Dennis Quaid a Penelope Ann Millerová imitujú Ronalda a Nancy Reaganovcov v novom filme o živote 40. amerického prezidenta. Ako by nás režisér Sean McNamara a scenárista Howard Klausner chceli presvedčiť, tento život bol najmä o antikomunizme.
Nikto nepochybuje o tom, že pán Reagan bol proti komunizmu, ale človek by možno dúfal, že film 2:21 by mohol ísť len o trochu hlbšie do zložitostí života tohto muža’než len do jeho sna o zvrhnutí ríše zla. To a jeho láska k Nancy.
Reakcie na film boli zaujímavé. Diváci boli vo všeobecnosti nadšení, kritici nie. Netreba zdôrazňovať zjavné: tí, ktorí si kupujú lístky na tento film, sú pravdepodobne centristicko-konzervatívni fanúšikovia zosnulého prezidenta a novinová a televízna kritika je vytrvalo ľavicovo-liberálna a uprednostňuje, aby súčasného republikánskeho prezidentského kandidáta neobklopovala žiadna Reaganova mystika.
(Osobné odhalenie: Ronald Reagan mi v roku 1990 poslal rukou písaný list, v ktorom chválil môj stĺpček, ktorý som’napísal do National Review proti legalizácii marihuany. Pani Reaganová bola známa propagovaním frázy “Just say, ‘No’” o užívaní drog. Pán Reagan je po Washingtone a Lincolnovi prezident, ktorého najviac obdivujem. Okrem toho som’registrovaný republikán.)
O Reaganovom’živote toho vo filme veľa chýba. Samozrejme, uznávam, že každý životopisný film je definovaný tým, čo sa vynechá, rovnako ako tým, čo sa doň vloží, a na pokrytie celého Reaganovho života a prezidentovania by bola potrebná miniséria.
Reaganovo’priateľstvo s premiérkou Margaret Thatcherovou (hrá ju Lesley-Anne Downová) a – menej priateľstvo a viac entente – medzi nimi dvoma a Michailom Gorbačovom (Olek Krupa v’najlepšom výkone filmu) sa odohrávajú tak, ako by mali.
Jediná osoba, ktorá mala byť do príbehu zahrnutá, je však úplne vynechaná.
Film sa začína (a neskôr sa k nemu vracia) pokusom o atentát na Reagana v marci 1981. Dočkáme sa pamätných vtipov: keď sa Nancy ponáhľa do nemocnice a Ronnie jej povie: “Zlatko, zabudol som sa prikrčiť” a keď sa chirurgovia chystajú operovať, Reagan povie: “Prosím, povedzte mi, že ste republikáni.”
A vidíme nezabudnuteľných ľudí, ktorí zohrali kľúčové úlohy v Reaganovej administratíve, a dokonca sa dozvieme aj kúsok príbehu o zrode veľkého prejavu, ktorý predniesol pri Brandenburskej bráne – vetu, ktorú ho mnohí jeho najbližší poradcovia prosili, aby nepoužíval o Berlínskom múre, veľkom symbole sovietskeho komunistického útlaku. Reagan však vášnivo povedal: “Pán Gorbačov, otvorte túto bránu! Pán Gorbačov, zbúrajte tento múr!“
Ak ste to nevedeli’ako mladí poslucháči, tak možno nie, že súčasťou toho, čo prezidenta povzbudilo, aby sa rétoricky (nielen diplomaticky a vojensky) postavil Sovietom, nebolo ani tak naliehanie Maggie Thatcherovej’ako skôr príklad pápeža Jána Pavla II.
Čítajte: Trump posts ‘Happy Birthday Mary’ na Narodenie Panny Márie
A on’film’chýba.
Je tam’krátka scéna, v ktorej sa spomína atentát na pápeža, a ďalšia, v ktorej sa objaví obraz pápeža Wojtyła’a, ale to je’všetko. Žiadny herec ho nestvárňuje.
Vzhľadom na úlohu, ktorú svätý Ján Pavol Veľký zohral v udalostiach, ktoré viedli k pádu Sovietskeho zväzu a k putu, ktoré si vytvoril s prezidentom Reaganom, je to prekvapujúce.
A je to vyslovene zarážajúce vzhľadom na to, že film je nakrútený podľa knihy Paula Kengora Križiak: Ronald Reagan a pád komunizmu. Profesor Kengor je tiež autorom (spolu s Robertom Orlandom) knihy Božský plán: Ján Pavol II., Ronald Reagan a dramatický koniec studenej vojny a ich rovnomenného dokumentárneho filmu.
V úvodnej sekvencii filmu’sa dokonca používajú slová “božský plán”, aby sa vytvoril jeho pohľad na Reaganov život a úspechy.
V Reaganovom komplexe v Kalifornii mal v priebehu niekoľkých dní jeden a druhý film Reagan premiéru, pretože Reaganova prezidentská knižnica otvorila výstavu s názvom “Pápež a prezident”s cieľom “podeliť sa o príbeh spolupráce, priateľstva a odkazu prezidenta Reagana a pápeža Jána Pavla II’.”
Ako pre The Catholic Herald vysvetlil výstavu profesor Notre Dame Daniel Philpott :
Bolo to príbuzenstvo dvoch duší, ktoré zdieľali rovnakú morálnu víziu. Na rozdiel od ľudí, ktorí ich obklopovali, a to tak na pravici, ako aj na ľavici, každý z nich veril, že komunizmus vo východnom bloku môže skončiť nie udržiavať sa metódami riešenia konfliktov, nie poraziť ho vojnou, ale transformovať ho mierovou cestou.
Reagan mohol uspieť vo svojom portréte Ronalda Wilsona Reagana ako protestantského svätca, keby obsahoval aj scény medzi ním a skutočným svätcom. Mohol, ale pravdepodobne by sa mu to nepodarilo, pretože film je jednoducho dlhým televíznym zlyhaním, ktoré nahrádza vývoj postáv akýmsi filmovým rozprávaním mien a rozprávanie príbehu akýmsi oloveným dokumentárnym štýlom.
A má jednoducho bizarnú štrukturálnu koncepciu. Fiktívny bývalý agent KGB Viktor Petrovič (Jon Voight) má za úlohu vysvetliť nádejnému mladému ruskému politikovi (Alexej Vrabec), ako to, že sa zrútil ZSSR. Odpoveď si môžete domyslieť:
Aby sa dalo niečo povedať, muselo by to obsahovať viac podstatných vizuálnych a intelektuálnych dôkazov o Reaganovej revolúcii – slovné spojenie, ktoré opisovalo americkú hospodársku politiku a povzbudilo západnú ekonomiku po marazme Carterových rokov. A možno by bolo dobré všimnúť si aj úpadok sovietskej ekonomiky a nesúhlas so sovietskou vládou v tzv. satelitoch – v neposlednom rade v Poľsku.
Profesor Kengor opisuje moment, keď sa Reaganovi rozsvietila “žiarovka”, keď videl televízne zábery Jána Pavla II. v Poľsku:
‘To’je ono!’Reagan zakričal do svojho televízora, keď spolu s blízkym spolupracovníkom Richardom Allenom sledoval pozoruhodné spravodajské zábery z návštevy syna Poľska’vo Varšave. ‘Pápež je kľúč! Pápež je kľúč!“ ’Reagan povedal Allenovi, katolíkovi, že musí vyhrať prezidentské voľby a že musia osloviť tohto nového poľského pápeža a [Vatikán] a ‘urobiť z nich spojenca.’
Ako hovorím, film je definovaný rovnako tým, čo’sa vynechalo, ako aj tým, čo’sa zahrnulo.
Pretlačené so súhlasom The Catholic Thing.
