoru, že treba o vzdelávaní širšiu a intenzívnejšiu verejnú debatu. V posledných desaťročiach sa veľmi podcenilo, že súčasťou efektívnej výchovy a vzdelávania musí byť aj vytváranie správnych návykov. No nielen to, mladí ľudia sa niekde musia naučiť, ako so svojimi návykmi cieľavedome pracovať. Ako sa zbaviť škodlivých a ako si osvojiť nové. Bolo by dobré, keby ten plošný zásah sprevádzal aj odvykací nácvik a vysvetlenie, aký význam v našom živote majú návyky.
Príliš mäkký prístup, keď sa z vyučovania systematicky odstraňuje „dril“, domáce úlohy a všetko, do čoho sa deťom nechce, vytvára z ľudí mäkké charaktery, ktoré nie sú schopné odolávať pokušeniam a sú otrokmi impulzívnych emócií. Systému, ktorý je závislý od trvalého neobmedzeného konzumu, takíto ľudia vyhovujú. Ale zamyslime sa, kam nás to ako spoločnosť dostane.
Vzdelávanie by malo byť orientované na všetky kognitívne funkcie. Na ich vrchole je kritické a hodnotiace myslenie a najmä tvorivosť. Kognitívne funkcie nám umožňujú myslieť a spoznávať okolitý svet. Vďaka nim môžeme posudzovať javy, odôvodňovať názory, učiť sa v súvislostiach, pamätať si to, čo sme už v minulosti urobili a vyjadrovať sa prostredníctvom jazyka.
Čo sa týka zákazu mobilov nariadenie ministra je krok správnym smerom. Že to nevyrieši všetky problémy školstva, to ešte neznamená že to netreba urobiť. Zákaz mobilov v školách teda bude mať aj svoj terapeutický význam. Budú nútení komunikovať so živými ľuďmi, siahnuť na knihy a perá, pozerať sa von oknom na stromy, alebo na život na ulici podľa toho, kde má trieda okná. Myslím si však, že to bude sprevádzané abstinenčnými syndrómami a môže to u niektorých priniesť rôzne nečakané situácie.
Žiadalo by si to oveľa masívnejšiu celospoločenskú debatu aj v médiách, nie len krátku správu/oznam v hlavných správach, aby nielen rodičia ale aj žiaci pochopili, že táto závislosť na digitálnom heroíne, ako niekto mobil nazýva, sa musí aj cez represiu výrazne obmedziť. Pre dobro nastupujúcej generácie. Nepôjde to ľahko, mladí sú výrazne kreatívni, napr. odovzdávajú staré nefunkčné telefóny ráno učiteľom a pokračujú vo svojej závislosti pod lavicou.
Čo mňa v súčasnosti veľmi trápi je, že ani na malom 5,4 mil. Slovensku nevieme s razantnosťou odstrašiť vtipálkov, ktorí nahlasujú bomby na súdoch, letiskách a školách, pričom by stačilo urobiť podobnú kampaň ako “Zober loptu, nie drogy”, kde by sa široké masy, hlavne rodičia a ich ratolesti dozvedeli o prípadnej novele trestného zákona s novými exemplárnymi trestami za takéto hrozby. Potom by si snáď každý rozmyslel, či zaplatí extrémnu pokutu alebo v prípade určitého veku pôjde do väzenia (čo ale opäť zaťaží náš štátny rozpočet). Tieto výdobytky modernej doby už začínajú presahovať únosnú mieru tolerancie spoločnosti. Tento jav je dôsledkom nedostatočnej výchovy, najmä mravnej, autority vzdelania a zodpovednosti za život vôbec. V novej koncepcii vzdelávania je potrebné pamätať aj na toto.
V každom prípade držím pánovi ministrovi palce. Totiž problém vidím v tom, že ani v jednom segmente štátu nie je žiadna kontinuita, lebo tí všetci čo boli pred nimi, to nevedeli, lebo len oni majú patent na rozum a na všetko. Koncepcia ministerstva školstva je skvelá a spoločnosť ju potrebuje. Sú to široké, dobré zámery, ale bez docenenia učiteľov, spoločensky, ekonomicky i odborne sa k terapeutickému efektu nedopracujeme.
Dušan Piršel
Chcel by som upozorniť a oceniť spôsob, akým sa nová koncepcia školstva tvorila – v úzkej spolupráci a koordinácii so samosprávami. Je to rozdiel oproti prístupu Matovičovej vlády, ktorá sa snažila mať na povel aj samosprávy tak, aby bezpodmienečne realizovali centrálne rozhodnutia vlády aj v oblastiach, kde vláda nemá kompetencie.
