Údajná obeť otca Rosicu mala v čase údajného zneužívania viac ako 30 rokov: súdne dokumenty

Údajná obeť otca Rosicu mala v čase údajného zneužívania viac ako 30 rokov: súdne dokumenty

Kňaz z Ontária, ktorý podal mnohomiliónovú žalobu proti otcovi Thomasovi Rosicovi a jeho rehoľnému rádu, mal v čase údajného sexuálneho zneužívania viac ako 30 rokov.  

V svojej žalobe však tvrdí, že otec Rosica sa dopustil sexuálneho zneužívania, ktoré mu spôsobila jeho rehoľa. Rosica zasahoval do jeho “normálnej výchovy a vývoja” a že otcovia baziliáni ho pripravili o “normálne zdravé dospievanie.”  

LifeSiteNews získal kópie kňazovej”žaloby aj obhajoby otca Rosicu”. LifeSiteNews je zasvätený do identity a kariéry žalobcu, ktorý je v Ontáriu dobre známy. Nie je kňazom arcidiecézy Toronto, mesta, v ktorom o. Rosica už desaťročia pôsobí, ale inej diecézy.   

Z dokumentov súdu LifeSiteNews zistil, že žalobca mal okolo dvadsať rokov, keď sa prvýkrát stretol s o. Rosicom, členom Kongregácie sv. Bazila, na “dni ďalšieho vzdelávania, ktorý organizovala [žalobcova’diecéza].”  

To bolo v roku 1997, niekoľko rokov predtým, ako sa Thomas Rosica, vtedy kaplán Newmanovho centra Torontskej univerzity,’preslávil ako generálny riaditeľ a riaditeľ Svetových dní mládeže 2002 a následne ako generálny riaditeľ televízie Soľ a svetlo. Napriek tomu mladšiemu kňazovi podľa jeho sťažnosti “imponoval Rosica, ktorý bol v rámci Rímskokatolíckej cirkvi vplyvný, s dobrými kontaktmi a medzinárodne uznávaný.” 

Kňaz vo svojej sťažnosti tiež tvrdí, že Rosica ho pozval “aby sa k nemu pripojil v Newmanovom centre [v Toronte].”Neodhaľuje, či toto pozvanie prijal, ale uvádza, že starší kňaz “potom začal tráviť čoraz viac času so žalobcom pod zámienkou úlohy staršieho kňaza.”  

Pr. Rosica je o desať rokov starší ako žalobca.  

Podľa súdneho dokumentu bol mladý kňaz požiadaný svojím biskupom, aby pokračoval v postgraduálnom vzdelávaní a potom sa vrátil na miesto vo svojej diecéze. Uvádza sa v ňom, že “žalobca sa obrátil na Rosicu so žiadosťou o podporu a usmernenie v týchto a iných záležitostiach.”   

LifeSiteNews zistil, že žalobca pokračoval v štúdiu mimo provincie Ontario a potom vo vlastnej diecéze. Neexistuje žiadny verejný záznam o tom, že by bol študentom Torontskej univerzity, kde Rosica vyučoval. Oblasť, v ktorej začal vykonávať svoje kňazské povinnosti, sa nenachádza v okruhu 100 míľ od Toronta. 

Zrejme súbežne so svojou prácou vo vlastnej diecéze dostal mladší kňaz príkaz pomáhať o. Rosicovi s prípravami na Svetové dni mládeže 2002, pápežské podujatie, ktoré sa toho roku konalo v Toronte. Vzťah medzi oboma kňazmi bol srdečný, ak nie úplne nesvetský. Podľa žaloby “Rosica začal žalobcovi radiť v otázkach náboženstva, poradenstva, možného postupu v Cirkvi a v iných záležitostiach.”  

Kňazovi naďalej imponoval o. Rosica, ktorý ho viedol k tomu, aby mu pomohol v jeho práci. Rosica, ktorého podľa svojej sťažnosti vnímal ako “dôležitú cirkevnú a výchovnú autoritu,” ako aj svojho “kňaza, učiteľa a poradcu.”  

V sťažnosti sa uvádza presvedčenie diecézneho kňaza, ktorý má už viac ako 50 rokov, že “Rosica využíval svoje postavenie, ktoré bolo pozíciou autority a dôvery, na to, aby si so žalobcom v mladosti vytvoril blízky osobný vzťah [sic].” Tvrdí, že Rosica vystavil kňaza nechcenému dlhému objatiu a dotýkaniu sa jeho tela a rúk, ale netvrdí, že k sexuálnemu zneužívaniu, útoku alebo obťažovaniu došlo až do dátumu, keď mal žalobca viac ako 30 rokov.    

Diecézny kňaz tiež tvrdí, že Rosica využíval svoj vplyv na neho, aby ho umlčal.  

Počas obdobia, keď dochádzalo k uvedenému správaniu, Rosica využíval svoje postavenie autority a dôvery, ako aj vzťah závislosti, ktorý si so žalobcom vytvoril, aby zabezpečil, že žalobca nikomu nepovie o správaní, ktorého sa dopúšťali.  

Tiež tvrdí, že Rosica “úmyselne a/alebo z nedbanlivosti spôsobil žalobcovi bolesť a utrpenie, psychické utrpenie, poníženie a degradáciu, napadol žalobcu a zasahoval do jeho normálnej výchovy a vývoja výlučne s cieľom vlastného uspokojenia.” 

Keďže hlavnými žalovanými v žalobe sú Rosica aj baziliánsky rád, zo zneužívania je obviňované samotné katolícke učenie. Jedna z častí znie takto:  

Baziliáni a rímskokatolícka cirkev učili žalobcu v seminári aj inak, že homosexualita je vnútorne neusporiadaná voči zlu a zneužívanie zo strany Rosicu voči nemu je vinou žalobcu. 

Ďalšia časť obsahuje rozsiahly a nelichotivý opis katolíckej doktríny, pričom sa zdôrazňuje úloha kňazov. Jej dôraz na hriech a peklo vrhá svetlo na prekvapivé obvinenie Žalobcu’vzhľadom na jeho vek v čase údajného zneužívania, že ho baziliáni pripravili o “normálne zdravé dospievanie.”   

Sťažnosť tvrdí, že baziliáni učia, “že kňazi sú vyvolenými zástupcami Boha na zemi a majú zvláštnu moc a … majú byť vnímaní s osobitnou úctou, mocou, rešpektom, cťou a autoritou.” 

Na druhej strane zo žaloby nevyplýva, že by žalobca niekedy navštevoval školu, kolégium alebo seminár vedený baziliánmi, alebo že by sa niekedy zúčastnil formálneho vyučovania u o. Rosicu alebo iného člena jeho rádu.    

Rosica vo svojej obhajobe popiera tvrdenia žalobcu “vrátane opisu udalostí a jeho interakcií so žalobcom.”Popiera “akékoľvek nevhodné správanie voči žalobcovi,”že by “mal blízky osobný vzťah so žalobcom v akejkoľvek funkcii,” a že by “ho akokoľvek kontroloval alebo ovplyvňoval, alebo že by ho lovil alebo sexuálne zneužíval.” Taktiež popiera, “že by bol v akomkoľvek postavení autority voči žalobcovi, alebo že by medzi ním a žalobcom vznikol vzťah dôvery alebo závislosti, alebo mentorstva, alebo podpory, alebo vedenia.” 

Rosica ďalej popiera, že by “nadviazal nežiaduci fyzický kontakt” s mladším kňazom a popiera, že by “ho sexuálne zneužil a alebo napadol a alebo obťažoval”. Priznáva však, že mladšieho kňaza poznal, pričom tvrdí, že “mal so žalobcom v rokoch 1996 až 2002 zriedkavý služobný kontakt.” 

Rosica tvrdí, že tento prípad by bolo vhodnejšie presunúť na súd kanonického práva. Venuje sa aj otázke opisu katolíckej doktríny zo strany žalobcu’a uvádza, že “pokiaľ žalobný návrh obsahuje poznámky o náboženskej doktríne, princípoch, ideológiách a učení rímskokatolíckej cirkvi, sú tieto tvrdenia nesprávne, nesprávne uvedené alebo nesprávne interpretované.”  

LifeSiteNews oslovil otca Kevina J. Storeyho, generálneho predstaveného Kongregácie sv. Bazila o komentár.   

“Ako viete, táto záležitosť je predmetom súdneho konania,” odpovedal Storey e-mailom. “Nebolo by vhodné, aby sme poskytovali komentáre alebo reagovali na obvinenia mimo súdneho procesu.  Otcovia baziliáni veria nášmu právnemu systému a systému kanonického práva.”  

Thomas Rosica sa narodil v Rochesteri v štáte New York. Po vstupe do Kongregácie svätého Bazila sa presťahoval do Toronta a študoval teológiu na Regis College. Následne študoval na Biblicum v Ríme, kde získal diplom, a na École Biblique et Archéologique Française de Jérusalem, kde neštudoval. Od roku 1994 do roku 2000 viedol katolícku misiu Newman Centre na Torontskej univerzite. V tomto období prednášal na torontskej’St Michael’College a londýnskom’Seminári svätého Petra’ Po Svetových dňoch mládeže ho súkromný darca požiadal, aby vytvoril televíznu stanicu, z ktorej sa neskôr stala nadácia Salt and Light Media. Pracoval aj ako mediálny atašé pre anglický jazyk&nbspv tlačiarni Svätej stolice.  

Rosicova’raketová kariéra sa však zrútila v roku 2019 po tom, čo LifeSiteNews uverejnil sériu článkov, v ktorých podrobne opísal jeho časté plagiátorstvo, čoho sa chytili mainstreamové médiá v Kanade a katolícke spravodajské kanály po celom svete.