AK SA CHCÚ NOVINÁRI ŠPÁRAŤ V ČREVÁCH ROBERTA FICA…
Všimol som si, že žoldnieri politickej propagandy koncentrovaní v nesvätej trojici progresívnych denníkov sa v ostatných dňoch dožadovali detailnejšieho informovania o zdravotnom stave premiéra Roberta Fica.
Nie je celkom jasné, aký účel mali tieto požiadavky. Napokon, je úplne jedno, či uverili konšpiračnej teórii o fingovanom atentáte (populárnej v určitých kruhoch) alebo jednoducho nechápu, že aj tretí najvyšší ústavný činiteľ má právo na rešpektovanie osobnej zóny. Podstatné sú totiž dve okolnosti: 1. Dvojaký svetelný rok. 2. Nedostatok sebareflexie.
Začnime dvojakým svetelným rokom: dožadovanie sa podrobnejších informácií o zdravotnom stave súčasného premiéra Roberta Fica a úplná absencia podobnej aktivity v prípade zjavne dekompenzovaného expremiéra Igora Matoviča. Keď šialenec z Trnavy v stave očividnej psychotickej epizódy hnal zdravých ľudí na testovanie, keď sa bez akéhokoľvek vážnejšieho dôvodu rozplakal na tlačovke alebo keď vrieskal v parlamente, akoby nebol schopný ovládať svoje konanie – vtedy sa novinári nedožadovali psychiatrického vyšetrenia alebo aspoň odborného posudku z odvetvia psychológie.
A teraz pár slov o sebareflexii. Ak ide o iných, nájomní žoldnieri propagandy prezlečení za novinárov s obľubou tvrdia, že osoby zapojené do verejného života musia zniesť väčšiu mieru kontroly a kritiky ako bežné súkromné osoby. Fajn! Škrabáci sú nad akúkoľvek pochybnosť súčasťou verejného života a do veľkej miery ovplyvňujú politické nálady v štáte. Ich médiá majú dosah na státisíce, v niektorých prípadoch aj milióny obyvateľov Slovenska. Čo keby išli ostatným aktérom príkladom? Napríklad by mohli súhlasiť s vykonaním psychologických posudkov komisiou nezávislých odborníkov so zameraním najmä na odhalenie niektorých nebezpečných osobnostných čŕt, ako sú psychopatia, sklony k manipulovaniu, neschopnosť empatie a absencia vyšších citov.
Novinári, čo by sa radi špárali niekomu inému v črevách (a je úplne jedno, či ide alebo nejde o ústavného činiteľa), by mali tiež znieť zásah do osobnej zóny. Už len preto, aby bolo jasné, či sú z psychologického hľadiska schopní vnímať objekty svojho záujmu ako ľudské bytosti z mäsa a kostí s rovnakými emóciami a potrebami ako oni/ony sami.
