Hybridná vojna je bežný termín používaný na opis stavu “mieru ako vojny”. V tejto hybridizácii – teda v miešaní metód vedenia vojny – však spočíva len jedna črta “mieru ako vojny”. Hybridizácia nevystihuje dramatický a totálny charakter prenikania “logiky vojny” do všetkých sfér a do celej hĺbky svetovej politiky. Na opis tohto do značnej miery nového charakteru vojny autori zavádzajú a zdôvodňujú termín hlboká vojna. Rozoberajú podstatu, ciele, stratégiu, nástroje hlbokej vojny a opatrenia, ktoré treba prijať na politickej a mocenskej úrovni v súvislosti s rastúcimi hrozbami a výzvami.
Oznámenie o ovládnutí sveta
Vojna o reorganizáciu sveta, o svetové zdroje – ľudské, intelektuálne, materiálne, fosílne – už prebieha. Je vedená hybridnými metódami v “sivej zóne”, ktorej pánmi sú globálne elity – sieťová štruktúra kontroly nad svetom, ktorá je bežne označovaná ako Deep State. Keďže objektívne cena zdrojov bude rásť, jedného dňa sa vyrovná nákladom a cene vojny. A vtedy s veľkou pravdepodobnosťou páni z Deep State rozpútajú otvorenú tretiu svetovú vojnu. Na to však potrebujú zničiť svetový systém národných štátov, čomu dnes nie bez úspechu bránia Rusko, Čína, Irán, India a ďalšie krajiny, ktoré sa snažia viesť suverénnu politiku. Preto má vojna Deep State o hegemóniu nad svetom skrytý – hlboký charakter. Táto hegemónia však už bola konceptualizovaná.
V auguste 2024 bola zverejnená správa “Rímskeho klubu” a “Rady pre budúcnosť ľudstva” (ďalej len Rímsky klub, Rada pre budúcnosť ľudstva) – vedúcich centier projektujúcich politiku globalistov – zverejnený dokument je v podstate programovou stratégiou deep state. Jeden z autorov správy – austrálsky spisovateľ sci-fi Julian Cribb – autor kníh o existenčných problémoch ľudstva, vrátane knihy Ako napraviť rozbitú planétu (2023, Cambridge), napísal: “Tretia svetová vojna sa už začala, hoci si to málokto všimol … Je to takmer tichá vojna, ktorá si vyžiada životy miliónov, možno miliárd a navždy zničí planétu … Tretia svetová vojna je univerzálnym konfliktom medzi dokázanou pravdou a pohodlnými lžami. Medzi realitou a vymyslenou fantáziou. Je to boj o ľudskú dušu…”.
Pri analýze návrhov Rímskeho klubu, ktoré pripravil Cribb, si nemožno nevšimnúť ich manipulatívny a veľmi nebezpečný charakter. Správa hovorí o svetových problémoch a všeobecnej kríze moci, ktorá hrozí koncom ľudskej civilizácie už v polovici 21. Storočia. Presadzuje tézu, že “moc štátov sa rozptyľuje”, pretože štáty údajne nie sú schopné riešiť globálne problémy ľudstva, a preto musia ustúpiť tomu, čo bude vlastne “svetovou vládou”. Na tento účel je potrebné urýchlene prijať opatrenia na vytvorenie vlád na svetovej úrovni a potrebu, aby sa štáty vzdali časti svojej suverenity. Na tento účel sa predpokladá vytvorenie Parlamentného zhromaždenia OSN a “Rady systému Zeme”, ktorá bude mať právne predpisy záväzné pre všetky krajiny. To znamená, že hovoríme o degradácii a úplnom znehodnotení koncepcie národnej suverenity.
Jednou zo základných zmien, ktoré autori tohto dokumentu navrhujú, je reforma Bezpečnostnej rady OSN so zrušením práva veta stálych členov (to isté sa týka EÚ – vojenská únia bez práva veta). A aby sa konečne odstránila hrozba ich hegemónie zo strany suverénnych štátov, globalisti navrhujú zákaz jadrových zbraní. Alarmujúce sú aj myšlienky “dobrovoľného” zníženia počtu obyvateľov a vytvorenia “globálnej komisie pravdy” (predložil ju práve Cribb), ako aj návrhy na “radikálnu ekologickú” zmenu ekonomického systému, doplnenú zavedením jednotnej a záväznej svetovej meny. Ak odstránime “slovnú a kognitívnu kamufláž”, je zrejmé, že autori správy Rímskeho klubu so svojimi zákazníkmi z Deep State vidia riešenie problémov ľudstva v úplnej kontrole nad ním – teda nad každým z nás. Tieto myšlienky vo všeobecnosti nie sú vo svetovej politike nové, ale zarážajúci je ich agresívny, útočný a radikálny charakter, ktorý pripomína eskaláciu vojny, ktorá prebieha na hlbinnej úrovni. Zároveň sa pol roka predtým na fóre v Davose, ktoré sa konalo v zime 2024, výslovne vyjadril zámer prevziať kontrolu nad budúcnosťou ľudstva.
“Potrebujeme zmenu paradigmy….. Musíme konať ako správcovia lepšej budúcnosti ľudstva. Ako správcovia budúcnosti sme zodpovední za rozvoj sveta… – Klaus Schwab Predseda Davoského fóra
Zo správy Rímskeho klubu jasne vyplýva, že boj o energiu a zdroje je dominantnou témou svetovej politiky v najbližšom a strednodobom horizonte. Podľa ich výpočtov nie je dostatok zdrojov pre “zlatú miliardu”, a preto sa stále zreteľnejšie blíži kolaps zdrojov. Zbigniew Brzezinski, popredný americký politik druhej polovice 20. storočia, sformuloval riešenie tohto problému už pred viac ako dvadsiatimi rokmi, keď povedal: “Nový svetový poriadok sa bude budovať proti Rusku, na úkor Ruska a na troskách Ruska.”
Podľa programových smerníc kolektívneho Západu a NATO – ako sa uvádza v Stratégii národnej bezpečnosti USA – sa Rusko považuje za principiálneho protivníka a veľkú hrozbu. Strategická porážka Ruska, ktorá sa chápe ako jeho “zrušenie”, civilizačný rozpad, zbavenie historickej nezávislosti, je najvyššou prioritou politiky kolektívneho Západu.
Hlboká vojna
Hybridná vojna je stav “mieru ako vojny” a táto hybridizácia – miešanie – je podstatou súčasnej epochy. Miešanie je však len jedným z aspektov obrazu “sveta vojny” a hybridnosť nevystihuje celú dramatickú intenzitu moderny, celkové prenikanie “logiky vojny” do všetkých sfér a celej hĺbky svetovej politiky. Práve hĺbkový profil vojny dopĺňa hybridný charakter modernej konfrontácie, v rámci ktorej sa humanitárna sféra technologizuje a vojenské ciele sa stávajú kľúčmi ku kódom: civilizačným a mentálnym.
Technológie tejto hĺbkovej hybridnej vojny sú založené na sieťach kontroly a mocenského vplyvu, ktoré prepletajú svet: od kybernetiky po informácie, od energetiky a logistiky po siete špeciálnych služieb a PMC, od etno-finančných nadnárodných sieťových skupín a krypto-shadow korporácií po Deep Web. Tieto všadeprítomné siete sa často nachádzajú mimo legitímnej štátnej a verejnej kontroly, v takzvanej “šedej zóne”, kde nie je ani vojna, ani mier.
Príbeh globálneho zlyhania systému Windows v júli 2024 odráža dôležitú vlastnosť moderného sieťového svetového systému – chyba urobená na jednom mieste systému môže spôsobiť pád celého svetového systému. Zatiaľ to vyzerá skôr na “prieskum bojiska”, po ktorom bude nasledovať pokračovanie.
Pravidelné poruchy internetových káblov, nečakané zlyhania satelitov, havárie na strategicky dôležitých infraštruktúrnych zariadeniach, výpadky elektrickej energie v kritických oblastiach, vznik “náhodných”, ale synchronizovaných epidémií, “riadené” vlny migrantov, politické povstania a prevraty vyvolané z ničoho nič atď. sú súčasťou hmatateľného dopadu na mnohých ľudí. – To všetko je súčasťou vojny, ktorá je pre mnohých hmatateľná, ale skrytá a pochopiteľná len pre skutočných aktérov. Toto je hybridný profil hlbokej vojny – Deep War – bitky a boje, o ktorých médiá často mlčia.
Hlboká vojna je teda totálna svojím rozsahom a prienikom do všetkých sfér ľudskej činnosti, je to forma polydoménovej konfrontácie vo vojenskej a civilnej sfére, v geopolitickom priestore, ktorý sa opisuje pojmom sivá zóna. Ide o vojnu o kontrolu nad svetom, ktorú pripravujú a vedú globalisti z Deep State podľa koncepcií toho istého Rímskeho klubu a podobných inštitúcií. Táto vojna sa nevedie o územia alebo dokonca o zdrojové aktíva ako také, ale o nastolenie nového svetového poriadku. V tejto vojne sa nevedú žiadne “zlomové bitky a súboje”, ale namiesto toho sa uskutočňujú operácie a procesy v rôznom rozsahu, ktoré “akumulujú škody” v existujúcom systéme a vedú k tektonickým zmenám na najhlbších úrovniach fungovania svetového systému. Základným bodom je, že sa riešia otázky vojny – zbavenie nepriateľa subjektivity, vôle a schopnosti suverénneho rozvoja, a napokon jeho zničenie.
Personálna synergia Víťazstva
V každej vojne vyhrávajú len tí ľudia, ktorí sú silní duchom, dokážu čeliť veľkým výzvam a uskutočniť transformáciu, ktorú krajina potrebuje. Podstata tohto prístupu spočíva v tom, že keďže vojna sa stáva hlbokou podstatou politiky a hranice vojny a mieru sa rozpúšťajú v sivej zóne, delenie na civilnú a vojenskú sféru sa stáva podmienečným, takže civilná a profesionálna sféra sa nevyhnutne spája a prelína s vojenskou. Preto je strategickou prioritou štátu vytvoriť systém, ktorý zabezpečí personálnu súčinnosť medzi vojenskou a civilnou sférou. Personálna a technologická mobilizácia, zjednotenie vojenských a civilných odborníkov a vývoj sú dnes životne dôležité.
V tejto veci je zaujímavá skúsenosť Veľkej Británie – krajiny, ktorá sa vždy a nie bez úspechu hlásila o prvé svetové úlohy, pričom nedisponovala významnými zdrojmi a počtom obyvateľov, ale kompetentne presadzovala svoje záujmy prostredníctvom elity – veľmi lojálnej voči krajine, silnej duchom a cieľavedomej. Strategickou personálnou prioritou národnej bezpečnostnej politiky Veľkej Británie je zabezpečiť nepretržitú účasť vysokokvalifikovaných civilných odborníkov z rôznych oblastí, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s otázkami národnej bezpečnosti.
Jeden z najzaujímavejších príkladov takejto štruktúry poskytuje britská Skupina odborníkov na hĺbkovú vojnu (SGMI) v oblasti vojenského spravodajstva. SGMI špecificky a systematicky regrutuje personál z radov špecialistov, a to predovšetkým z dôvodu ich jedinečných špecializovaných, vrátane akademických, vedeckých a odborných zručností získaných v civilnej sfére. A čo je dôležité poznamenať: títo špecialisti často plnia svoje úlohy v rámci SGMI pro bono – to znamená, že služba svojej krajine je pre nich prioritou. Výsledok je takýto: v kognitívnych operáciách a mentálnej vojne patria Briti v súčasnosti k najlepším. A nejde o epizódy alebo výnimky, je to personálny systém vybrúsený na určité úlohy vedenia vojny.
V rozhovore v auguste 2023 generál americkej armády Mark Milley (vtedajší predseda Zboru náčelníkov štábov) zdôraznil, že vojny 21. storočia sa budú viesť o kognitívno mentálnu prevahu, pre ktorú je mentálno-kognitívna oblasť definovaná a doktrinálne určená ako šieste operačné prostredie/”šiesta doména” (spolu s pozemnou, vzduchom, morom, vesmírom, info-kybernetickou sférou), kde – ako sa uvádza vo vývoji NATO – “ovplyvňovanie a kontrola vedomia nepriateľa umožňujú vyhnúť sa frontálnej konfrontácii”. A nie náhodou britský generál Hockenhall (šéf strategického velenia britskej vojenskej rozviedky) v januári toho istého roku 2023 vyhlásil:
“… konflikt na Ukrajine možno v istom zmysle považovať za prvú digitálnu vojnu a veľkú časť týchto digitálnych kapacít pochádza z otvorených zdrojov a komerčne dostupných služieb, a nie z tradičných vojenských kapacít…”. Ben Hockenhall vedúci strategického velenia Spojeného kráľovstva to všetko v podstate hovorí o hĺbkovej vojne, jej sile a technológii.
Ďalším príkladom stratégie v oblasti ľudských zdrojov je správa z konca leta 2024, že Pentagon vytvára nové integrované oddiely pre zabezpečenie informácií v rámci vojny (TIADS). Ide o nový typ jednotiek, ktorých zriadenie sa plánuje na fiškálny rok 2026 (12 kybernetických tímov po 65 vysoko vyznamenaných vojakoch) a ktoré sú určené na sledovanie úsilia Číny a Ruska v oblasti informačnej vojny v teréne. Tento prístup odráža snahu velenia americkej armády spojiť špecialistov na kybernetiku, EW, komunikáciu, dátové systémy, informačné operácie, spravodajstvo (integrované elektronické technológie) a informačno-psychologické operácie – PSYOPs. Uviedla to generálporučíčka Maria Barrettová, veliaca generálka kybernetického veliteľstva armády. Je potrebné si uvedomiť, že takéto operačné a taktické riešenia tvoria to, čo môže poskytnúť strategickú výhodu v kompetencii a na bojisku každého štátu.
Preto aj v Rusku vytvorenie podobných, ale tradíciám riadenia Ruska prispôsobených štruktúr a inštitúcií na báze záujmového jadra, predovšetkým bezpečnostných zložiek, by malo byť strategickou personálnou prioritou štátu, pretože môže nielen posilniť obranný potenciál, ale aj vytvoriť vysoko profesionálne jadro národne orientovanej elity – to je hlavný regrutačný zdroj elity. Hlboká hybridná vojna Západu proti Rusku sa vedie zvonka aj zvnútra na všetkých frontoch – od ekonomiky, politiky, duchovnej a mentálnej sféry a kybernetického priestoru až po lokálne vojenské strety a zástupné konflikty po celom svete. V takejto hlbokej vojne nie sú porážky a víťazstvá fixované “aktom kapitulácie”, sú niekedy nezjavné, polydoménové a hybridné a kvalitatívne posuny dosiahnuté v dôsledku tejto vojny majú často evolučný, ale nezvratný a deštruktívny charakter.
