ÚVAHA NA OKRAJ MIŠKOVHO ODVOLÁVANIA
Text tohto statusu, respektíve myšlienky v ňom uvedené, som mal v hlave už niekoľko rokov. Odhodlal som sa to napísať a zverejniť až dnes, pretože parlamentný cirkus okolo odvolávania Miška je vhodnou príležitosťou na ventilovanie nižšie ponúkanej úvahy.
Odvolávanie parlamentných alebo iných funkcionárom poslancami je v poriadku, ak ich na to oprávňuje zákon. Predsedu a podpredsedov parlamentu volia poslanci, takže zo zákonného hľadiska je aj aktuálne prebiehajúca dráma v poriadku. Úplne v poriadku sú z ústavného aj právneho hľadiska pokusy o odvolávanie členov vlády a podobne.
Vlastne zo zákonného hľadiska je v poriadku aj pravidelne sa opakujúci cirkus s neodôvodnene nadneseným názvom rozprava, pretože tento proces upravuje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a dáva v tomto ohľade poslancom široký priestor na prezentáciu stanovísk, ktoré by sa za normálnych okolností dali posudzovať aj ako výtržníctvo alebo považovať za podklad na súdom nariadený ochranný dohľad. A tým sa dostávam k podstate veci.
Podľa mojej mienky by mali byť rozpravy o odvolávaní funkcionárov časovo výrazne limitované. Určite sa musí vyjadriť navrhovateľ. Ak to nestihne urobiť do pol hodiny, ani sekunda navyše mu nepomôže. Takisto sa musí vyjadriť aj odvolávaný, nech dostane na obhajobu aj trištvrte hodiny. A určite by sa mali možnosť vyjadriť aj poslanci. V tomto bode sa zrejme na mňa mnohí nahnevajú, ale to je v poriadku.
Domnievam sa, že by úplne stačilo, ak by sa za každý poslanecký klub v rozprave o návrhu na odvolanie funkcionára vyjadrili maximálne dvaja členovia. A najviac do pätnástich minút. Rozprava o návrhu na odvolanie by mala prebiehať bez možnosti faktických poznámok. Aj tak nie sú faktické. Dobre, česť výnimkám, potvrdzujúcim pravidlo.
Schôdze o návrh na odvolávanie funkcionárov sa vždy a neomylne zvrhnú na karneval najtupších emócií, pretože v každom volebnom období sa národu z nejakého dôvodu podarí do zákonodarného zboru vyslať jedincov identických alebo veľmi podobných šialencovi z Trnavy, Pročkovi, Galkovi, Hlinovi a iným anomáliám zdravého rozumu.
Ak je možné niečo spoľahlivo označiť za zdroj blbej nálady v spoločnosti a šírenia nenávistných a iných nežiaducich, často aj zvieracích prejavov, sú to okrem iného aj schôdze o odvolávaní funkcionárov. Zákonodarca by preto mal zvážiť, či sám sebe neobmedzí možnosť aktívne podieľať sa na uvedenom protispoločenskom konaní skrátením rozpravy o návrhoch na odvolávanie funkcionárov na nevyhnutné minimum.
